Denník N

Aj umenie a dizajn hľadajú odpovede na otázky klimatickej zmeny

Druhý ročník Festivalu Nasuti sa koná 21. septembra v Novej Cvernovke.
Druhý ročník Festivalu Nasuti sa koná 21. septembra v Novej Cvernovke.

Na piatkovom Klimatickom štrajku v Bratislave vedľa záplavy transparentov poletovala i strieborná nafukovacia kocka, ktorej strany znázorňovali rôzne možnosti vývoja situácie života na Zemi – príznačne nazvaná Hra o život.

Išlo o objekt použitý vo videu rakúskeho umelca Olivera Resslera, ktorý pri príležitosti protestu vtipne inovovali kurátorky a organizátorky Festivalu Nasuti 2019, Lenka Kukurová a Zuzana Duchová. Už druhý ročník tohto festivalu prepája tému ekologických problémov a riešení s jazykom súčasného umenia a dizajnu. Koná sa už dnes v Novej Cvernovke.

Diela majú slúžiť komukoľvek

Názov festivalu je podľa Zuzany Duchovej slovná hračka, súvisiaca so stavebnou suťou – zvyškovým materiálom, ktorý ostáva po stavebných úpravách. „Celá genéza vzniku festivalu súvisí s núteným presťahovaním Cvernovky,“ hovorí Duchová. „Na základe istého deadlinu sa začala robiť rekonštrukcia budovy na Račianskej ulici a ľudia sa pri tom zbavovali nepotrebného stavebného materiálu. Až potom si uvedomili, v akom veľkom objeme ten stavebný materiál pri stavbách a rekonštrukciách vzniká,“ vysvetľuje.

Kreatívci, sídliaci v Novej Cvernovke, vedeli na túto situáciu zareagovať s tvorivosťou im vlastnou. Tretia spoluorganizátorka festivalu Diana Klepoch Majdáková sa rozhodla rozoberať túto tému z pohľadu súčasného umenia, architekt Juraj Hariš zase začal riešiť triedenie stavebného materiálu a jeho možnú recykláciu. Minulý rok skonštruoval takzvaný Suťostroj. „Je to ľudmi poháňaná triedička stavebného odpadu na bicyklový pohon,“ dopĺňa Duchová. „Vypadávajú z nej rôzne hrúbky piesku a štrku, ktoré sa takto vytriedené dajú použiť do ďalšej stavby,“ vraví.

Minuloročný prvý ročník festivalu sa zameral hlavne na tento typ stavebných zostatkov a na otázky, ako nakladať so stavebným odpadom, ako recyklovať a žiť zero waste. Tento rok sa podľa Zuzany Duchovej zamerali viac na aktuálnu otázku klimatickej krízy a klimatickej zmeny.

Architekt Juraj Hariš na festivale minulý rok predstavil Suťostroj – triedičku stavebného odpadu, ktorú možno rozpohybovať šliapaním do pedálov.

Festival prepája tému ekologických problémov a riešení s jazykom súčasného umenia. Súčasťou programu sú aj umelecké performancie.

Z okien fasády Novej Cvernovky pozerajú nám dobre známe zvieratá – labuť, myš či veverička. Inokedy milé zvieratká, pri pohľade na ktoré sa zvyčajne rozplývame, tu stoja v revolučnom geste a nahnevané na človeka mu ukazujú, že im došla trpezlivosť. Ide o dielo holandského fotografa Jaapa Scheerena a je súčasťou výstavy súčasného umenia s názvom Dancing on the Ruins. Medzinárodnú výstavu pre festival pripravila Lenka Kukurová a je podľa jej slov reakciou na klimatickú krízu ako najväčšiu výzvu súčasnosti. Umelci, vystavujúci v Novej Cvernovke, reagujú nielen na aktuálny status quo, ale najmä na nové definície vzťahov človeka a prírody a možnosti riešenia tejto krízy. Ak totiž náš súčasný systém zlyhal, sú jeho ruiny príležitosťou pre rast nového a lepšieho. Ako je však u umenia zvykom, nedáva nám na to jasné a priame odpovede. Skôr kladie otázky.

V areáli Novej Cvernovky môže návštevník hneď pri príchode naraziť na objekt rakúskych umelcov Markusa Hiesleitnera a Franza Tišeka. Asfaltová „jaskyňa“, vyrastajúca z chodníka, vznikla recykláciou lokálneho odpadového materiálu a prepája prírodné formy s produktom ľudskej činnosti.

Možno menej nápadné Hiesleitnerovo dielo, stojace hneď vedľa, prepája ľudské a prírodné na priam magickej, oživujúcej báze. Pozorný návštevník si môže všimnúť vyschnutý strom, ktorý sa po svojom kmeni zazelenal vďaka hadovitému objektu zo starých záclon, ktoré fungujú ako substrát pre mladé zelené rastliny. Príroda však na mŕtvom strome svojvoľne vyčarovala ďalší život – veľkú žltú hubu. Je „vedľajším produktom“ intenzívneho zavlažovania Hiesleitnerovho objektu. Nie však nevítaným: „Diela tu neumiestňujeme len pre ľudí, ale majú slúžiť komukoľvek – rastlinám či zvieratám,“ hovorí Kukurová.

Ekoaktivizmus aj udržateľnosť značiek

V zadnej časti areálu sa nachádza samotná suť. Pri prechádzaní okolo hromád materiálu sa človeku ihneď vybaví pojem mesačná krajina. A skutočne tu na jednom z kopcov vlaje vlajka, podobne ako pri pristátí na Mesiac. Vztýčil ju tu slovenský vizuálny umelec Oto Hudec, ktorý sa dlhodobo venuje ekologickým témam. Je to vlajka Zeme, samotnú planétu na nej však predstavuje vystrihnutý kruh, cez ktorý môžeme vidieť jej podobu na nebi – raz blankytne modrú, inokedy zamračenú či tmavú.

Hádam sa tiež dnes stane dejiskom umeleckej performance. Česká výtvarníčka Darina Alster si tu o 15:30 doslova zatancuje na ruinách. Táto tanečná performance odkazuje na akciu americkej feministickej umelkyne Judy Chicago.

V interiéri Novej Cvernovky si diváci budú môcť pozrieť najmä videá súvisiace s témou ekoaktivizmu. Videá, prezentované v priestore s názvom Zborovňa, spájajú tému protestov zo zahraničia s našou, aktuálne pálčivou témou ukončenia ťažby uhlia na hornej Nitre. Dôležitým sa podľa Lenky Kukurovej stal i nový fenomén protestov Fridays for Future. „Ide o pomerne nový celosvetový trend, ktorý dodal ekoaktivizmu novú silu. Je to po prvýkrát, čo sa takto mladí ľudia masovo organizujú v boji za životné prostredie,“ dodáva.

Témou festivalu je tento rok i otázka pomalej módy a udržateľného prístupu v dizajne.

Festival Nasuti ponúka bohatý program prednášok, detských programov, workshopov či performance. Večer nebude chýbať ani tanečná párty, ktorá festival uzavrie.

K otázke klimatickej krízy sa vzťahuje i program sprievodných diskusií. Odborné diskusie prebehnú napríklad na tému zelená architektúra, v rámci ktorej bude hlavným rečníkom Peter Szalay. Podľa Zuzany Duchovej sa bude diskutovať najmä o minulosti a budúcnosti zelených prístupov k architektúre. „Peter Szalay predstaví historické koncepty nakladania so životným prostredím, na ktoré budeme reagovať s developermi a predstaviteľmi mestských samospráv,“ hovorí.

Diskusiu o uvedomelej móde bude Zuzana Duchová i sama moderovať. „Móda a módny dizajn je niečo, čo sa dotýka v podstate každého človeka, ktorý žije v EU a musí riešiť, čo na seba,“ vraví. Chcú predstaviť dizajnérov z Čiech a Slovenska, ktorých prístup k móde je založený na prístupe k svojmu remeslu. „Chceme sa pýtať, či je možné v československých podmienkach vybudovať udržateľnú módnu značku,“ vysvetľuje.

Nejde podľa nej o to, aby dizajn vyzeral „alternatívne,“ ale aby sa pri jeho koncepcii výrobcovia zamýšľali nad procesmi výroby. „Podstata udržateľného eko prístupu je podľa mňa v tom, že vždy je možné niečo v procese výroby vylepšovať. Je to živý proces,“ hovorí. Dôležité podľa nej je skúmať svoje príspevky doň, sledovať napríklad množstvo odpadu. „Mária Štraneková má aktuálne novú kolekciu, ktorá vyniká strihmi, ktoré majú minimum zvyškov,“ uvádza ako príklad.

Zdôrazňuje, že nechcú byť „ekoteroristi,“ presadzujúci jednu líniu riešenia ekologických problémov s odievaním. „Veľmi ma znepokojuje, keď vidím extrémistu, ktorý o sebe vyhlasuje, že len on vie, ako robiť eko módu, že treba robiť všetko ako on. Svet je tak komplexný, že my môžeme podať len set odporúčaní. Nemôžeme každému človeku prikázať, čo má robiť, a potom to bude fajn. To sa nedá,“ dodáva.

Myslenie ľudí o udržateľnom prístupe sa zatiaľ mení len pomaly. Mnohí ľudia podľa Duchovej presedlávajú na drahšie, bio produkty, svoju spotrebu však neznižujú. Udržateľnosť podľa nej nemusí byť drahá. Pomôcť zmeniť myslenie môže podľa nej práve aj umenie. „Umenie určite nevyrieši všetky problémy. Má však moc rozprávať príbehy a začínať rozhovory. A to nie je málo,“ vraví.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie