Denník N

Anasoft literu získal Ivan Medeši za Jedenie

Ivan Medeši. Foto - archív I. M.
Ivan Medeši. Foto – archív I. M.

V 14. ročníku prestížneho literárneho ocenenia zvíťazila šestica šťavnatých literárnych chodov, ktoré dolnozemský autor ponúka bez servítky.

Poviedková zbierka dolnozemského autora Ivana Medešiho Jedenie zvíťazila v 14. ročníku ceny Anasoft litera, ktorej výsledky slávnostne vyhlásili v stredu večer v bratislavskom Mestskom Divadle P. O. Hviezdoslava. Knihu z rukopisu v jazyku vojvodinských Rusnákov preložil Maroš Volovár a vydalo jeho Východoslovenské združenie VALAL.

Nový laureát vzišiel z finálovej päťky, ktorú okrem víťaznej knihy tvorili Milo Janáč (Milo nemilo), Ivana Dobrakovová (Matky a kamionisti), Pavel Vilikovský (RAJc je preč) a Juraj Bindzár (Zvon). Po vlaňajšej premiére trojkolového výberu víťaza porota, ktorú v tomto ročníku tvorili prekladateľka a publicistka Gabriela Magová, literárni vedci Ľubica Schmarcová, Karol Csiba, Pavol Markovič a spisovateľ a publicista Ján Štrasser, teda opäť najskôr na jar určila širší výber desiatich titulov, v druhom kole potom začiatkom septembra vybrala finálovú päťku a napokon z nej víťaza.

Literárny enfant terrible

Ivan Medeši (1982) je literárnym enfant terrrible jednej z početných národnostných menšín Vojvodiny, Rusnákov, spätých „národným menom s Rusínmi, národným mýtom s Ukrajincami a národným jazykom s východnými Slovákmi“, ako ju charakterizuje vydavateľ. Medeši je držiteľom Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru a po viacerých tituloch vo svojom jazyku sa predstavil slovenskej čitateľskej verejnosti v roku 2010 výberom fejtónov, reportáží a satirických básní Kvašná knižka.

Víťazná kniha Anasoft litery je druhým Medešiho titulom v slovenčine. Opäť ho má na svedomí prekladateľ a vydavateľ Maroš Volovár, fascinovaný objavom nepoznanej odnože východoslovenskej populácie. Knihu Jedenie, šesticu šťavnatých literárnych chodov zo súčasnej Vojvodiny, ponúka „bez servítky“. Podľa jeho slov prekypuje drsnou balkánskou psychogroteskou i žalúdok dráždiacim stredoeurópskym naturalizmom, tou najintímnejšou kultúrnou endoskopiou i bizarnou paranojou nacionalizovanej post­juhoslovanskej spoločnosti.

Majstrovský preklad

Na dokreslenie obrazu tohto určite netradičného diela citujme z recenzie Patrika Garaja v našom denníku, ktorý na Medešim okrem iného oceňuje majstrovské narábanie s hyperbolou i čaro kadencie jeho jazykového prejavu. „Je to drzý jazyk, ktorý o seba nedbá, a preto je príťažlivý,“ píše Garaj a priznáva levie zásluhy prekladateľovi a vydavateľovi Marošovi Volovárovi, ktorý sa svojím prekladom stáva takmer spoluautorom. „Navyše, na každej strane objavíte množstvo slov, o ktorých ste netušili, že ich slovenčina môže vôbec zvládnuť.“

Porota zdôvodnila svoje rozhodnutie okrem iného aj tým, že je to moderná radikálna próza s originálnym prístupom k životu i k jazyku, prinášajúca hyperbolický obraz periférie, ktorý sa však ukazuje ako mrazivo univerzálny.

Cena Anasoft litera, dotovaná sumou 10-tisíc eur, sa udeľuje za najlepšie pôvodné slovenské prozaické dielo alebo za preklad pôvodného prozaického diela autorov, ktorí sú občanmi SR a ich diela alebo preklady ich diel do slovenčiny vyšli knižne v predchádzajúcom kalendárnom roku. V tomto ročníku bolo do hodnotenia automaticky zaradených vyše dvesto titulov.

Sponzorom ceny, ktorá sa permanentnou prezentáciou vybranej desiatky autorov stala unikátnym príspevkom k systematickej propagácii pôvodnej slovenskej beletrie, je spoločnosť Anasoft APR.

V hlasovaní čitateľov zvíťazila kniha Milo nemilo.


Ivan Medeši: O peniaze sa podelím

Čerstvý laureát ceny Anasoft litera IVAN MEDEŠI považoval za česť už aj účasť vo vybranej desiatke. Na ceremoniál z Vojvodiny nemohol prísť, zastupoval ho jeho prekladateľ a vydavateľ Maroš Volovár.

Ako vnímate svoje úspešné pôsobenie v súťaži Anasoft litera?
Obrovskou cťou bola pre mňa už účasť vo vybranej desiatke a ďalej sa to, samozrejme, stupňovalo, finálová päťka a nakoniec víťazstvo. Ale chcem zdôrazniť, že sa snažím ostať pri zemi.

Zrejme ste nemali vo svojej domovine možnosť dôkladnejšie spoznať texty vašich konkurentov.
To naozaj nie, ale teraz som dočítal staršiu knihu Pavla Vilikovského Posledný kôň Pompejí, ktorá vyšla po srbsky, aby som aspoň mal predstavu, ako píše tento uznávaný spisovateľ.

Chystáte ďalšiu knihu?
Do Jedenia sa nezmestila jedna poviedka, k nej pripisujem ďalšie, takže to zasa bude zbierka kratších textov.

Na čo použijete finančné prostriedky spojené s cenou?
Polovicu venujem Marošovi Volovárovi, on ma objavil, prekladá a vydáva moje knihy. A s druhou časťou peňazí tiež nemám problém – opravujem si byt, teraz robíme napríklad izoláciu, takže sa financie hodia.


Laureáti ceny

2006
Pavel Vilikovský: Čarovný papagáj a iné gýče
2007
Marek Vadas: Liečiteľ
2008
Milan Zelinka: Teta Anula
2009
Alta Vášová: Ostrovy nepamäti
2010
Stanislav Rakús: Telegram
2011
Monika Kompaníková: Piata loď
2012
Balla: V mene otca
2013
Víťo Staviarsky: Kale topánky
2014
Pavel Vilikovský: Prvá a posledná láska
2015
Veronika Šikulová: Medzerový plod
2016
Peter Macsovszky: Tantalópolis
2017
Ondrej Štefánik: Som Paula
2018 

Etela Farkašová: Scenár

Teraz najčítanejšie