Staroveká múdrosť, čo platí aj na Trumpa

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nepriateľ si zvolil – táto veta amerických vojenských veliteľov fascinuje. Generál James Mattis ju používal tak často, že mu občas pripisujú jej autorstvo. V skutočnosti ide o zrnko múdrosti, ktoré používal ešte Sun-c’, čínsky vojenský stratég, ktorý okrem iného radil „poznať svojho nepriateľa“. Dnes táto veta opisuje základnú chybu politiky Donalda Trumpa voči Iránu.

Bez cieľa a stratégie

V tajných správach z minulého roka, ktoré unikli toto leto, vtedajší britský veľvyslanec vo Washingtone Kim Darroch napísal niečo, čo bolo pre väčšinu pozorovateľov zjavné: Trump vycúval z iránskej jadrovej dohody do veľkej miery preto, že to bola „Obamova dohoda“, a veľmi nerozmýšľal nad stratégiou „deň po“. Darroch poznamenal aj to, že minister zahraničia Mike Pompeo sa v tejto veci snažil od Trumpa odtiahnuť a v súkromí o jeho ťahu hovoril ako o „prezidentovom rozhodnutí“. Lenže hoci prezidenta k tomuto rozhodnutiu mohli viesť domáce politické dôvody, v konečnom dôsledku malo vážne geopolitické dôsledky.

Zdá sa, že stratégia Trumpovej administratívy je znásobiť tlak na Irán, nútiť iné krajiny, aby sa podriadili americkým jednostranným sankciám, a spoliehať sa na to, že to Irán prinúti kapitulovať. Lenže cieľ tlaku administratíva nikdy jasne nedefinovala, takže sa zdalo, že sa snaží Iráncov zadusiť.

Teherán najprv reagoval zdržanlivo a jednoducho sa najprv snažil Spojené štáty obísť. Naďalej sa držal dohody a snažil sa obchodovať s inými krajinami. To sa však nakoniec skončilo. Z dôvodu ústredného postavenia dolára v medzinárodnom finančnom systéme sankcie zafungovali. Iránska ekonomika dostala silný úder a vývoz ropy spadol. Európske krajiny pre zneužitie postavenia dolára zúrili, snažili sa vytvoriť alternatívny platobný mechanizmus, ale zatiaľ neuspeli.

Namiesto ústupu odveta

Iránskou snahou bolo preukázať, že tento typ maximálneho tlaku má svoju cenu. Teherán zastrašoval