Denník N

Vyskúšala som žiť mesiac bez plastov. Bolo to ťažšie, ako som dúfala

Ilustračné foto - Unsplash/Brian Yurasits
Ilustračné foto – Unsplash/Brian Yurasits

Píše Chantal da Silva, text pôvodne zverejnil magazín Newsweek. Denník N ho vydal v rámci Covering Climate Now, celosvetovej spolupráce viac ako 300 médií zameranej na zlepšenie informovania o klimatickej kríze.

Ľudia počas celej histórie preukazovali zdanlivo vrodenú túžbu zanechať na svete svoju stopu. Niektorí odborníci naznačujú, že tá istá neurochémia, čo poháňa zvieratá, aby šírili svoje gény, ženie ľudí k tomu, aby na planéte nechali svoju stopu.

Možno aj to je dôvod, prečo sa zdá, že ľudská rasa je odhodlaná po sebe zanechať toľko plastov. Veď napokon, môže trvať 500 až 1000 rokov, kým sa rozložia. Výsledkom je, že takmer každý kus plastu, ktorý sa kedy vyrobil, stále v nejakej podobe existuje. Výnimkou je len ten malý podiel, ktorý bol spálený.

Mohla by som túto teóriu rozvíjať ďalej, ale viem, že je úplne chybná. Ak by ľudia skutočne chceli zanechať na svete svoju stopu, pravdepodobne by neinvestovali toľko do vecí, ktoré ohrozujú samotnú Zem a všetky stvorenia, čo na nej žijú.

Prečo to teda robíme? Prečo stále používame plasty, keď vieme, aké sú pre túto planétu škodlivé? Ani ja sama na to neviem nájsť odpoveď, aspoň nie takú, ktorá by moje konanie dokázala ospravedlniť.

Keď som sa dopočula o kampani Júl bez plastov (Plastic-Free July challenge), ktorú vedie nadácia Plastic Free Foundation a každoročne sa do nej zapoja milióny ľudí, aby pomohli znížiť množstvo plastového odpadu tým, že prestanú používať plasty na jedno použitie, vedela som, že sa musím prihlásiť tiež.

Avšak rovnako ako mnohí ďalší, ktorí výzvy prijali, som nechcela prestať iba s jednorazovými plastmi. Chcela som zistiť, či sa dokážem plastov vzdať úplne.

Vzdať sa plastu (takmer) úplne

Zvyčajne sa nerada delím o svoje neúspechy na internete, kde ich môže vidieť celý svet, ale neodpustila by som si, ak by sa som čitateľom nepriznala, že som na celej čiare zlyhala.

Prečo? Prvou indíciou by mohla byť klávesnica, na ktorej práve píšem tento text. Podobne, ako mnohé ďalšie predmety, ktoré zohrávajú rolu v mojej dennej rutine – od bankových kariet, cez fén až po neoddeliteľné súčasti metra, ktorým jazdím do práce – aj táto klávesnica je vyrobená z plastu.

V závislosti od toho, kde sa na svete nachádzate, zistíte, že veľká časť z neho je vyrobená z plastu. Každý rok vyrobíme viac než ďalších 300 miliónov ton, pričom vyše 50 percent plastu je na jedno použitie, a viac než 90 percent z neho podľa neziskovky Plastic Oceans International nebude nikdy recyklovaných.

Aj keď plasty tvoria väčšinu veľkých vecí okolo nás, mali by sme si všímať najmä tie malé. Američania podľa odhadu EcoWatch ročne spotrebujú okolo 500 miliárd plastových tašiek a 35 miliónov plastových fliaš na vodu.

Už dávno predtým, než som sa zapojila do výzvy, som sa snažila vyhnúť plastom na jedno použitie – od plastových tašiek, cez fľaše, poháre na kávu a hygienické potreby, ako sú šampóny či kondicionéry vo fľaštičkách, ktoré by sa dali nahradiť výrobkami zabalenými inak než v plaste.

No až počas kampane som si začala naplno uvedomovať, akými rôznymi spôsobmi sa plasty v západnej spoločnosti dostávajú k spotrebiteľom.

Foto: Pixabay

Hladní po zmene?

Pri pravidelných návštevách miestnych potravín som si na vlastné oči všimla, ako sa plast používa na zabalenie takmer každého produktu. Dokonca aj ovocie a zelenina chránené vlastnou prírodnou kôrou či šupou boli zabalené v plaste.

Nedalo sa veriť ani tým zdanlivo nepoškvrneným kusom ovocia a zeleniny, čo neboli zabalené v plaste, pretože ich koža bola takmer nebadane označená malou plastovou nálepkou, aby ste nezabudli, komu poďakovať za plody jeho práce.

Po tom, ako ma ohromila hŕba nádob s hotovými jedlami, občerstvením, nápojmi a mrazenými výrobkami, som musela ešte pri pokladni odmietnuť ponuku na kúpu plastových tašiek. Aspoň trochu sa mi uľavilo, keď som zistila, že existuje daň z plastu.

Nezamýšľaným pozitívom bolo to, že počas snaženia vzdať sa plastu bola moja strava podstatne zdravšia. Bola som totiž nútená variť častejšie doma a vyhýbať sa uličkám s nezdravými jedlami, ktoré boli zabalené v množstve plastov.

Keďže som vegetariánka, moje už aj tak obmedzené možnosti sa znížili ešte viac ako o polovicu. V potravinách mi ostalo na výber len niekoľko nebalených druhov ovocia a zeleniny a na mojej kuchynskej doske sa tak ocitali najmä baklažány, brokolica a paradajky. Musela som zabudnúť aj na tofu, bežný zdroj bielkovín pre vegetariánov, keďže všetky obchody s potravinami, ktoré som navštívila, ho predávali zabalené v plaste.

Bezobalové obchody, ktoré predávajú potraviny vo veľkom, sú príjemnou alternatívou k tým hromadám plastu, čo ponúka väčšina obchodov s potravinami. Avšak v mojom okolí sa žiaden taký obchod nenachádza a často som sa musela spoliehať na nebalené potraviny z miestnej tržnice.

Zistila som, že najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť plastom, je pripraviť si vlastné jedlo. Aj tak sa mi však prihodil jeden incident, keď som nemala dostatok času na zabalenie obeda a omylom som si kúpila také balenie, ktoré obsahovalo rovnaký plastový náter, aký je vo väčšine jednorazových kávových pohárov. Rozhodla som sa preto, že budem venovať viac času plánovaniu jedál.

Cena za život bez plastu

Rýchlo som si uvedomila, že plánovanie nie je jediná vec, ktorá uľahčuje život bez plastov. Zistila som, že peniaze (a to, koľko ich máte), môže tiež zohrávať kľúčovú rolu pri tom, aké ľahké je žiť bez plastov.

Od stále populárnejších šampónov bez obsahu plastu, kondicionérov v podobe mydla a hydratačných mydiel, ktoré predáva firma Lush, zameraná na ručne robenú kozmetiku, až po bambusové zubné kefky a čistiace prostriedky bez plastov, ktoré zoženiete online, sú všetky tieto výrobky spravidla drahšie ako ich plastové náprotivky. Aj keď sa občas nájdu výnimky, zelený trh nie je práve najlacnejší.

Čím to je? Niektorí podnikatelia šetrní k životnému prostrediu tvrdia, že vzhľadom na to, že dopyt po ich výrobkoch je stále nízky, nemôžu si za ne vypýtať rovnakú cenu, pretože inak by sa tým vyradili z podnikania.

Ekologickí giganti ako napríklad Lush zase vravia, že ich výrobky sú drahšie, pretože používajú „najkvalitnejšie prísady z etických zdrojov“.

„Neplytváme peniazmi na nadmerné balenia, reklamu, drahý marketing, nemáme sklady na veľké zásoby, aby sme zarábali na sériovej výrobe,“ píše Lush na svojej webovej stránke. „Náš zákazník platí za najkvalitnejšie prísady z etických zdrojov – podľa možnosti organických –, z ktorých starostlivo vyrábame produkty vlastnými rukami.“

Aj preto som za 53-gramový kus tuhého šampónu „Jason and the Argan Oil“ od Lush zaplatila 10,95 dolára a teraz si musím hľadať lacnejšiu alternatívu, ktorá by fungovala rovnako dobre.

Musím uznať, že keď ide o kozmetiku a prípravky do kúpeľa, možno väčšinu z nich pohodlne nahradiť výrobkami bez obsahu plastov. Nebolo to však ľahké. Najťažšie bolo nájsť náhradu za zubnú pastu, zubnú niť a dezodorant.

Hoci existuje viacero zubných pást zabalených v minime plastu, trvalo mi skoro celý mesiac, než som narazila na zubnú pastu, ktorá by bola stopercentne bez plastu – išlo o prírodnú pastu značky Ben & Anna. Dodávajú ju v obaloch bez plastov a dokonca neobsahuje ani žiadne mikroplasty. Hoci nie je taká osviežujúca ako bežné zubné pasty, plní svoj účel a darilo sa mi ju používať ešte aj niekoľko týždňov po výzve.

Medzitým som zistila, že aj firma Georganics ponúka zubnú pastu bez plastu a zubnú niť dodáva v  sklenom pohári, ktorý sa dá znovu naplniť.

Foto: Pixabay

Menštruácia bez plastu

Starostlivosť o zuby samozrejme nebola jediným zložitým aspektom môjho života bez plastov. Úplne sa mi od nich nepodarilo oslobodiť ani pri menštruácii.

Aj v tejto situácii sa však ženy môžu vynájsť. Jednou z alternatív je silikónový menštruačný kalíšok, ktorý poskytuje až 12-hodinovú ochranu, zatiaľ čo spoločnosti ako THINKX ponúkajú znovu použiteľné spodné prádlo, ktoré je možné nosiť ako náhradu za tradičné hygienické produkty.

Nerada to priznávam, ale nebola som pripravená použiť ani jeden z týchto výrobkov, napriek tomu, že veľmi držím palce ich snahe. Namiesto toho som sa rozhodla použiť o niečo ekologickejšie tampóny bez aplikátorov.

Myslím, že som to mohla zvládnuť aj lepšie, a dúfam, že nakoniec naberiem odvahu, aby som sa pokúsila použiť trvalo udržateľnejšie možnosti. Takto som, ako po väčšinu svojho života, akurát prispela k tomu, že spotreba sanitárnych predmetov prispieva k problému s plastami po celkom svete.

Iba v Spojených štátoch sa podľa údajov Euromonitoru v roku 2018 predalo 5,8 miliardy tampónov, čo je tretina celosvetovej spotreby.

Vlastný hrnček a bambusový riad

Ďalšou oblasťou života, v ktorej som zlyhala pri svojej ambícii vyhnúť sa plastom, bolo cestovanie.

Výlet do Karibiku, ktorý som si s rodinou v predstihu rezervovala, sa totiž prekrýval s Júlom bez plastov. Okrem toho, že som svojím letom prispela k emisiám skleníkových plynov, po pristátí som musela odolávať ponukám vynikajúcich koktailov naliatych do plastových pohárov s farebnými plastovými slamkami.

Aj keď som si prezieravo pribalila svoj vlastný hrnček z nehrdzavejúcej ocele a súpravu bambusového riadu, aby som tomu dokázala čeliť, každý deň som si uvedomovala, koľko plastu denne spotrebujeme. V lietadle som tiež zažila ťažké chvíle, keď som sa snažila zistiť, ktoré jedlo a drobné občerstvenie nie je balené v plaste, aby som ho mohla vôbec jesť.

Jednou malou útechou však bol prekvapivý počet spolucestujúcich, ktorí sa podobne ako ja vypravili s vlastnou výbavou do lietadla. Možno som si to predtým iba nevšimla, keďže som to nehľadala, ale ich počet bol omnoho väčší, ako som predpokladala.

Celá táto skúsenosť mi ukázala, že pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov alebo – trúfam si povedať – elimináciu spotreby plastov, máme pred sebou dlhú cestu.

Ak nám však skutočne záleží na tom, aby sme po sebe na planéte nechali nejaký odkaz, prioritou by malo byť, aby sme zabezpečili, že tu vôbec ostane nejaká obývateľná Zem, kde by sme toto dedičstvo mohli ponechať.

Klimatická zmena

Teraz najčítanejšie