Denník N

Nie je to kniha o dementoch a asociáloch. Kto si to myslí, nech si Jedenie prečíta ešte raz

Maroš Volovár. Foto - autor
Maroš Volovár. Foto – autor

Vydavateľ a prekladateľ Maroš Volovár o doterajšom príbehu víťazného diela tohtoročnej Anasoft litery.

Stretli sme sa vo vlaku. Cestoval cez celú republiku do Bratislavy, aby na vyhlásení výsledkov súťaže Anasoft litera zastupoval svojho autora Ivana Medešiho, ktorý žije v srbskej Vojvodine. Maroš Volovár vtedy ešte nevedel, že bude preberať cenu pre víťaza. Na otázku, či by ho potešilo, keby Medešiho kniha Jedenie vyhrala, odpovedal, že všetko má svoje plusy a mínusy. A po chvíli dodal: „Ale vyhrať treba.“

To sa nakoniec podarilo. Ešte predtým sme debatovali o tom, ako vníma doterajší úspešný príbeh knihy, prečo vydáva literatúru komunity rusínskych emigrantov, ktorí z nášho územia odišli pred 250 rokmi, a aj o tom, či víťazná kniha Anasoft litery bola napísaná po slovensky.

Koľko kusov sa z knihy Jedenie predalo?

Prvé vydanie bolo päťsto kusov, to sa minulo. Z druhého vydania sa predalo už sto alebo dvesto ďalších. Čiže dokopy asi sedemsto výtlačkov.

Je zaujímavé, že vo finále literárnej ceny sú knihy, ktoré čítal pomerne malý okruh ľudí.

Ale je to zatiaľ najviac predaných kusov z toho, čo sme vydali! Z nákladu prvej Medešiho knižky mám ešte polovicu doma. Ja som spokojný s tým, ako sa Jedenie zatiaľ predáva. Ešte sa mi nestalo, aby som robil druhé vydanie.

Ako ste vnímali doterajšie reakcie na knihu? Prekvapilo vás niečo?

Reakcií a recenzií bolo celkom dosť a všetky ma – a autora tiež – potešili. Pri niektorých mi však napadlo, že by si daní ľudia mali knihu prečítať ešte raz.

Prečo?

Pretože písali o niečom, čo v knihe nebolo. Interpretovali to tak, že je to kniha o nejakom zapadákove, o diere, o akýchsi dementoch a asociáloch. Nerozumiem, kde to v tej knihe našli.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Anasoft litera

Rozhovory

Teraz najčítanejšie