Denník N

Sú elektromobily zelené? A čo ak sa zmení Golfský prúd? Vedci odpovedali na otázky čitateľov N-ka

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash
Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

Bude na Slovensku more alebo hurikány a môže solárne geoinžinierstvo zastaviť otepľovanie planéty?

Novinári, ktorí sa dlhodobo venujú klimatickej zmene, môžu mať pocit, že sa vedcov už pýtali na všetko, čo súvisí s touto témou.

Rozhodli sme sa preto tentoraz dať príležitosť čitateľom Denníka N na Facebooku a Instagrame, aby položili otázku, čo ich na téme klimatickej zmeny zaujíma a trápi.

Následne sme oslovili piatich vedcov a odborníkov, aby na niektoré otázky odpovedali.

Kto odpovedal?

Jozef Pecho, klimatológ, Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ)

Radim Tolasz, český klimatológ, Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ)

Martin Lukáč, profesor na univerzite v anglickom Readingu, odborník na lesy a klímu

Tibor Petrov, odborník na komunikačné systémy autonómnych vozidiel, Žilinská univerzita

Juraj Mesík, analytik globálnych trendov a rizík, bývalý pracovník Svetovej banky

Je lepšie hovoriť o klimatickej zmene alebo je už v poriadku používať výraz klimatická kríza, ako to robia niektoré médiá vo svete?

Tolasz: Nepovažujem termíny klimatická kríza a klimatická núdza za adekvátne. Áno, máme problém, ktorý treba riešiť, ale klimatická zmena je dostatočne jasné pomenovanie tohto závažného problému.

Pecho: Sémantický rozdiel medzi termínmi „klimatická zmena“ a „klimatická kríza“ nijako podstatne nevnímam. Termín „klimatická zmena“ je odborne korektný a uznávaný širokou vedeckou obcou ako pojem, ktorý označuje komplexné zmeny globálneho klimatického systému spôsobené antropogénnymi emisiami skleníkových plynov, a teda globálnym otepľovaním.

Z čisto odborného hľadiska na tom neexistuje žiadny dôvod niečo meniť. Ale pokiaľ termínom „klimatická kríza“ chceme širokej verejnosti a politickým predstaviteľom odkomunikovať to, že klimatická zmena je dnes už veľmi vážny globálny problém a jeho závažnosť v budúcnosti bude rýchlo narastať (až do tej miery, že sa môže stať existenčným problémom celého ľudstva), nemám problém s takýmto účelovým termínom. Pokiaľ plní svoj účel, tak je to v poriadku. 

Aký veľký dosah majú na otepľovanie jednotlivé aktivity ľudstva, ale aj jednotlivcov (nelietať lietadlom, cestovanie autom, jesť menej mäsa)?

Tolasz: Doprava sa na emisiách skleníkových plynov podieľa zhruba 14 percentami. Zmena spôsobu dopravy (napríklad miesto lietadla vlak a podobne) emisie len presúva vo vnútri tejto kategórie. Dôležitejšie je zvažovať vždy typ dopravy podľa naliehavosti, počtu cestujúcich a vzdialenosti.

Lietať lietadlom na krátke vzdialenosti je rovnako nezmyselné ako cestovať vlakom cez celú Európu. Napríklad letieť z Viedne do Košíc nemá zmysel, pretože vlakom je to 6,5 hodiny. Ale ísť vlakom z Varšavy do Lisabonu je rovnako nezmyselné, lebo to trvá 53 hodín. Vždy je treba vziať do úvahy viac aspektov, nemať klapky na očiach a počítať len emisie. Ak by sme chceli počítať len emisie, je najlepšie chodiť pešo alebo necestovať vôbec.

Pokiaľ ide o dopravu, tak oveľa väčší problém je preprava tovaru a surovín, tam vidím veľké rezervy. Voziť uhlie alebo krmivo pre dobytok cez oceán považujem za zlý vtip.

Ak by sme mali zmeniť jednu vec, ktorá by prispela k znižovaniu emisií, čo by to malo byť?

Tolasz: Rýchlo by som nahradil fosílne elektrárne a teplárne kombináciou jadra a obnoviteľných zdrojov elektriny.

Jedna tohtoročná štúdia, neskôr dosť kritizovaná, uvádza, že elektromobily síce vyhrávajú nad klasickými pohonmi vo fáze jazdenia, no pri ich výrobe sa produkuje oveľa viac CO2. Predstavujú teda elektrické vozidlá „zelenú“ alternatívu k autám so spaľovacím motorom?

Petrov: Najnovšie štúdie ekologických vplyvov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Teraz najčítanejšie