Miro Kern
V rozhovore s Romanom Mikulcom sa dozviete:
- ako prišiel na tunelovanie VSS
- ako ho sledovali a do auta mu nastrčili SD kartu s utajovanými dokumentmi
- ako vyzeralo vojenské spravodajstvo keď ho riadili ľudia blízki Kaliňákovi
- čo si myslí o zázračnom zbohatnutí súčasného šéfa vojenských tajných
Súd vás po viac ako šiestich rokoch definitívne oslobodil spod obžaloby za neoprávnenú manipuláciu s utajovanými dokumentami. Už okresný súd v rozsudku napísal, že to na vás zrejme našili. Aký máte teraz pocit? Satisfakcie, alebo skôr trpkosti z toho, že vás štát toľké roky šikanoval?
Jedno aj druhé. Po tých rokoch je to aj pocit satisfakcie, ale aj pocit horkosti. Vždy som si hovoril, že pokiaľ človek nič neurobil, nemal by byť šesť či sedem rokov obviňovaný a súdený. Mám z toho zmiešané pocity.
Je to pre vás koniec, alebo sa pokúsite o odškodnenie, prípadne trestné stíhanie ľudí, ktorí sa mohli dopustiť zneužitia právomoci?
Už by som sa tým nechcel príliš zapodievať, ale nechcem to nechať iba tak. Nie pre peniaze či nejaké budúce funkcie, ale kvôli tomu, že ma súdili za vec, o ktorej bolo od začiatku jasné, že som ju neurobil. Teraz to potvrdil aj krajský súd a mal by to byť odkaz aj pre ostatných ľudí v tejto krajine, že takto to nesmie byť. V demokratickej krajine by som teraz očakával, že sa zdvihne niekto zodpovedný.
A povie vám aspoň prepáč?
Áno, aspoň prepáč. Ale stálo ma to aj veľké množstvo peňazí. Roky som si musel platiť advokáta, aby som sa bránil pred neoprávnenou žalobou štátu. Od koho to mám teraz vymáhať? Advokát mi povedal, že si to musím vymáhať osobitnou žalobou. Nechcem to teda nechať tak, no neviem ešte, aké kroky presne podniknem.
Bolo to celé pomsta za to, že ste so svojím zástupcom Vladimírom Suchodolinským vyšetrovali tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby (VSS)?
Nepochybujem o tom.
Skúsme sa vrátiť na začiatok k príbeh tunelu vo VSS. Ako sa služba zmenila po tom, čo do nej nastúpili nominanti prvej Ficovej vlády? Znalci prostredia hovorili, že sa vtedy prvýkrát od vzniku VSS do služby dostali ľudia, ktorí do nej prišli z polície, rozviedky či SIS, a nie z prostredia armády.
V službe som pôsobil už od roku 1997, toto sa dialo v rokoch 2006 – 2010. Služba sa príchodom týchto ľudí zmenila. Nešlo o kmeňových rozviedčikov, ktorí mali vzťah k vojenskej službe, ktorých na túto prácu starostlivo vyberali a vychovávali, či cítili patriotizmus a robili to pre svoju krajinu. Takto sme svoju prácu vnímali my. Keď prišli títo ľudia, hovorili sme si hneď, že prišli biznismeni.
Kauza tunelovania Vojenskej spravodajskej služby
- kauza sa verejne otvorila v máji 2013, keď denník SME dostal tajnú správu o podozrení z rozsiahlych machinácií s majetkom VSS za prvej Ficovej vlády,
- správu vypracoval za Radičovej vlády zástupca riaditeľa VSS Vladimír Suchodlinský s riaditeľom Romanom Mikulcom,
- správa, ktorá má 14 strán a bolo k nej priložených viac ako 120 listov ďalších dokumentov, opisuje, ako vtedajšie vedenie VSS prevádzalo nehnuteľnosti a autá, ktoré často končili v súkromných rukách,
- podľa autorov správy stáli machinácie daňových poplatníkov niekoľko miliónov eur,
- prípad vyšetrovala polícia pod dohľadom špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, skutok sa podľa nich nestal,
- Mikulca niekoľko týždňov po zverejnení kauzy zastavila polícia a za zvláštnych okolností v jeho aute našla pamäťovú kartu s utajovanými dokumentami,
- obvinili ho zo sabotáže, neskôr obvinenie zmenili na neoprávnenú manipuláciu s dôvernými a vyhradenými informáciami,
- Mikulca okresný súd oslobodil v júni 2018, 19. septembra 2019 žalobu definitívne zamietol krajský súd,
- Mikulec dnes pracuje v Slovnafte na ochrane podniku, vedie ho tam bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak,
- Vladimír Suchodolinský v roku 2015 zomrel.
Naozaj od začiatku bolo také zrejmé, že nové vedenie spravodajstva prišlo len pre biznis?
Všetko tomu nasvedčovalo. Ich záujmy boli diametrálne odlišné od toho, čo služba robila roky pred tým.
Je pravda, že vojenské služby vtedy ovládali hlavne ľudia blízki ministrovi vnútra Kaliňákovi? Vo VOS bol šéfom Skuhra a v druhej nominant SNS Šebo, tam sa zasa o jeho zástupcovi hovorilo ako o Kaliňákovom človeku.
Áno. Tak sa to hovorilo a potom sa to aj do určitej miery ukázalo cez mnohé zverejnené veci a vzťahy.
Ako sa to prejavilo na hodnotení a povesti služby od partnerských tajných služieb NATO?
Keď som v roku 2010 ako začínajúci riaditeľ služby rokoval so zahraničnými partnermi, hovorili mi, že jej renomé upadlo a že v rokoch 2006 až 2010 sa dostala na „čiernu listinu“. To citujem konkrétneho človeka.
Kvôli čomu?
Bola to z ich pohľadu kombinácia neprofesionality a napríklad aj toho, že tí ľudia nevedeli ani cudzie jazyky. Riaditelia služieb nevedeli komunikovať s partnermi „face to face“ v cudzom jazyku.
Skuhra ani Šebo?
Ani jeden, ani druhý. A to len opisujem pohľad na nich od zahraničných partnerov. Dôvodom bolo aj nastavenie zmýšľania, čo by tie služby mali robiť. A to sa v mnohých pohľadoch odlišovalo od zahraničných partnerov.
Keďže nie ste zbavený mlčanlivosti, nemôžeme hovoriť o konkrétnych veciach, ktoré sa týkajú tunelovania VSS. Poďme teda len k všeobecným poznatkom. Veríte tajnej správe, ktorú vypracoval Vladimír Suchodolinský?
Samozrejme. Keďže som sa aj na jej tvorbe ako riaditeľ služby podieľal a Vlado bol môj zástupca, pravidelne ma informoval o svojich zisteniach. A nemal som najmenší dôvod tejto správe nedôverovať.
Tunelovalo teda podľa vás za prvej Ficovej vlády vedenie VSS túto službu?
Áno. Neviem, ako inak to mám nazvať. Napísalo sa toho dosť, vrátane konkrétnych vecí a fotografií. Neviem, ako inak mám nazvať prípad, keď služba kúpi chatu, potom niekto deklaruje, že na ňu treba kúpiť novú strechu lebo na ňu padol strom, ale ukáže sa, že na ňu žiaden strom nepadol a strecha je pôvodná. Bolo to však všetko zaplatené zo štátnych peňazí.
A tá chata sa ešte nakoniec niekomu predá.
Niekomu, kto je spriaznený s vedením služby.
Vznikli teda štátu škody za milióny eur?
Tak ako to bolo uvedené v správe o tunelovaní spravodajskej služby, bolo to niekoľko miliónov eur.
Vtedajší minister obrany Glváč zo Smeru po internom šetrení tvrdil, že všetky nehnuteľnosti, ktoré sa predávali za zvláštnych okolností alebo pod cenu, zostali „v systéme“, takže sa nič nestalo. Veríte tomuto vysvetleniu?
Martin Glváč vysvetľoval aj to, akým spôsobom si písal s pani Zsuzsovou a tiež tomu v dnešnej dobe asi nikto neverí. To, čo rozpráva, sú hlúposti. Niektoré nehnuteľnosti preukázateľne skončili v rukách fyzických osôb. Zjavne tak nezostali majetkom VSS alebo VOS. Takto skončilo v rukách súkromných osôb niekoľko áut, niekoľko bytov a chát.
A jedna vila.
Jedna slušná vila.
Roky sa hovorilo o tom, že sa aj vo vojenských službách, hlavne vo VOS, kupčilo s informáciami. Je to tak? Počuli ste o tom?
Počul. Hovorilo sa o tom a v týchto kruhoch sa to hovorí stále. Hoci dúfam, že je tam stále viac slušných a poctivých ľudí, je mi jasné, že sú tam aj ľudia s takou hodnotovou výbavou a charakterovým profilom, s ktorým len zneužívajú informácie na kupčenie.
Vyšetrovalo sa niekedy vo vojenských tajných službách obchodovanie s informáciami a bol za to niekto niekedy potrestaný?
Pokiaľ viem, tak nie.
Informácie zo služby sa takmer vôbec nedostanú von, vojenská tajná služba však má vytvorené vlastné kontrolné mechanizmy – vlastnú inšpekciu aj bezpečnostný úrad, ktorý udeľuje previerky. Fungujú tieto mechanizmy dobre, alebo je to len škrupina, v ktorej sa všetko ututle?
Teoreticky to funguje. Keď som bol riaditeľom služby, generál z partnerskej zahraničnej služby, ktorého si veľmi vážim, mi povedal, že zákonmi, pravidlami a predpismi sa činnosť spravodajskej služby nepodarí nikdy zvládnuť na sto percent. Vždy to bude záležať hlavne na tom, kto je vo vedení služby. Ak tam bude človek, ktorý bude chcieť tie pravidlá zneužiť vo svoj prospech, alebo pre určitý okruh ľudí, tak to zneužije. A naopak – ak mu bude záležať, aby služba fungovala tak, ako má, tak to dosiahne. A takto to je aj s vnútornými úradmi, ktoré ste spomínali v otázke.
Sú teraz vo vedení služby poctiví ľudia, ktorí ju vedú správnym smerom?
Väčšinu nepoznám, lebo som s nimi počas mojej služby nepracoval. Po osobných skúsenostiach, ktoré mám za sebou, však týmto ľuďom neverím.
Ľudia z prostredia vojenských služieb vám začali robiť problémy už po vašom odchode v roku 2012 a ešte pred tým, ako sa v máji 2013 správa o tunelovaní VSS objavila v denníku SME. Čo sa dialo?
Po mojom nedobrovoľnom odchode z VSS na základe obvinenia z ohovárania, ktoré sa samozrejme nepreukázalo a súd ma oslobodil, som si nevedel zohnať prácu. Keď som sa aj zamestnal, niekto o dva dni prišiel a oznámil mi, že pardon, u nás pracovať nemôžete.
Kde a ako sa vám to stalo?
V jednej štátnej inštitúcii, ktorá patrí pod ministerstvo školstva a mala na starosti hodnotenie eurofondov. Bol som zároveň aj sledovaný a monitorovaný, o čom som samozrejme vedel.
Školstvo vtedy riadil Smer. Ako to bolo s tým úradom? Ako vám to presne vysvetlili?
Prišla pani, čo ma tam prijímala, a povedala, že došlo k omylu. Medzi štyrmi očami mi potom vysvetlila, že to musela urobiť na základe jedného telefonického hovoru.
Vravíte, že vás sledovali. Sú dva spôsoby – prvý je taký, aby ste o tom nevedeli. Ten druhý prebieha naopak tak, aby ste o tom vedeli a zastrašili vás tak. Ktorý použili?
Bolo to rôzne. Párkrát som ich aj odhalil a nafotil som si ich, ale keďže som nerobil nič zlé, nerobil som si z toho ťažkú hlavu.
Jednému z vašich zástupcov v tom čase zbil neznámy človek syna vo dverách ich bytu.
Áno, bol tam takýto incident. Hoci doteraz nevieme naisto, či išlo o zastrašovanie, môj zástupca si to vtedy vysvetľoval tým, že sa to stalo pre jeho bývalú funkciu. Bolo to turbulentné obdobie.
Po tom, ako o správe o tunelovaní informoval denník SME, to nabralo rýchly spád. Vypovedali ste pred parlamentným výborom, prvýkrát ste hovorili pred médiami. Ako to prebiehalo z vášho pohľadu?
Moje sledovanie bolo samozrejme ešte intenzívnejšie a celé sa to skončilo tým, že ma zastavila polícia a urobila prehliadku môjho auta.
Čo sa vlastne v ten deň stalo? Mali ste podozrenie, že na vás chystajú nejakú pascu?
Vedel som, že sme sledovaní. Aj večer predtým sme sa boli s vtedajšou priateľkou najesť a odfotografoval som si ľudí, ktorí nás sledovali. Netušil som však, že sa niečo chystá, lebo predsa len to už bolo niečo naozaj nezvyčajné. Na druhý deň ráno sme mali ísť k mojim rodičom na chalupu. Bolo krásne počasie a chceli sme si užiť víkend. Ráno sme sa len zastavili v byte v Mlynskej doline po nejaké veci.
Tam vás zastavila polícia, niekoľko hodín vám prehliadala auto a urobila pri tom aj zásadné procesné chyby. Ako to prebiehalo?
V tom čase som nevedel, ako sa zvykne robiť prehliadka, a až neskôr som sa dozvedel, že sa to nerobí takýmto demonštratívnym spôsobom na ulici s plnou zástavkou divákov. Aj to malo, samozrejme, nejaký účel. Ich najväčšou chybou bolo, že znehodnotili dôkaz, na ktorom neskôr postavili celú obžalobu – teda SD kartu s istými dokumentami. Keď ma zastavili, vystúpil som z auta a vyložil z neho veci, ako mi povedali. Prvá veta vyšetrovateľa Laha (Slavomír Laho vyšetroval aj tunelovanie VSS, nevyšetrenú kauzu emisie, či kauzu Hedvigy Malinovej – pozn. red.), ktorý už čakal na mieste, bola, či je v aute ešte niečo iné, než čo som už vydal. Odpovedal som mu, že o žiadnej inej veci v aute neviem, ale že z reakcií jeho ľudí je zjavné, že oni vedia, čo hľadajú. To bola prvá veta, čo som vyšetrovateľovi povedal.
Mali na prehliadku povolenie?
Mali. Osobne podpísané prokurátorom Dušanom Kováčikom. A keď dnes pozerám, čo sa všetko okolo Kováčika stalo a s kým bol v spojení, opäť sa vrátime k tomu, z akého tábora boli ľudia z vtedajšieho vedenia služby.
Ako prebehla prehliadka auta?
Prišiel operatívec, nasadil si rukavice a začali prehliadať auto. Začali však veľmi povrchne. Motorovú časť, prístrojovú dosku a odkladacie schránky prebehol veľmi rýchlo. Venoval sa oveľa viac zadnej časti kabíny – hlavne vrecku na zadnej časti vodičovho sedadla, ale nič tam na prvýkrát nenašiel. Po krátkej chvíli sa opäť postavil a kolegom povedal: „Chlapci, to sa mi nezdá. Poďme ešte raz.“ A pokračoval opäť vreckom za sedadlom.
Išiel hneď k rovnakému miestu?
Áno. Opäť do toho vrecka len s oveľa väčšou razanciou – až ho roztrhol. Skúšal som to potom. Bolo na to treba naozaj veľmi veľkú silu. A pokiaľ nevedel, že to tam je, prečo by to robil? Keby som vedel, že je niečo v sedadle a mám za úlohu to tam nájsť, aj by som ho roztrhal, aby som to našiel.
Takže na druhý pokus našiel za sedadlom mikro SD kartu, ktorá je veľká možno dvakrát dva centimetre, a roztrhol si pri tom rukavicu.
Áno a ktorá sa dá schovať aj do tej roztrhnutej rukavice. Ale nechcem špekulovať, hoci aj to mohla byť jedna z možností. Vytiahol skrátka z toho vrecka rukavicu s tým, že má jeden prst prederavený. A tak si dal tú rukavicu dole a kartu z toho roztrhaného vrecka vytiahol holou rukou. Takže odtlačky na karte patrili iba policajtovi.
Predpokladám, že ste to opísali aj vo výpovedi.
Samozrejme. Tvrdili mi, že to bolo v poriadku. Už okresný súd však konštatoval, že postup prehliadky bol chybný a dokonca aj policajt Holóci, ktorý ju robil, pred súdom povedal, že spravil chybu. Takže vážení občania, traste sa pred takýmto policajtom, ktorý pred súdom prizná, že urobil takúto chybu, a vám zničí život. Mimochodom, v službe je doteraz.
Hoci ide o utajované dokumenty, môžete aspoň zhruba povedať, čo na tej karte bolo? Boli to vážne dokumenty alebo banálne veci, ktoré sa týkajú služby?
Na začiatku som to vôbec nevedel. Dozvedel som sa to až z uznesenia, ktorým vzniesli obvinenie. Išlo o veci, ktoré vôbec neboli dôležité, a nemalo zmysel ani logiku, aby som ich zhromažďoval. Išlo o osobné dáta niektorých ľudí, ktoré sú a aj v tom čase boli nevyužiteľné a aj v prvostupňovom rozhodnutí rozsudok konštatoval, že by ich prípadný únik ani nebol nebezpečný.
Mali ste tie dokumenty niekedy v ruke alebo v počítači?
Nie. V službe existuje špecifický proces nakladania s informáciami. S niektorými sa riaditeľ napríklad len oboznámi v písomnej forme, podpíše ich a informácia ide okamžite od neho preč. Často sa vyslovene dbá na to, aby nikto nemal priestor informácie mať pri sebe, a už vôbec nie, aby ich zhromažďoval na nejaké médium. Aj svedkovia pri mojom procese potvrdili, že som nemal technické možnosti tieto informácie vyniesť zo služby.
Po prehliadke vás zadržali a skončili ste v cele predbežného zaistenia.
Na niečo vyše 24 hodín.
Čím to zdôvodnili?
Vtedy som nebol obvinený z prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej informácie, ale z obzvlášť závažného zločinu sabotáže s trestnou sadzbou až 25 rokov.
Ako vyzerali vaše výsluchy v kauze tunelovania VSS? Niektorí vaši kolegovia mi vtedy opisovali, že vyšetrovateľovi Lahovi išlo hlavne o to, kto to celé vyniesol, a nie o to, či sa kradlo.
Áno. S tým absolútne súhlasím. Pána Laha absolútne nezaujímalo, či došlo k tunelovaniu a či to mohlo mať nejaký vplyv na to, že sa tie dokumenty objavili. Zaujímalo ho len, kto, ako a prečo to niekto vyniesol, a nič iné.
Laho vyšetroval nález SD karty aj tunelovanie služby. Nezdalo sa vám to zvláštne?
Samozrejme, že zdalo. A hneď mi bolo jasné, o čom to celé je.
A rovnako to bolo aj s dozorovaním – oba prípady dozoroval osobne Kováčik?
Pokiaľ sa nemýlim, bolo to tak.
Ako tento prípad ovplyvnil váš život?
Nie je to dobrá skúsenosť a nikomu ju neželám. Malo to vplyv na moju rodinu, deti. Navyše som prišiel z istého prostredia, kde vás ľudia poznajú a zrazu tam o vás niekto povie, že ste vagabund. A vy nemáte ani príležitosť tam povedať, že je to inak. Nakoniec nás zostalo len niekoľko – ja, Vlado Suchodolinský a bývalý príslušník VSS Ivan Macko a pár ďalších, ktorí nám pomáhali, a postupne krok za krokom sme sa snažili otočiť verejnú mienku a povedať, aká je pravda. A podarilo sa to aj vďaka vám, médiám. Ja som však človek, ktorý sa snaží zobrať si niečo zo všetkého a verím aj tomu, že všetko zlé je na niečo dobré.
Prišli za vami niektorí bývalí kolegovia zo služby, aby vám povedali, že veria vašej verzii?
Kým boli v službe, tak neprišli. Viacerí sa úplne odstrihli a niektorí to využili aj na to, aby sa sami zviditeľnili pred vedením, postavili sa na opačnú stranu. Niektorí sa dokonca snažili Vladovi Suchodolinskému a mne uškodiť. Boli však aj takí, čo sa ozvali, len sa báli stretnúť.
Čiže v službe existoval zákaz sa s vami stretávať?
Údajne áno a bolo to veľmi striktne nastavené. Občas niekto cez rôzne kanály a osoby nejakú podpornú správu poslal, ale osobne sa radšej nestretol.
Pustili by ste sa so Suchodolinským do vyšetrovania tunelovania VSS, keby ste vedeli, ako to dopadne?
Asi áno. Mali sme sa na to len tak pozerať? Dostali sme s Vladom mandáty riaditeľa a zástupcu riaditeľa služby. Krátko po nástupe do služby nový finančný riaditeľ VSS zistil, že služba nemá peniaze. Pýtal som sa ho, ako je to možné, a on nevedel. Tak som musel ísť za ministrom obrany Galkom (SaS) a žiadať navýšenie rozpočtu. Dal nám za úlohu zistiť, na čo sa používali peniaze, a my sme to zistili.
Vyšetrovanie tunelovania VSS zastavili. Je podľa vás šanca, že ho aj po toľkých rokoch otvoria a vyšetria?
Malo by sa to dať. Dajú sa rekonštruovať účtovníctva firiem, nehnuteľností, ktoré sa dostali zo služby. Existujú, niekto v nich býva a mal by k nim mať doklady. Aj keď si viem predstaviť, že dokumenty, ktoré by mali byť v službe, v nej už nie sú.
Veríte, že sa nájde niekto, kto buchne do stola a pôjde do toho, aj keď vyšetrovanie v tajnej službe je oveľa zložitejšie než iné prípady?
Chcel by som veriť. Tak ako sa vyjadril sudca z okresného súdu v rozsudku o tom, či to celé na mňa nenašili: S určitou mierou pravdepodobnosti tomu verím.
Službu teraz vedie generál Balciar a veľa sa píše o jeho majetku. Vo VOS bol už za prvej Ficovej vlády zástupcom riaditeľa Skuhru. Bol to tiež Kaliňákov človek?
Osobne som s ním nikdy nespolupracoval a nerobil. Viem, že bol predtým v policajnom zbore a potom vo VOS zástupcom Skuhru.
Balciar má podľa zistení kolegov z Aktualít 15 apartmánov na Táľoch a ďalšie nehnuteľnosti. Dokáže si riaditeľ služby na niečo také našetriť?
Za normálnych okolností nie. Človek, ktorý roky pracuje v službe, si naozaj dokáže našetriť na dom, auto, chatu. Ale 24 nehnuteľností je trošku väčšie sústo. Pokiaľ sa nemýlim, generál Balciar nikdy nepracoval v zahraničí, čo bolo v rámci služby často významným zdrojom príjmu. Sám som pôsobil v zahraničí sedem a pol roka, takže viem, že v zahraničí sa zarábalo oveľa viac.
Aký môže mať riaditeľ služby v hodnosti generála plat? Tri-, päť-, desaťtisíc?
Za mojich čias to bolo menej ako tritisíc eur – v hodnosti plukovník a s príplatkom 30 percent, čo vtedy predpokladal zákon. Takže matematika nepustí – ak človek pracoval celý život v polícii alebo ozbrojených silách, všade musel mať plat ohraničený zákonom. Aj keby mu minister priznával odmeny vo výške platu a pridáme zvýšenie spravodajského príplatku, ku ktorému došlo pred niekoľkými rokmi, plat sa nemohol zvýšiť mnohonásobne. Takže mi to stále nejako nevychádza. Je to taký malý zázrak.
Neotvára sa v tajných službách v takýchto prípadoch povinne bezpečnostná previerka takého človeka?
Hovorí o tom zákon číslo 215. Malo by to byť štandardom a niečo také je dôvodom na otvorenie bezpečnostnej previerky. Otvorenie previerky však neznamená, že hneď stráca platnosť, ale že by mali byť vykonané isté procesy, ktoré majú ukázať, či ju má osoba mať aj ďalej. Mali by napríklad urobiť bezpečnostný pohovor, počas ktorého by tá osoba mala vyvrátiť podozrenia.
Alebo by mal povinne absolvovať polygraf.
Áno. A na základe toho by mal príslušný bezpečnostný úrad vydať rozhodnutie, či previerka platí alebo bude odobratá.
A kto tú bezpečnostnú previerku posúdi?
Vojenské spravodajstvo. A tam je aj odpoveď.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
