Denník N

O čom na proteste hovorili Kemka, Tormová, Kostolný či učitelia: Mafia v tejto krajine vládla

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si príhovory, ktoré odzneli na bratislavskom proteste Za slušné Slovensko.

Príhovor herca Juraja Kemku

Jedna z najhorších vecí, ktorá sa hercovi môže stať je, že je paralyzovaný, lebo má trému. Dnes na Slovensku mnoho doposiaľ vplyvných ľudí zisťuje, aké to je, byť celkom paralyzovaný strachom vďaka Threeme. Viete, ktorú teraz myslím. Nie tú prirodzenú, ktorá značí zodpovednosť a rešpekt voči tomu, čo robím. Ale tú s dvomi „e“, tú Threemu v mobiloch, pri ktorej sme zistili, že títo ľudia vôbec nemali rešpekt. Neštítili sa ničoho, manipulovania, ovplyvňovania, zastrašovania ani vydierania. Aby sa udržali pri moci a peniazoch, využívali svoje kamarátšafty a ukradli nám právny štát.

Sedeli na postoch, na ktorých rozhodovali o práve a spravodlivosti spôsobom, ktorý vyhovoval im a ich blízkym ľuďom.

Znásilnili spravodlivosť, štátne inštitúcie a s mocou sa pohrávali podľa toho, ako sa im to hodilo.

Peniaze získavali vlastnými hlavami, spravodlivosť vkladali do rúk opičkám a inej zveri. Štát nechali v rukách maznákov, bosov a kapitánov. Vytvorili si štát v štáte a schovávali sa za chrbát predsedu vlády, ktorý pritom všetkom s úškrnom pil Coca-Colu.

Pred rokom a pol som pred vami stál na Námestí SNP a hovoril som o túžbe po spravodlivej a bezpečnej krajine. Po informáciách a nezvratných dôkazoch o prepojení súdnej aj výkonnej moci na mafiu, je naša túžba po spravodlivosti ešte väčšia. Slovensko je omnoho viac zranené, ako sme si vtedy dokázali predstaviť.

Sme zdesení z čítania tejto nechutnej detektívky na pokračovanie, ktorá odkrýva, v akom strašnom stave sa náš štát ocitol. Vidíme im na prsty, ako sme im videli, keď nám vnútili Pellegriniho, ktorý sa v pozícii premiéra ukázal ešte väčšou bábkou, ako sme predpokladali.

Pán premiér, nie ste nová tvár. Ste len ďalší starý ohnutý chrbát, ktorý sa snaží ukryť reálny stav tejto krajiny pred našimi zrakmi.

Na Slovensku je však stále dosť slušných ľudí, prokurátorov, sudcov, vyšetrovateľov, policajtov, ktorí si zachovali svoju tvár a chcú, aby táto krajina opäť bola právnym štátom. A ja im aj vo vašom mene ďakujem za ich neúnavný, odvážny boj.

Rovnako ďakujem aj všetkým novinárom, ktorí s odvahou naďalej píšu pravdu o tom, kde sa naša krajina ocitla. V zajatí mafiánskej chobotnice, ktorá umožnila, že sa mafiáni cítili natoľko beztrestne, až popravili dvoch mladých nevinných ľudí, ktorí chceli to, čo my dnes všetci – spravodlivé a slušné Slovensko.

Nemáme trému, nemáme strach a vydržíme, lebo veríme, že Havel mal pravdu, keď tvrdil, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.

Svoj prejav zakončím citátom od môjho milého Julka Satinského, ktorý už v roku 1991 v knihe Moji milí Slováci, akoby dnešnému celému dňu predpovedal toto: „Demokracia je vymoženosť, na ktorú mnoho národov ešte len čaká. Túži po nej. A my s ňou zachádzame ako so vzduchom alebo našimi lesmi. Nemusí to dobre dopadnúť ani s naším vzduchom, ani s našimi lesmi, ani s našou demokraciou.“

Foto N – Tomáš Benedikovič

Príhovor šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného

Minulý rok sme chodili na námestia, aby z vraždy nášho kolegu a jeho priateľky neurobili iba ďalší skutok, ktorý sa podľa Fica, Kaliňáka, Kováčika či Gašpara nestal.

V rukách sme mali mobily a svietili nimi, aby svetlo dávalo nádej, že bude lepšie.

V tom istom čase si Marian Kočner písal s Alenou Zsuzsovou alebo Norbertom Bödörom.

Tie isté mobily.

Oni však nechceli svetlo, oni chceli, aby zostala tma.

Chceli zostať neviditeľní, chceli si udržať ochranu a beztrestnosť, ktorú im dával Fico a jeho ľudia.

Posledné týždne zverejňujeme ich správy. Všetci čítame, kto je šéf

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Za slušné Slovensko

Teraz najčítanejšie