Denník N

Tkáč vysvetľoval, načo sú cyperské schránky, daňová poradkyňa ho pribrzdila

Majiteľ dvoch bánk opísal, ako s použitím cyperských schránok neplatiť dane. Vyslúžil si reakciu daňovej poradkyne, ktorá naznačuje, že by si jeho klienti zaslúžili daňovú kontrolu. (Aktualizované v nedeľu 14. júna o 18:52)

Spolumajiteľ J&T Banky a Poštovej banky Patrik Tkáč sa v piatok na svojom Facebooku priznal, že klientom pomáhajú neplatiť dane z takzvaného kapitálového zisku.

V reakcii na vyjadrenie poslanca Miroslava Beblavého (Sieť) vysvetľoval, že úvery jeho bánk cyperským firmám sú v skutočnosti len obchodmi so slovenskými, respektíve českými klientmi, ktorí chcú využívať priaznivé cyperské dane. Beblavý si totiž všimol, že 43 percent úverov, ktoré pražská J&T Banka s pobočkou aj na Slovensku vlani poskytla, šlo cyperským firmám.

Patrik Tkáč si pri svojich vyjadreniach zrejme neuvedomil, že tým svojich klientov ohrozil, pretože tak na nich môže upriamiť pozornosť daňových úradov. V reakcii na Tkáča totiž daňová poradkyňa Renáta Blahová napísala, že zamedzenie dvojitého zdanenia sa pravdepodobne klientov týchto bánk netýka. A dane majú preto platiť na Slovensku.

Sám Tkáč totiž priznáva, že na Cypre v skutočnosti nepodnikajú, nemajú tam zamestnancov, len tam optimalizujú dane.

„95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby. Tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás. Podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu!“ napísal Tkáč na Facebooku.

„Stačí, ak Finančná správa presmeruje svoju pozornosť z kontrol DPH na kontroly v oblasti dane z príjmov. Navyše, skúsených a poctivých daňových kontrolórov v posledných rokoch pribudlo, takže miera rizika závisí len od politickej vôle,“ píše Blahová, ktorej firma BMB Leitner patrí k najväčším slovenským firmám v sektore daňového poradenstva.

V závere Blahová Tkáčovi odkazuje, že jeho vnímanie vecí pravdepodobne nielen ohrozuje jeho klientov, ale je aj eticky sporné: „Čo sa týka Vášho etického postoja k maximalizácii zisku za každú cenu, z môjho uhla pohľadu ste ako skupina stratili kontakt s realitou. Koncentrácia bohatstva a spôsob, akým ho nadobudli a chránia najväčší oligarchovia na Slovensku (vrátane umelých transakcií v objeme stoviek miliónov eur cez schránky na Cypre), je v rozpore so základnými princípmi rovnováhy, ktoré platia nielen v prírode, ale i v slušnej občianskej spoločnosti.“

A v nedeľu sa ozvala aj Finančná správa. „Preskúmame situáciu a berieme to ako podnet na kontrolu,“ povedala v nedeľu k prípadu hovorkyňa Finančnej správy SR Patrícia Macíková.

Cyperské úvery Poštovej banky

Sú to necelé tri týždne, čo guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch v parlamente vysvetľoval, že priveľa úverov poskytnutých cyperským firmám považuje náš bankový dohľad za riziko. Makúch povedal, že nejde o problém celého bankového sektora, ale jednej banky, ktorú už riešia.

Hoci jej meno nespresnil, bolo zrejmé, že ide o Poštovú banku, keďže žiadna iná banka, ktorá spadá pod dohľad NBS, výraznejší objem úverov firmám so sídlom na Cypre neposkytla.

Poštová banka je piatou až šiestou najväčšou bankou na Slovensku podľa toho, či sa porovnáva objem vkladov alebo výška celkových aktív. Banku vlastní skupina J&T, má v nej 90 percent akcií.

Skupina pod vedením Jozefa Tkáča, jeho syna Patrika a Ivana Jakaboviča majetkovo vstúpila do banky po tom, čo sa Poštová banka ešte pod vlastníctvom Istrokapitalu popálila na gréckych dlhopisoch.

Poštová banka poskytla vlani cyperským firmám úvery v sume 549 miliónov eur. Bola to zhruba štvrtina z celkovej sumy poskytnutých úverov touto bankou.

Prečo šlo toľko úverov cyperským bankám, vedenie Poštovej banky poriadne nevysvetlilo. „Cyprus je členským štátom Európskej únie. Jedným zo základných pilierov EÚ je sloboda podnikania,“ uviedla banka vo svojom stanovisku.

Slovensko však s Cyprom nemá priamu ekonomickú aktivitu. Môže to preto vytvárať dojem, že takéto úvery banka poskytla aj subjektom, o ktorých nechce prezradiť, kto je ich vlastníkom. NBS by tak mohlo znervózňovať aj podozrenie, že banka J&T cez cyperské schránky financuje firmy z rovnakej podnikateľskej skupiny vo väčšej miere, ako dovoľujú pravidlá obozretného podnikania bánk.

Guvernér Makúch vysvetľuje, že vysoký podiel cyperských úverov v Poštovej banke nemožno hodnotiť ako zlyhanie dozoru, ktorý si to mal všimnúť už v zárodku.
„Neudialo sa to jednorazovo. Je to dlhodobo sledovaný vývoj, ktorý monitorujeme,“ reagoval pred pár dňami na našu otázku. Všetko je podľa neho v súlade so stanovenými povolenými limitmi, a tak NBS nevidí dôvod na mimoriadne opatrenia.

Patrik Tkáč v stanovisku pre Denník N uviedol, že je prakticky nemožné, aby došlo k financovaniu vlastných projektov ani k nadmernej úverovej expozícii voči jednému subjektu.

„Každá banka, ktorá poskytuje financovanie, a to akémukoľvek subjektu, nielen cyperskému, vždy pozná meno jeho konečného vlastníka. Rovnako aj audítor a samotná NBS pozná meno majiteľa,“ píše sa v stanovisku banky.

Cyperské úvery J&T Banky

No nielen Poštová banka, ale aj jej významný akcionár – J&T Banka úveruje vo veľkých objemoch firmy, ktoré majú sídlo na Cypre. Výročná správa J&T Banky ukazuje, že vlani poskytla cyperským firmám úvery v sume prevyšujúcej 30 miliárd českých korún (asi 1,1 miliardy eur).

To je spomínaných 43 percent zo všetkých vlani poskytnutých úverov. Tieto úvery sa len v menšej miere použili na projekty, ktoré sa robili na Cypre. Ide len o niečo málo cez 600 miliónov českých korún.

J&T Banka so sídlom v Prahe spadá pod kontrolu Českej národnej banky. „Pre zákonnú povinnosť mlčanlivosti nie je možné vyjadrovať sa k jednotlivým subjektom a konkrétnym prípadom finančného trhu,“ uviedol český regulátor.

Keď poslanec Beblavý na Facebooku zverejnil list, ktorý v tejto súvislosti adresoval guvernérom našej a českej centrálnej banky, Tkáč v reakcii na to napísal, že 95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujú, sú české a slovenské fyzické osoby.

Beblavý hovorí, že Tkáč napriek podráždeným reakciám v skutočnosti nijako nevyvrátil pochybnosti o tom, či úvery cyperským firmám nie sú v skutočnosti skrytým financovaním spriaznených osôb.

Tkáč hovorí o tom, že regulátori aj audítori poznajú meno konečného vlastníka.
Beblavý upozorňuje, že ak takáto firma požičia tieto peniaze ďalej, bankový dohľad to overí už len ťažko.

„Či popritom odhalí aj to, že sa nejakým spôsobom snažia obchádzať slovenské a české daňové zákony, to je už ďalšia otázka. (…) Ak si to myslí špičková daňová poradkyňa, predpokladám, že sa tým budú zaoberať české aj slovenské daňové orgány,“ povedal poslanec Beblavý.

J&T Banka vo svojom stanovisku vysvetľuje množstvo gréckych úverov tým, že sú investičnou bankou, ktorá poskytuje aj financovanie akvizícií, kde je bežnou praxou, že spoločnosti využívajú ako sídlo zahraničné destinácie.

„Ako banka pri posudzovaní projektov v prvom rade berieme do úvahy ich návratnosť a dalšie ručenia, nie štruktúru, ktorú klient využíva. Preto je úverová expozícia J&T Banky voči týmto krajinám prirodzená.“

Čo napísal Patrik Tkáč a ako mu odpovedala daňová poradkyňa Renáta Blahová:

Patrik Tkáč na Facebooku:

Fičíme s pánom poslancom Beblavým verejne, tak si ľahko môžete skontrolovať jeho demagógiu. Teraz to skúsim trochu faktograficky:

1. Áno, odporúčame svojim klientom, aby využili všetky zákonné možnosti na maximalizáciu svojho zisku. Cyprus vďaka špecifickej legislatíve a v kombinácii s našou legislatívou umožňuje znížiť na minimum náklad súvisiaci s takzvaným kapitálovým ziskom. Po lopate to znamená, že ak na cyperskej firme kúpite a predáte akcie, tak neplatíte daň z takéhoto zisku na Cypre. A dokonca si môžete s relatívne malými nákladmi definovanými naším zákonom vyplatiť dividendu až na fyzickú osobu bez platenia daní. Ak si na takúto operáciu zoberiete úver, tak platený úrok je súčasťou nákladov. V tomto bode hovorím, že je to absolútne legálne, nie je to ani na hrane zákona, ani jeho kreatívne obchádzanie.

2. Poviete si, na prvý pohľad celkom správne: prečo sa nezmenia zákony? Len trochu schopný ekonóm musí vychrliť hneď niekoľko nápadov, čo v zákone treba zmeniť, aby sa danilo ostošesť. Ale iba na prvý pohľad. Každý, kto trochu rozumie makru, teda pohľadu zvrchu na ekonomický medzinárodný systém, vie, že nie je správne proti tomu bojovať. Celý svet je, naopak, posadnutý voľnosťou pohybu kapitálu. Len čo postavíte kapitálu prekážku, jednoducho odíde inam. Vedia to všetky ako-tak múdre vlády na celom svete, a tak zistíte, že prakticky všade sa takou či onakou formou umožňuje, aby sa daň z kapitálových ziskov neplatila.

3. Toto neberte, prosím, ako zámernú invektívu, ale špeciálne mnohí politici a novinári spájajú optimalizáciu platenia daní z kapitálových ziskov s neplatením daní ako takých. Je to hrozná hlúposť. Práve umožnenie neplatenia daní z kapitálových výnosov umožňuje investorom, aby sa v pokoji koncentrovali na platenie daní zo štandardnej činnosti a neoptimalizovali svoje zisky mimo územia, na ktorom podnikajú. To sa volá transfer pricing. Tým, že ako podnikateľ viem, že daň zaplatím len raz, a to tam, kde vyrobím zisk, tak sa tomu nemusím vyhýbať, lebo na svete neexistuje systém bez porušenia zákona, ako zarobiť peniaze a nezaplatiť daň. Ak sa dá prejsť predajom podniku alebo vyplatením dividend s rozumnou daňou (dividendy sa zdaňujú aj na Cypre), tak sa sústredím na to, aby som mal čo najvyšší zisk, ideálne viac rokov po sebe, zaplatím každý rok z takéhoto zisku daň a potom je firma totálne transparentná a pripravená na predaj. A tam keď predám výhodne, tak už daň neplatím. Zhrnutie: vlády môžu nastaviť tento systém rôzne, ale musia to vždy urobiť tak, aby zabránili dvojitému zdaneniu. O tom práve hovorí zmluva medzi SR a Cyprom. Inak sa väčšina obchodov, kde by sa platila daň z príjmu, vôbec nestane. A máš ho tu tam, ekonomický rast bez obchodov…

4. Robiť obchody ako fyzická osoba je úplný nezmysel, lebo ako som už spomenul vyššie, fyzická osoba si nemôže dať do nákladov prakticky nič. Ak by si človek zobral úver, tak by sa mu mohlo stať, že napriek zisku z obchodu s akciami nezarobí nič, lebo úrok si nevie odpočítať od základu.

5. Nech to znie akokoľvek pompézne, tak my, naši obchodní partneri a naši klienti sme vo významnej miere spoluhybnou silou rozvoja našich krajín. Nenapadá mi ani jeden náš významný klient, ktorý by sa vyhýbal plateniu daní z podnikania. J&T a spoločnosti blízke J&T sú v súčte ďaleko najväčší platcovia dane z príjmu v SR a veľmi významným v ČR.

Takže na záver, pán Beblavý, keď sme si vysvetlili daň z príjmu a daň z kapitálových príjmov, nedáme si teraz tému o krátení dane z pridanej hodnoty? Vo Vašej strane by sme mohli na túto tému urobiť aj menšie kolokvium … :)

 

Renáta Bláhová v diskusii ku Tkáčovmu príspevku:

Vážený pán Tkáč,

Osobne sa nepoznáme, skúste, prosím, zobrať moju reakciu ako radu nezávislého daňového experta a klienta Vašej banky. Stručne zhrnuté zastávam názor, že Váš postoj najmä v prvých dvoch bodoch je nielen nesprávny, ale navyše ohrozujúci Vašich vlastných klientov so schránkami na Cypre, a to finančne i trestnoprávne.

Čo sa týka Vášho prvého bodu, Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia môžu Vaši klienti využívať len vtedy, ak na Cypre majú nielen schránkovú firmu, ale i tzv. „miesto skutočného vedenia“. Teda len ak na Cypre reálne aj podnikajú a zamestnávajú tam primeraný počet zamestnancov. Inak sa na takúto schránkovú firmu jednoducho neprihliada. Viac podrobností ľudovou rečou pod titulom Koľko odtieňov šedej majú daňové raje? nájdete i v mojom blogovom článku na e-trende z februára 2013.

Čo sa týka Vášho druhého bodu, zmenu slovenského zákona netreba – koncept miesta skutočného vedenia, na ktorom bez problémov dodaní väčšinu z Vašich klientov skúsenejší daňový kontrolór, je zakotvený aj v § 2 písm. d) 2 slovenského zákona o dani z príjmov. Stačí, ak Finančná správa presmeruje svoju pozornosť z kontrol DPH na kontroly v oblasti dane z príjmov. Navyše, skúsených a poctivých daňových kontrolórov v posledných rokoch pribudlo, takže miera rizika závisí len od politickej vôle. Neviem, koľko z Vašich klientov si to uvedomuje, ale cezhraničné transakcie podliehajú kontrole až 10 rokov spätne, trestný čin krátenia dane podľa našej legislatívy sa môže vyšetrovať až 20 rokov a od 1. 1. 2016 budú finančné sankcie za cezhraničné prípady až 10-násobne vyššie (viac v blogovom článku z minulého mesiaca: Výhodné sankcie za dane sa tento rok končia! na e-trende). V každom prípade: my na to svojich klientov upozorňujeme, lebo nám záleží na tom, aby mohli dlhodobo dobre spávať.

Čo sa týka Vašich ostatných tvrdení, na jednej strane určite súhlasím s tým, že by zisky z obchodov s akciami (capital gains) nemali podliehať dani. A to nielen pre fyzické osoby (to vláda nedávno schválila), ale i pre právnické, aby sme boli pre investorov atraktívna jurisdikcia a podporovali voľný pohyb kapitálu. Takéto daňové zvýhodnenie majú nielen na Cypre, ale i v susednom Česku, Rakúsku a Maďarsku. Prečo to nie je u nás, je pre investorov nepochopiteľné.

Na strane druhej, čo sa týka Vášho etického postoja k maximalizácii zisku za každú cenu, z môjho uhla pohľadu ste ako skupina stratili kontakt s realitou. Koncentrácia bohatstva a spôsob, akým ho nadobudli a chránia najväčší oligarchovia na Slovensku (vrátane umelých transakcií v objeme stoviek miliónov eur cez schránky na Cypre), je v rozpore so základnými princípmi rovnováhy, ktoré platia nielen v prírode, ale i v slušnej občianskej spoločnosti.

Na záver Vám preto dávam do pozornosti ešte jeden môj blogový článok: Aj Al Caponeho nakoniec odsúdili za daňový únik, nie za organizovaný zločin.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie