Denník N

Chorľaveli im deti, strácali sa stromy – ako si ženy začali všímať devastovanie prírody a búriť sa proti tomu

Aktivistky a aktivisti, ktorí protestovali za koniec ťažby uhlia na Slovensku, po prepustení z policajného zadržania. Foto - Facebook Greenpeace Slovensko
Aktivistky a aktivisti, ktorí protestovali za koniec ťažby uhlia na Slovensku, po prepustení z policajného zadržania. Foto – Facebook Greenpeace Slovensko

Prvé viditeľnejšie ženami organizované a vedené ekologické hnutia začali vznikať skôr v rozvojových krajinách.

Tak ako rastie a posilňuje sa vedecký aj spoločenský konsenzus, že klimatická zmena existuje a ohrozuje nás čoraz viditeľnejšie, tak sa zvyšuje aj povedomie o tom, že jej vplyv je, a ak sa nič nezmení, bude citeľnejší pre ženy. Dôvody sú ekonomické aj sociálne.

Prírodné katastrofy s devastačnými účinkami, premena niektorých území na neobývateľné, a s tým súvisiaca chudoba, choroby, migrácia, etnické či náboženské konflikty zasiahnu ženy viac ako mužov, lebo už v tejto chvíli sú takmer všade na svete chudobnejšie, zraniteľnejšie, nemajú toľko moci ako muži, v niektorých kultúrach sú stále neskrývane považované za menejcenné, menej dôležité a ich názory sa zvyknú podceňovať až ignorovať.

Ak by ste si mysleli, že sa to týka len rozvojového sveta, mýlili by ste sa. Stačí sa pozrieť na následky najničivejších hurikánov v Spojených štátoch a na socio-ekonomickú a demografickú štruktúru najviac zasiahnutých.

Neznamená to však, že ženy z tohto všetkého vychádzajú len ako bezbranné obete patriarchátu, kde sa politická aj ekonomická moc sústreďuje v rukách mužov a kde hlavne ich rozhodnutia a konanie prispievali ku klimatickej zmene.

Už od 70. rokov minulého storočia vznikali po svete hnutia, v ktorých hlavne ženy upozorňovali na drancovanie prírody či nezodpovednosť veľkých priemyselných podnikov. Od tohto obdobia sa začína hovoriť aj o ekofeminizme, čo je feministický smer s viacerými prúdmi (kultúrny, sociálny, materialistický), ktorý vidí súvislosť medzi zneužívaním prírody a podradným postavením žien v patriarcháte. A čo mu vyčítajú viacerí kritici, hovorí o akomsi mystickom spojení medzi ženou a prírodou.

Objímačky stromov

Nie je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Teraz najčítanejšie