Denník N

Dvadsať rokov bola riaditeľkou štátnej školy, odišla do súkromnej: Učitelia sa radia len na Facebooku

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po dvadsiatich rokoch v štátnej Základnej škole v Novákoch odišla Anna Chlupíková do súkromnej školy v Bratislave, kde si platí nájom a týždenne dochádza.

V rozhovore tiež hovorí o tom:

  • že učitelia sa nemajú kam obrátiť s prípadmi šikany,
  • prečo by si rodičia mali pýtať dobrého zriaďovateľa,
  • či učitelia pracujú lepšie, keď ich môže súkromná škola lepšie zaplatiť,
  • či by sa ešte chcela vrátiť do štátnej školy.

V apríli ste dali výpoveď z funkcie riaditeľky Základnej školy v Novákoch, ktorú ste viedli dvadsať rokov. V otvorenom liste ste naznačili dôvody, no už o tom nechcete hovoriť. Prečo?

Odišla som kvôli rôznym pohľadom mňa a zriaďovateľa na to, čo je náplňou riaditeľky školy. Nezhodli sme sa ani vo forme vzájomnej komunikácie. Môj život a prácu si počas neho predstavujem inak, preto som sa rozhodla odísť. Nechcem však o tom hovoriť. Z osobných dôvodov.

Ozvalo sa vám po otvorenom liste viacero učiteľov či riaditeľov s podobným problémom?

Áno, ozvalo sa mi veľa ľudí. Veľa ľudí pociťuje nespokojnosť vo svojej práci. Ale neviem posúdiť, koľko z ich sťažností je objektívnych. Viem sa na to pozrieť aj zo strany riaditeľa a niekedy je to dosť zásadný rozdiel. Často sa totiž na internete šíria rôzne fámy, ktoré môžu spôsobovať aj konflikty.

Počula som napríklad, že prváci majú podľa zákona prvý školský týždeň iba tri vyučovacie hodiny. Učitelia danej školy sa mi potom sťažovali, že im to ich riaditeľka neumožnila. Riaditeľ, samozrejme, tým, že neumožnil skrátené vyučovanie, žiaden zákon neporušil. Je dôležité, aby riaditeľ zamestnancom vysvetľoval legislatívu.

Je šikanovanie medzi zamestnancami v školstve veľkým problémom?

Na žiadnej škole nie sú vzťahy bezproblémové. Ale vždy treba o tom komunikovať a hľadať riešenia. Som aktívna v rôznych organizáciách a aj na sociálnych sieťach a vidím mnohé sťažnosti učiteľov na svojich nadriadených, prípadne riaditeľov na zriaďovateľov.

Ak si nevedia tieto problémy vyriešiť medzi sebou, treba ich riešiť cez inštitúcie. A práve tu je problém. Buď inštitúcie nie sú vždy nastavené tak, aby riešili problémy alebo riešenie trvá tak dlho, že to obeť odrádza, alebo na to ani vôbec nemá peniaze.

Kam sa môže obeť šikanovania v školstve obrátiť dnes?

V prvom rade na zriaďovateľa. Ak to však on nerieši, treba sa obrátiť ďalej. Buď na školskú inšpekciu alebo ministerstvo školstva. No a potom už len na súd, do čoho sa mnoho učiteľov nechce púšťať. Chýba mi funkcia školského ombudsmana, ktorá bola nakrátko zriadená. Potrebovali by sme podporu a právne zastúpenie na ochranu učiteľov.

Nový zákon o pedagogických zamestnancoch chcel riešiť aj šikanovanie v školách, ktoré nazýva sociálno-patologickým javom. Podľa zákona má pedagogický zamestnanec právo na ochranu pred šikanovaním od vedúcich pracovníkov. Pomôže to?

Je fajn, že má učiteľ právo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie