Denník N

V Tatrách pozoroval vplyv zmeny klímy na rastliny. Viaceré naše lesy vyzerajú ako smetisko, vraví botanik

Botanik a ekológ Róbert Kanka pôsobí na Ústave krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Foto N – Tomáš Benedikovič
Botanik a ekológ Róbert Kanka pôsobí na Ústave krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Foto N – Tomáš Benedikovič

Róbert Kanka skúma vplyv klimatickej zmeny na rastliny v alpínskom pásme Tatier. Jeho práca vyšla v magazínoch Science aj Nature, dvoch najprestížnejších vedeckých časopisoch. Kankov výskum prebieha vo vysokých nadmorských výškach a stranou od turistických chodníkov. „Na kolenách sme niekedy aj osem hodín,“ hovorí vedec o náročných pracovných podmienkach.

Dochádza ku klimatickej zmene?

Dochádza.

Dá sa o zmene klímy pochybovať?

Dá, napokon čoraz viac ľudí verí napríklad tomu, že Zem je plochá. Žijeme v postfaktickej dobe.

Takže tie argumenty nie sú pádne?

Klimatológovia majú jednoznačné dôkazy, že dochádza k zmene klímy. Čo sa týka mojej práce, skúmam, ako sa klimatická zmena prejavuje na ekosystémoch. Každý rastlinný druh má odlišnú ekologickú valenciu, čiže rozsah podmienok, za ktorých je organizmus schopný žiť. Napríklad borovica má širokú ekologickú valenciu, lebo rastie na Záhorí, ale aj v Tatrách vo výške 1400 metrov nad morom.

Sú však aj druhy, ktoré majú nízku ekologickú valenciu, a tie už začínajú pociťovať zmenu klímy. Celkovo je niekedy ťažké odlíšiť klimatickú zmenu od iných vplyvov, vrátane ľudských. Práve preto prebieha výskum GLORIA (z angl. Global Observation Research Initiative in Alpine Environments), ktorého sme súčasťou, v alpínskom pásme, kde je najmenší vplyv človeka a môžeme vylúčiť zošliapavanie, výrub a iné aktivity.

Osemnásť rokov skúmate rastlinné druhy v alpínskom pásme Tatier. Na čo ste prišli?

Horná hranica lesa v Karpatoch je 1550 metrov nad morom, potom je zhruba 200 metrov pásmo kosodreviny a následne sa začína alpínske pásmo, kde nájdete len byliny a trávy. Vo svojom výskume sme zistili, že určité druhy zo subalpínskeho pásma sme po desiatich rokoch našli vyššie v alpínskom pásme.

Populácie chladnomilných druhov sa v alpínskom pásme pomaly zmenšujú. Dôvodom je, že druhy z nižších polôh, ktoré sa presúvajú vyššie, majú takpovediac „širšie lakte“. Prečo? Lebo sú zvyknuté viac bojovať, pochádzajú totiž z nadmorských výšok, kde je vyššia pokryvnosť (rozloha – pozn. red.) a viac druhov.

Z toho dôvodu sú agresívnejšie, aby sa presadili, a druhy z alpínskeho centra im konkurujú veľmi ťažko. Vykonali sme tri merania v rokoch 2001, 2008 a 2015. Za to obdobie sa posunulo 15 druhov. Väčšinou ide o nízke pokryvnosti – našli sme od jedného do desať jedincov. Nejde o masívne prieniky, ale k zmenám určite dochádza. Je to dlhodobý proces.

Saxifraga moschata subsp. kotulae, rok 2008. Foto – archív Róberta Kanku

Ktoré konkrétne druhy sa posunuli?

Gro tvoria graminoidy, čiže trávy a ostrice, medzi nimi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Rozhovory

Teraz najčítanejšie