Drucker: Pellegrini sa ukázal slabý, pri Gašparovi mal hroziť demisiou

Tomáš Drucker (41) v rozhovore hovorí:

• či je Dobrá voľba odnožou Smeru a čo si myslí o tom, že ho Andrej Kiska tak označuje,
• či by na rozbeh strany prijal peniaze od Jozefa Brhela, s ktorým sa 15 rokov pozná,
• prečo sa podľa neho Peter Pellegrini počas krízy okolo Tibora Gašpara ukázal slabý,
• koľko zarobil na pozemkoch pri Trnave,
• aj či by mala ministerka Andrea Kalavská podať demisiu.

Exprezident Andrej Kiska o vás minulý týždeň povedal: „Drucker je odnožou Smeru a ja nechcem mať nič so Smerom ani s jeho klonmi.“ Ste odnožou Smeru?

Nie. Nikdy som nebol v žiadnej strane. Mojím odchodom z pozície ministra vnútra som ukázal svoj postoj. V mojom životopise je napísané, ako sa správam a za akých podmienok som ochotný pracovať. Ako minister zdravotníctva som bol najatý manažér nominovaný za stranu Smer. Kým som vedel doručovať výsledky v podobe konkrétnych riešení, za ktoré budem pokojne niesť zodpovednosť, tak som to robil. Keď som to ako minister vnútra nebol schopný robiť, tak som odišiel.

Čo si myslíte o Kiskovom výroku?

Nerozumiem týmto vyjadreniam. Chápem, že je volebná kampaň a možno treba hľadať aj nejakých strašiakov. Zdalo sa mi, že náš vzťah s pánom bývalým prezidentom bol korektný, profesionálny, dokonca priateľský. Na veľa vecí sme mali rovnaké názory.

Napriek tomu o vás povedal aj toto: „Dnes mu len ťažko niekto uverí, že sa zrazu postaví čelom proti tomu, kto ho ovládal, a povie mu, že s ním nič nemá. A tie kuloárne reči, že je dokonca platený z tých istých peňazí, ako je platená strana Smer, len preto, aby odpadlíci od Smeru našli nový Smer, sa ukazujú v priamom svetle.“ Tie kuloárne reči o tom, že ste len akýsi „záložný“ projekt oligarchov, tie sa doniesli aj k vám?

Prečítal som si to v nejakých komentároch v médiách.

Čo na ne hovoríte?

Beriem to ako volebné taktizovanie. Pán Kiska sa snaží nejako vyhraniť. Ak má nejaké informácie, ktoré sa týkajú nášho financovania, tak nech sa páči, nech ich zverejní. Opakujem, že moja komunikácia s bývalým prezidentom v čase, keď som bol ministrom, aj po tom, čo som odišiel, vyzerala úplne inak a toto mu asi vyšlo v prieskumoch, že má rozprávať. Zrejme si vie spomenúť, ako to bolo.

Najlepšou stratégiou, ako vyvrátiť pochybnosti o financovaní strany, je otvorene povedať, ako bude vyzerať. Nepochybujem, že už viete, z čoho chcete platiť Dobrú voľbu.

Odpovedal som na to už viackrát. Z drvivej väčšiny z pôžičiek členov, ktorí chcú ísť so svojou tvárou do politiky. Tak je to najsprávnejšie. Slovensko je malé a nie je šťastné, keď strany financujú rôzni podnikatelia či sponzori, lebo sa to automaticky vzťahuje na neprimerané výhody, ktoré by mohli získať. Ak sa nájdu iní ľudia, ktorí budú chcieť strane darovať peniaze, budeme podrobne sledovať, čo je to za darcu a ak to nebude v poriadku, budeme takéto dary vracať.

Čo znamená „nebude to v poriadku“? Dám jeden príklad – od roku 2004 sa poznáte s pánom Jozefom Brhelom. Ak by vám na rozbeh strany prispel on, bolo by to v poriadku, či nie?

Je to osoba, ktorá je často mediálne exponovaná, tak ako iní podnikatelia. Aj keby prišli peniaze zo spoločností ako je Eset či HB Reavis, aj tam by sme ich dary chceli vrátiť. Ak budú chcieť prispieť ľudia peniazmi, ktoré nie sú veľké, za takéto príspevky budeme, samozrejme, vďační. Sme novou stranou, ktorá na rozdiel od zavedených strán nebude mať peniaze zo štátneho rozpočtu. Preto nejaké zdroje musíme nájsť. Formu pôžičky od členov, pokiaľ som zaznamenal, si zvolila aj iná strana…

…avizovala to strana Spolu. Ale povedzte mi, čo je pri pánovi Brhelovi kritériom, že by ste od neho peniaze nezobrali. Že je „príliš exponovaný“, alebo že obchoduje so štátom?

Kritériom bude určite výška príspevku.

Čiže aké maximálne dary budete prijímať?

To záleží od každého darcu, ale očakávam, že to budú maximálne stovky eur, ktorými by nám ľudia mohli prispieť. To určite nie sú peniaze, ktoré budú rozhodujúce a vytvárali by pocit záväzkov. No nerád by som sa dostal do pozície kádrovania, kto je dobrý a kto zlý.

No povedali ste, že od pána Brhela, Esetu a HB Reavis by ste peniaze nevzali.

To som povedal ako príklad z hľadiska exponovaných mien, ktoré sa tu opakovane spomínajú v súvislosti s financovaním politiky.

Už máte spočítané, koľko chcete minúť na kampaň?

Odhad je okolo 700-tisíc eur.

Podpisy na registráciu strany ste vyzbierali veľmi rýchlo, získali ste ich 30-tisíc v priebehu pár týždňov. Ako sa vám to podarilo? Platili ste nejakej agentúre, aby vám zohnala zberačov?

Neplatili sme žiadnu agentúru. Rozdelili sme si to podľa regiónov, ľudia zodpovední za jednotlivé kraje to mali ako akúsi súťaž, podľa princípu – ktorý kraj bude v zbere najúspešnejší, dostane prednostné miesto na kandidátke. Nie je to nič nové, robili to aj iné strany.

Pre koho vlastne vzniká Dobrá voľba? Kto má byť jej voličom?

Je to strana, ktorá by okrem formálnej stránky, ktorou je normálnosť v politike, mala priniesť aj konkrétne riešenia. Chceme ponúkať riešenia v oblasti politiky pre mladých ľudí, ktorí si zakladajú rodiny, chceme zlepšovať zdravotníctvo, keďže som bol sám ministrom a mám zodpovednosť aj za veci, ktoré sa nedokončili; našou silnou témou budú aj seniori, vrátane tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Chceme sa zamerať na bežný život ľudí. Niekto by možno povedal, že to je sociálny program, ale ak sa nezameriame na každodenný život ľudí, zostane vám len pozícia, že idete niekoho zatvárať.

Ak by sme mali hodnotiť podľa troch hlavných tém, o ktorých hovoríte, vyzerá to skôr na stredoľavú stranu. Určite ste si robili prieskumy, kde je váš potenciál, tak mi povedzte, čo vám z nich vyšlo. Komu môžete brať hlasy?

Poviem to ešte raz, bez marketingových škrupúľ: ak nebudeme riešiť každodenné problémy ľudí, spoločnosť sa bude radikalizovať. Vy to vnímate tak, že tie témy sú ľavicové. Ja to vnímam tak, že tieto témy sú potrebné. Samozrejme, že rovnako dôležitá je aj hospodárska politika štátu, musíme si na seba zarobiť, tak ako je dôležitá otázka prinavrátenia dôvery v spravodlivosť. Chceme ponúkať obsahové riešenia. Necítim sa autentický v tom, čo mi na politike prekáža, teda delenie spoločnosti na takých a onakých, nových a starých, dobrých a zlých. To k ničomu nevedie.

Rétoriku o tom, že „musíme riešiť reálne problémy ľudí“ a „nezáleží na tom, či je mačka čierna alebo biela, hlavne, že chytá myši“…

…to som nepovedal…

…nie, ale takto sa pokúšal Smer definovať Robert Fico ešte v roku 2000… Skrátka, takéto frázy počúvame od politikov dlho. Nie je to veľmi nové.

Súďte ma podľa toho, čo som urobil. Poďme sa pozrieť na moje pôsobenie na Slovenskej pošte či ministerstve zdravotníctva. Áno, bol som ochotný byť nominantom strany Smer, iní ochotní neboli. Tvárili sa, že by si zašpinili kožúšok. Ale čo urobili? O riešeniach som hovoril konzistentne vtedy aj teraz. Neporovnávajte ma s tým, čo povedal Robert Fico niekedy v roku 2000.

Nejde mi o to porovnávať vás s Ficom. Ale aj keď to nahlas nepriznáte, každá nová strana jednoducho potrebuje zaujať nejaký typ voličského segmentu a som si stopercentne istý, že aj vy viete, kto má byť tým vaším voličom. Preto sa na to pýtam.

Podľa prieskumu sú ľudia, ktorí vnímajú Tomáša Druckera pozitívne, aj ľudia, ktorí ma vnímajú negatívne – tých budem oslovovať asi ťažko. Ľuďom, ktorí ma vnímajú pozitívne, chcem teraz ponúkať riešenia. Pochádzajú z rôznych táborov, no ak majú niečo spoločné, tak je to vec, že reflektujú na to, že tu treba viac pokoja a konkrétne riešenia.

Robert Fico o vás v lete povedal: „On jednoducho na to nemá. To je typický kaviarenský, liberálny politik. Je to typ projektu, ktorý nás nezaujíma a neohrozuje.“ Nezamrzí také niečo od vášho bývalého šéfa?

Vôbec. Beriem to ako rétorické cvičenie, také isté, aké robia iní. Nevidím dôvod na to, aby som sa takýmito výrokmi zaoberal.

Zostaňme pri Smere. Nekandidujete za túto stranu len preto, ako ste sa rozišli, a že vám to teda ani nikto neponúkal, alebo by ste za túto stranu ani kandidovať nechceli?

Máte pocit, že som vo vláde nemohol zostať? Mohol. Mohol som strčiť hlavu do piesku a vydržať. Veď vydržali aj iní, rôzne typy útokov. Pokiaľ by som mal chuť, mohol som zostať. Smer bol v minulosti schopný realizovať mnohé dobré veci. Iné nedotiahol do konca, ďalšie zase pokazil. Ale to neznamená, že Smer bol absolútne zlý. Niekto to vníma absolútne ideologicky a dogmaticky, jednoducho, že Smer je zlá vec. Táto strana je určite zodpovedná za mnoho vecí, ktoré tu sú…

…pomenujte ich. Ktoré?

Ak Smer vládol, tak dlho ako vládol, a dnes sa ukazuje, že sa tu počas tohto obdobia lustrovali novinári, podnikatelia či verejné osobnosti, tak ten, kto vládol, nesie mieru zodpovednosti. Smer je zodpovedný aj za negatívne, ale aj za pozitívne veci. Napríklad, že sa im podarilo stabilizovať niektoré veci v oblasti sociálneho života.

Ktorých vecí, za ktoré je Smer zodpovedný, bolo v tomto volebnom období viac? Pozitívnych či negatívnych?

Za môjho pôsobenia vo funkcii ministra zdravotníctva v tomto volebnom období sa spustilo 26 rôznych projektov. Ušetrili sme 110 miliónov eur na maržiach dodávateľov, zabránili sme špekulatívnemu odoberaniu liekov ľuďom cez reexport do zahraničia…

…otázka znela, či je Smer v tomto volebnom období zodpovedný za viac pozitívneho ako negatívneho.

To chcem tými príkladmi práve povedať. Na množstvo dobrých vecí si nikto nespomenie, keď tu rezonuje otázka, či jednotlivci alebo skupiny zneužívali systém verejnej výkonnej moci, predovšetkým v polícii, na individuálne záujmy. Takáto vec vám môže zlikvidovať kopu dobrej práce.

A stalo sa to?

Mediálne áno. Veľa ľudí by si dnes nespomenulo na to, čo pozitívne som urobil ja ako minister v čase vlády Smeru v zdravotníctve, ale pri otázke na toto volebné obdobie by menovali toto. A nejde len o zdravotníctvo. Aj v ostatných rezortoch sa urobilo veľa práce.

Otázka je, či vy osobne vnímate ako niečo neférové, že podozrenia z vplyvu Mariana Kočnera či ďalších ľudí na políciu, prokuratúru a súdy „mediálne“ zatienili výsledky vlády v iných oblastiach. Alebo či je to taká vážna vec, že je logické, že to posuny v iných rezortoch môžu ťažko prekryť alebo ospravedlniť.

Nie je to neférové. Je to jednoducho tak. Zodpovednosť sa odňať nedá. Tak ako sa mne nedá zobrať zodpovednosť za to, že som – i keď s výhradou – išiel do funkcie ministra vnútra, aby som pomohol stabilizovať ústavnú situáciu v krajine. Nechcel som to, ale pokúsil som sa a po troch týždňoch som odišiel so šrámami, ale nikto ma ľutovať nebude.

Sám ste sa vrátili k svojmu pôsobeniu na ministerstve vnútra a neodvolaniu policajného prezidenta Tibora Gašpara. V posledných rozhovoroch ste viackrát povedali, že keby ste vtedy mali informácie o lustrovaní novinárov, konali by ste inak. To, čo ste vedeli vtedy, nestačilo?

Čo som vedel? Rozprával som sa s generálnym prokurátorom, pýtal sa inšpekcie, hovoril som s bývalými vyšetrovateľmi, prechádzal si štatistiky a analýzy. Keďže som sa dovtedy nepohyboval v silových zložkách, potreboval som si urobiť názor. V tom čase sa nevedelo, že boli lustrovaní novinári. Áno, boli otázky. Prečo bol Krajmer na mieste činu vraždy vo Veľkej Mači, prečo Tibor Gašpar hovoril o drogovej stope? O tom sa debatovalo. Ale nepovažoval som za správne utekať po menovaní z Prezidentského paláca natešený, že budem ministrom vnútra a niekoho odvolávať. Informácie, ktoré som mal, neboli dostatočné.

Ale napokon ste aj vy stáli o to, aby Gašpar z funkcie odišiel.

Od začiatku som s Tiborom Gašparom hovoril o tom, že pri takejto miere spoločenského pnutia má zmysel uvoľniť funkciu, a aj som sa na tom s ním niekoľkokrát dohodol. Aj s pánom prezidentom Kiskom sme si podali ruky na to, že ma nebude vyzývať na odvolávanie Gašpara, no sľúbil som, že situáciu vyriešim. A ak nie, tak že odídem. To sa aj stalo. No pokiaľ by boli vtedy informácie o lustrovaní, musel by som ísť aj do takého rizika, že by som Gašpara odvolal, aj keď som zaňho nemal následníka. Potreboval som si nielen urobiť názor o viacerých ľuďoch, ale aj pripraviť komplexnú zmenu riadenia polície.

Základná otázka, ktorá sa vám bude stále vracať, je, či ste sa v rozhodujúcej chvíli neukázali ako slabý politik. Teoreticky ste mohli Gašpara odvolať a možno tým aj riskovať, že by sa vás za to Smer zbavil.

Máte pomýlenú predstavu, nielen vy, ale mnohí. Predstavovali ste si Druckera ako človeka, ktorý ide na ministerstvo vnútra s jediným cieľom – odvolať Gašpara. Ale Drucker nešiel odvolať Gašpara. Drucker išiel stabilizovať situáciu v krajine, pozrieť sa na policajný zbor a skúsiť nájsť spôsob, ako by sa problémy mohli vyriešiť. V tom čase som o rezorte nemal dostatok podstatných informácií. Napríklad tú, že to celé nebolo len o Tiborovi Gašparovi. Na to, aby ste mohli zmeniť riadenie policajného zboru, kde sedeli neodvolateľní ľudia, potrebujete mať hlasy v Národnej rade. Bez dôvery strany, ktorá vás nominovala, by ste nedosiahli nič. A keď nemôžete nič dosiahnuť, nemáte tam čo robiť. Na zmeny treba mandát, preto teraz kandidujem.

Nedávno ste povedali, že vám premiér Peter Pellegrini v tom čase tvrdil, že ak rezignujete vy, odíde s vami. „Hovoril, že ak podám demisiu ja, podá ju aj on. Nakoniec sa to nestalo,“ povedali ste v SME. Vy ste si reálne vo chvíli, keď ste podávali demisiu, mysleli, že s vami padne vláda, ktorá ledva vznikla?

Touto myšlienkou som sa vôbec nezaoberal. Dnes viem povedať, že Peter Pellegrini mal oznámiť, že sa vzdá funkcie, ak mu rezignuje jeho minister vnútra. Preňho samého to mal urobiť, nie pre mňa. Demonštroval by tým, že je to jeho vláda a že som člen vlády, ktorého on tam chcel. Dohodnúť sa s Tiborom Gašparom, že o mesiac a pol z funkcie policajného prezidenta odíde, ako to Peter Pellegrini urobil, bolo slabé. Ako predseda vlády, ktorý chcel ukázať, že rozhoduje on, mal urobiť toto gesto. Ale ja som sa tým pri mojom rozhodovaní nezaoberal.

Médiá sa dlho venovali vašej strane aj v súvislosti s tým, či by do nej mohol preskočiť Peter Pellegrini. On k tomu v lete povedal: „Ja som sa s pánom Druckerom nestretol už ani neviem kedy naposledy. (…) Môžem vám zodpovedne a otvorene povedal, že s ním nie som v kontakte a nehovorím s ním o jeho politickom projekte.“ Bolo to teda tak, že v skutočnosti žiadny prestup Pellegriniho nebol na stole?

Čítal som v médiách, že by mal prestúpiť. Tak, ako som čítal, že idem zakladať stranu s Andrejom Kiskom. Na čo sa tým budem zaoberať? Tieto informácie som neprodukoval. Bola to špekulácia, ktorá nebola založená na realite. Petra Pellegriniho vnímam ako človeka, s ktorým som spolupracoval ešte na Slovenskej pošte, keď bol štátnym tajomníkom ministerstva financií a spoločne sme realizovali ťažký projekt elektronických kolkov. Náš osobný a profesionálny vzťah bol vždy dobrý.

Predtým, ako ste odišli z ministerstva vnútra, ste museli vysvetľovať nákup pozemkov pri Trnave. Pôvodná reštituentka dostala za pozemky v Špačinciach blízko Trnavy, ktoré napokon skončili u vašej manželky, jeden a pol eura za štvorcový meter. Odhady boli, že ich môžete predať za 120 eur za meter štvorcový. Ako je to dnes, ešte ich manželka vlastní?

Boli dva typy pozemkov. Prvé boli predané už v čase, keď sa s veľkou slávou rozprávalo o miliónových ziskoch, za násobne nižšiu cenu, než o akej sa písalo. Žiadnych 120 eur, ani 160 eur, ako hovoril pán Matovič, predávali sa reálne za 21 eur. Celkový zisk, ktorý bol vytvorený, dosiahol sumu 100-tisíc eur. Druhé pozemky, ktoré som ponúkol pánovi Matovičovi, no on ich nakoniec odmietol, sme po dohode s manželkou predali jednému zo spoluvlastníkov za plus-mínus tú istú cenu, ako sme ich nakúpili. Bola to investičná vec, ale povedali sme si, že ak sa chcem vrátiť do politiky, nepotrebujeme ich k životu.

Čiže váš celkový zisk za všetky pozemky, o ktorých sa písalo, bol de facto 100-tisíc eur?

Áno.

V apríli 2018 ste povedali: „Ak došlo k nejakému prešľapu pri reštitúcii, som pripravený zmierniť dôsledok reštitúcie.“ Niečo ste v tomto smere urobili?

Nikto sa neozval…

…takže pôvodná reštituentka, pani Tenzerová, sa mala ozvať?

Reštitúcia bola osem rokov predtým, ako sme pozemky kúpili my. Ideme sa porovnávať s pánom prezidentom Kiskom, ktorý si pol roka vyhľadával pozemky, potom za týždeň zmenili majiteľa, on to ani nevedel, a nakoniec povie, že je dobromyseľný vlastník? Mne vyčítate pozemky, ktoré sa reštituovali osem rokov predtým a boli sme asi štvrtý majiteľ v poradí. Ak by ste vy novinári neprišli s tým, že boli reštituované, nemal by som sa to odkiaľ ani dozvedieť. V katastri to predsa vidieť nie je.

Na pozemky pána Kisku sme sa pýtali jeho, ja som vám len citoval vaše vyjadrenie z apríla 2018, v ktorom ste hovorili, že ste pripravený zmierniť dôsledky reštitúcie. To mohlo budiť dojem, že iniciatívu vyviniete vy.

To si tak interpretujete vy. Ja som reštitúcie nerobil, ani neviem, ako sa robia. Keby ste dnes kúpili pozemky, nemáte odkiaľ zistiť, že boli pred rokmi reštituované a aj keď by boli, neznamená to, že to je zlé alebo ste zlý vy.

V posledných rozhovoroch ste hovorili, že sa v politických diskusiách „vytratila debata o obsahu“. Na tejto schôdzi parlamentu sa prejednáva celý rad zákonov, tak sa skúsim spýtať na váš názor na ne, aby ľudia vedeli, kde sa názorovo hýbete. Začnime spotrebnou daňou na cigarety, proti ktorej brojí Andrej Danko: zvýšiť či nie?

Nemám problém so zvýšením spotrebnej dane. Ale už v čase, keď som bol ministrom zdravotníctva, som apeloval na Petra Kažimíra, aby bola časť výnosu zo spotrebných daní na alkohol a tabak viazaná na rozpočet zdravotníctva, lebo ich platia ľudia, u ktorých je predpoklad, že náklady na ich zdravotnú starostlivosť budú vyššie. Podstatné je, aby tieto spotrebné dane neboli oveľa vyššie, ako sú v okolitých krajinách. Inak by sa odlievali financie do zahraničia.

Danko minulý týždeň spomenul, že by nebol proti dodatočnému zdaneniu cukroviniek a „nezdravých vecí“. Bude mať Dobrá voľba v programe niečo ako daň z cukru, napríklad s argumentom, že to môže byť spôsob boja proti obezite?

Môže sa to stať, hovoril som o tom už ako minister. Som zástancom toho, aby ľudia mali nižšie priame dane zo závislých činností a potom sa majú sami rozhodovať, čo si kúpia. Čiže nižšie priame dane a vyššie dane na spotrebe. Spotrebná daň z rafinovaného cukru je legitímna, majú ju aj iné krajiny.

Most-Híd má v parlamente zvýšenie nezdaniteľného základu časti dane, proti čomu broja primátori a starostovia, lebo to spôsobí výpadky v príjmoch miest a obcí. Hlasovali by ste za?

V prvom rade si myslím, že by sa mali upraviť príjmy miest a obcí tak, aby nestáli na dani z príjmu fyzických osôb. Dnes starosta či primátor nie je motivovaný získavať napríklad drobných podnikateľov do svojej obce, lebo z dane z príjmu právnických osôb nemá nič. Nehovoriac o tom, že keď pôjdeme do recesie, budú výnosy z dane príjmu fyzických osôb klesať, čo mestám a obciam spôsobí veľké problémy.

Na schôdzi je aj niekoľko návrhov na sprísnenie interrupcií, jeden hovorí napríklad o tom, že by interrupcie nemali byť takzvane „na vyžiadanie“, ale len za niekoľko málo jasne vymedzených podmienok. Ako by ste sa k tomu postavili?

Ako človek nemám problém so sprísnením interrupcií, ale vyžaduje si to debatu, či sa dajú taxatívne určiť podmienky, za ktorých by boli povolené. Problém skôr je, že táto téma sa dostala do politickej roviny kultúrno-etických konfliktov, ale nehovoríme o tom, čo robíme preto, aby dievčatá a ženy na interrupcie nechodili. Ak by sme aj sprísnili interrupcie, stále je tu veľa alternatív, rôzne tabletky, ktoré by boli pravdepodobne aj mimo dohľadu lekára. Skôr, ako môže dôjsť k sprísneniu interrupcií, musíme hovoriť o tom, ako vytvoriť pre ľudí podmienky, aby dieťaťu mohli vytvoriť priestor na život. Keď zakážete interrupcie u oficiálnych poskytovateľov, objaví sa iks neodborných alternatív, ktoré budú ženy vyhľadávať.

Na ministerstve zdravotníctva ste mali 26 projektov, ktoré ste chceli uskutočniť ako minister. Medzi „vlajkové lode“ patrili stratifikácia, optimalizácia čakacích lehôt či optimalizácia ziskov zdravotných poisťovní. Tieto sa uskutočniť nepodarilo. Prečo? Čo je dôvodom, že stratifikáciu, teda špecializáciu nemocníc, nepresadila ani ministerka Andrea Kalavská?

Bohužiaľ, zlé manažérske riadenie. Andrea Kalavská je morálne dobrý človek a myslí to dobre. Ale na stratifikácii sa robí tri roky a viem, nie je to jednoduchá vec. Ale ja som rušil pohotovosti, zavádzali sme urgentné príjmy, pri ktorých sme zadefinovali, ktoré nemocnice budú mať urgentné príjmy typu jedna či dva, a bolo to pred voľbami do VÚC. Na takéto kroky treba politickú podporu. Prísť so stratifikáciou pol roka pred voľbami, ak to nemáte dobre politicky odkomunikované, to si vyslovene koledujete o problém. A tak to aj bolo – stala sa z toho čisto politická téma, a to považujem za zlyhanie.

Ministerky?

Ministerstva. A áno, minister a exekutíva zodpovedajú za to, že si pri takýchto zmenách získate ľudí na svoju stranu.

Mala ministerka Kalavská prísť so stratifikáciou skôr? Čo by ste robili vy?

Ja by som si asi získal politickú podporu. Nechcem sa k tomu vracať, ale keď sa nedarilo, keď som ako minister vnútra nevedel doručovať výsledky, tak som odišiel.

Radíte pani Kalavskej, aby podala demisiu?

To je otázka na ňu. Ak by som nebol schopný doručovať výsledky ja, tak by som odišiel. Ľúto je mi jednej veci, zo stratifikácie sa teraz stane toxické dieťatko. Ktokoľvek tam príde, nebude mať ľahké, aby to presadil.

Po takejto kritike je asi zbytočné pýtať sa, či by ste pani Kalavskú privítali vo svojej strane. Pritom je to človek, ktorého ste si vy priviedli na ministerstvo.

Už som povedal, že ľudí, ktorí pôjdu do strany, predstavíme na tlačovej konferencii. Novinári sa ma pýtajú na rôzne mená, no platí, že ak by som chcel spolupracovať s Andreou Kalavskou, tak sa to dozviete. Je možné, že by mi povedala „nie“. No zatiaľ sme na takúto tému nedebatovali. Je ministerka, chce pôsobiť na čele rezortu a ja som rád, že sa snaží realizovať veci, na ktorých sme tam spoločne pracovali v čase, keď som bol ministrom ja.

Spýtam sa teda na človeka, ktorého meno je už vonku. Sami ste spomínali, že o zdravotníctve debatujete so šéfom lekárskej komory Mariánom Kollárom, ktorý kandidoval za HZD Ivana Gašparoviča a viedol lekárske protesty za vlády Ivety Radičovej. Tie viedli k vyhláseniu núdzového stavu, povolaniu vojenských lekárov do nemocníc. Kollár nedávno kritizoval aj stratifikáciu. Prečo ho chcete mať v strane?

Dávate mi sugestívnu otázku – „prečo ho chcem mať v strane“. Ja som v minulosti povedal, že s Mariánom Kollárom debatujem o zdravotníctve, ale debatoval som s ním aj v čase, keď som bol ministrom zdravotníctva. Pokiaľ chce človek robiť zmeny, musí hľadať širokospektrálnu dohodu. Musíte si získať rôznych ľudí, ktorí v rezorte pôsobia.

Takže – objaví sa v strane, či nie?

Tím ľudí predstavíme tento týždeň. Pýtate sa ma na niečo, o čom sa mi dopredu nechce rozprávať. Počkajte si na tlačovú konferenciu.

Jedno meno by zrejme predsa len malo byť isté, keďže je aj v prípravnom výbore. Ako sa k vám dostal Ľuboš Jurík, ktorý bol hovorcom Ivana Gašparoviča, keď bol predsedom parlamentu, v časoch, keď tu Mečiarovo HZDS v 90. rokoch valcovalo demokraciu?

Nemyslím si, že toto meno je isté. Ľuboš Jurík bol jedným z ľudí, ktorí ma oslovili. V životopise má napísaný nejaký typ správania. Vy vyťahujete jednu vec, ja viem, že po tom, čo v parlamente zbavili mandátu Františka Gauliedera, na protest odišiel. Je to laureát Krištáľového krídla, človek, ktorý reprezentuje generáciu starších ľudí. To, že mi pomáha v prípravnom výbore, ešte neznamená, že chce alebo bude členom strany.

Je ťažké nepýtať sa na mená, keď ste si zhodou okolností prenajali kancelárie v budove, kde okrem množstva iných firiem sídli aj Denník N. Vo vestibule si človek všimne rôzne tváre.

Ale to som si neuvedomil, čestné slovo. Bol som tu raz na rozhovore, ale odvtedy som zabudol, o akú budovu išlo a že v nej sídlite vy.

Vravím to len na odľahčenie. Zahliadli sme tu Martina Fedora či starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa Kusého, preto je logické zaujímať sa o to, či pôjdu do vašej strany.

Debatujeme o tom, kto má aké predstavy. Martina Fedora poznám ešte z čias, keď bol štátnym tajomníkom na ministerstve obrany. Ale teraz viac nepoviem. Rozprávame sa.

Spýtam sa inak. Martin Fedor a Katarína Cséfalvayová, ktorej ste podľa jej vlastných slov dali ponuku na spoluprácu, sú veľmi jasní zástancovia euroatlantickej orientácie Slovenska. Najmä pani Cséfalvayová sa kvôli tomu dostávala do sporov so SNS. Čo to naznačuje o zahraničnom programe vašej strany? Ste s nimi v hodnotovej zhode?

Ak by sme neboli, tak by sme spolu nedebatovali. Som dieťa socializmu, môj otec emigroval, mojej mame zobrali pas. Otvorením hraníc sme mohli aspoň dúfať, že sa s otcom stretneme. Vždy som bol zástancom toho, aby Slovensko geopoliticky patrilo do západnej demokratickej Európy. Ale, samozrejme, ctím si aj to, že sme Slovania a máme blízko aj ku krajinám, ktoré sa tam geopoliticky nenachádzajú. No nevidím pre Slovensko lepší projekt ako je integrácia v Európe a v euroatlantickom bezpečnostnom zoskupení, ktoré je pre nás dôležité.

Voľby sú o pár mesiacov. Nebudú chcieť vaši voliči počuť, s kým by ste najradšej spolupracovali v budúcej vláde?

Neviem, či to budú chcieť počuť…

V lete ste cestovali po Slovensku. Nikto sa vás na to nepýtal?

Pýtali sa. Ale keď som im povedal, či je podstatnejšie hovoriť s kým nie a s kým áno, ako to, ktoré programové body sú pre mňa kľúčové, tak mi dali za pravdu. Pre ľudí je dôležité, čo pre nich urobíme a v akom hodnotovom rámci sa budeme hýbať.

Všetci s vami súhlasili, nikto vám nepovedal: „Pán Drucker, prečo sa vykrúcate? To nám neviete povedať, s kým by ste chceli vládnuť?“

Načo by to bolo? Že si vy napíšete titulku a hodíte Druckera do zásuvky s tým, že máte ďalšieho, kto povedal, s kým nepôjde? Podstatnejšie je, s kým budeme vedieť presadzovať náš program. Ale dnes nevieme, ako ľudia rozdajú mandáty. Čo nám hovorí história? Politici pred voľbami síce rozprávali, s kým nepôjdu, ale po voľbách? Mikuláš Dzurinda prešiel na bicykli celé Slovensko proti Mečiarovi, ale v roku 2006 bol ochotný po rozhodnutí občanov aj vytvoriť s ním vládu. Opakujem, ja už som preukázal, že nie za každú cenu zostávam vo funkcii. Rozhodujúce pre mňa sú hodnoty a to, či viete doručiť výsledky. Hodnotovo je pre nás neprijateľná akákoľvek forma extrémizmu, či už prezentovaná stranami alebo jednotlivcami.

Pri štarte svojej strany ste spolupracovali s agentúrou Komplot Advertising, ktorá pracovala na kampani Andreja Kisku, Jána Luntera, ale aj Mosta-Híd či Roberta Mistríka. Budete s nim robiť aj teraz počas jesennej fázy kampane?

Nateraz nepokračujeme, ale neznamená to, že s nimi sem-tam nekomunikujeme.