Ako sa tvoria koalície a čo s tým má Tomáš Drucker

Niežeby bolo na Dobrej voľbe Tomáša Druckera čokoľvek dobré, ale môže sa stať, že po parlamentných voľbách rozhodujúcim jazýčkom na váhach. Tak ako sa to môže stať napríklad Borisovi Kollárovi.

A tak je namieste povedať, ako vznikajú koalície.

V ideálnom svete vznikajú koalície na základe programových prienikov, lenže mať programový prienik s Borisom Kollárom je pomerne zložité – Boris Kollár totiž žiadny program nemá. A ani niektoré iné strany.

V menej ideálnom svete – napríklad na Slovensku vo verzii 1998 alebo 2020 – vznikajú koalície na základe odporu voči niečomu. Môžeme namietať, že by to tak nemalo byť, a mať pravdu, ale to je zároveň všetko. Áno, nemalo by to tak byť. Áno, je to tak.

Ak koalícia proti Smeru a SNS vznikne, pokojne môže obsahovať prakticky všetko, čo má v parlamente ruky a nohy, a nie je fašistické. Aj Borisa Kollára, aj Tomáša Druckera – ak sa tam dostane. Samozrejme, pracujeme s mnohými premennými, ale aj toto je možný scenár.

Možnosti budú presne dve: buď široká koalícia aj s tými, s ktorými sa nám to nepáči, alebo ďalšia vláda Smeru a SNS. Či s Druckerom, alebo s podporou fašistov, je jedna z otázok, v tom prípade však platí – a nie, nepáči sa mi to ani vo chvíli, keď to píšem -, že chcete mať Druckera na svojej strane.

Nájdu sa ľudia, ktorí budú tvrdiť, že už chystám pôdu novej koalícii – a budú sa mýliť. Len hovorím, že aj to je jedna z možností. Nájdu sa ľudia, ktorí budú hovoriť, že už sa chystá ďalšia zrada na voličoch – a budú sa mýliť. Medzi zradou a štátotvorným činom je totiž tenká čiara.

Bol to, ostatne, Richard Sulík, kto po posledných voľbách žiadal Andreja Danka, aby nešiel do vlády so Smerom, ale s ním. A mal pravdu. A pravdu mal aj Andrej Danko. Vedel, že to, čo by jeho nevoliči považovali za štátotvorný čin, by jeho voliči považovali za zradu. No a medzi vašimi voličmi a nevoličmi sa vám rozhoduje pomerne ľahko.

Aj Richard Sulík však týmto nevdojak potvrdil to základné pravidlo vzniku koalícií: pozrite sa, kto je váš nepriateľ, a tomu prispôsobte, s kým sa chcete spájať.

Keď bude politika o láske, určite si to všimneme; zatiaľ však nie je a spojiť sa občas musíte aj s tým, s kým sa nechcete. Keď bude vznik koalícií o programovej zhode, určite si to všimneme tiež; zatiaľ však nie je, a tak do úvahy musíte brať aj Druckera s Kollárom (a dalo by sa pokračovať).

Pre istotu si to zopakujme: Dobrá voľba nie je ani dobrá a ani voľba a v podstate niet dôvodu, prečo by mala existovať – teda okrem toho, že pár ľudí potrebuje investovať do nového koňa, pár ľuďom sa nechce odísť z politiky a pár ľudí chce voliť niečo ako Smer, ale nie Smer.

V ideálnom svete by existovalo tisíc omnoho lepších možností, ako poskladať rozumnú koalíciu. My však nežijeme v ideálnom svete, ale na Slovensku v roku 2019. Môžeme sa ocitnúť v situácii, keď bude otázka stáť tak, či nám bude ďalej vládnuť SNS a Smer, alebo v podstate čokoľvek iné.

Hysterické výkriky nám vtedy nepomôžu, reči o zrade budú nanič. V politike totiž potrebujete princípy, ale zároveň potrebujete aj kompromisy. Inak môžete aj so svojimi (nepochybne správnymi) princípmi byť vo večnej opozícii a nechápavo krútiť hlavou, ako je to len možné, že to zase nevyšlo.

A krajine bude zatiaľ ďalej vládnuť Smer a SNS.