Denník N

Klimatická zmena je repelent a my sme hmyz. Ako vnímajú klimatickú zmenu deti

Za boj proti klimatickej zmene protestujú aj austrálski školáci. Foto - TASR/AP
Za boj proti klimatickej zmene protestujú aj austrálski školáci. Foto – TASR/AP

Píše psychoterapeutka Caroline Hickmanová, text pôvodne zverejnil portál The Conversation. Denník N ho vydal v rámci Covering Climate Now, celosvetovej spolupráce viac ako 300 médií zameranej na zlepšenie informovania o klimatickej kríze.

Ekologická úzkosť pravdepodobne v dôsledku destabilizácie klímy zasiahne ďalších a ďalších ľudí. Avšak podľa viacerých štúdií 45 percent detí ostalo trpieť depresiou po tom, čo prežili extrémne výčiny počasia alebo prírodnú katastrofu. Niektoré z týchto emocionálnych zrútení musia zákonite prameniť zo zmätku – prečo dospelí neurobia viac, aby zastavili klimatickú zmenu?

Rozhovory s deťmi nám tak ponúkajú nový pohľad na absurditu toho, ako málo konáme v súvislosti so zmenou klímy, a zároveň odhaľujú znepokojujúce rozdiely medzi tým, čo hovoríme a čo naozaj robíme.

Keď ide o klimatickú zmenu, dospelí sa často dopúšťajú kognitívnej disonancie. Napríklad britský parlament vyhlásil po hlasovaní o rozšírení letiska klimatickú pohotovosť.

Vedci dospeli k záveru, že amazonský dažďový prales je jedným z najlepších prostriedkov na zachytávanie skleníkových plynov, no zároveň sa jeho veľké časti úmyselne spaľujú, aby sa vytvoril priestor pre dobytok produkujúci metán.

V blízkosti austrálskeho Veľkého bariérového útesu, ktorého stav sa znížil zo „zlého“ na „veľmi zlý“, je zase otvorená veľká uhoľná baňa.

Vy si to pamätáte inak

Možno sú mladí ľudia jednoducho menej cynickí a lepšie si všímajú, aké iracionálne sú tieto rozhodnutia. Keď som robila rozhovor s tínedžermi na Maldivách, jeden z nich povedal: „Videli sme na internete, že ľudia na Islande usporiadali pohreb ľadovca, ale kto to urobí pre nás? To nikto nevidí, že čoskoro budeme pod vodou a naša krajina bude preč? Nikoho to nezaujíma. Ako môžete smútiť za ľadom a nás pritom ignorovať?“

Pre stúpajúcu hladinu mora sa ľudia na nízko položených Maldivách musia klimatickej zmeny obávať viac ako väčšina ostatných. Pocit nespravodlivosti, ktorý tu mladí pociťovali, bol hmatateľný.

„Klimatická zmena je ako Thanos, ktorý zničí polovicu sveta, aby zvyšok mohol prežiť… A my sme obetovaní.“

Veci, ktoré mladí ľudia vravia o klimatickej zmene, dávajú z morálneho hľadiska zmysel, no napriek ich veku už badať istú otrávenosť. Veď napokon, mladí ľudia používajú sociálne siete a tam sú bombardovaní zlými správami o životnom prostredí rovnako ako dospelí.

Niektorí z nich môžu začať brať masové vyhynutia, o ktorých čítali, ako niečo normálne. Jeden desaťročný chlapec z Británie mi povedal: „Pre nás je prirodzené, že vyrastáme vo svete, kde nebudú žiadne ľadové medvede. Tak to jednoducho je.“

Mala som dilemu, ako hovoriť s deťmi o klimatickej zmene bez toho, aby som ich ešte viac rozrušila. Chcela som totiž vedieť, ako sa skutočne podvedome cítia, nie aby mi opakovali, čo im hovoria v škole alebo čo majú od rodičov. Chcela som počuť, ako táto generácia – ľudia, čo nikdy nezažili svet bez hroziacej klimatickej katastrofy – premýšľa o tom, čo sa deje s planétou a ich budúcnosťou.

Hnev je primeraná reakcia

Požiadala som deti, aby skúsili personifikovať klimatickú zmenu – aby ju videli ako zviera a dali jej hlas. Keby mohla hovoriť, čo by povedala? Dúfala som, že takto budú môcť hovoriť úprimnejšie než bežne. Aj napriek tomu som na ich reakcie nebola dosť pripravená.

„Vy ste ma stvorili a teraz musíte čeliť následkom… Zničili ste deťom a zvieratám planétu, tak teraz ju zničím ja vám… Dospelí urobili zo sveta horšie miesto, preto som tu, aby som sa pomstila…“

Hnev bol najčastejšou emóciou, ktorú deti touto technikou vyjadrovali. Tieto komplikované emócie, ktoré by v bežnom rozhovore len ťažko deti opísali, boli pre mňa prekvapením. Hoci, prečo vlastne? Vzhľadom na závažnosť klimatickej zmeny a straty biodiverzity, ktorá sa udeje za ich života, je ich hnev primeranou reakciou.

V týchto rozhovoroch sa tiež ukázala empatia so zvieratami, ktoré s nami žijú na planéte. Tieto deti si síce uvedomujú svoju zraniteľnosť v súvislosti s klimatickou zmenou, avšak ani to nezatienilo ich záujem o prírodu. Namiesto toto vyjadrili solidaritu s inými druhmi. Ako povedalo jedno z detí, „klimatická zmena je ako prírodný repelent a my, ľudia, predstavujeme hmyz“.

Som presvedčená, že deti nesú bremeno klimatickej zmeny odvážnejšie než dospelí a dlhujeme im, aby sa oň mohli podeliť. Preto počúvajte svoje deti, keď sa budú chcieť porozprávať, dozviete sa viac o tom, ako by sme mali prevziať zodpovednosť za celý ten neporiadok. Povedzte im, že vás to mrzí, a začnite konať.

The Conversation

Klimatická zmena

Teraz najčítanejšie