Denník N

Moderní Európania majú pôvod v Afrike, na Blízkom východe a v Rusku

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Vôbec najväčšia analýza DNA Európanov odhalila, že kontinent pred tisíckami rokov osídlili ľudia v troch veľkých migračných vlnách.

Po desaťročia boli vykopávky jediným zdrojom informácií o našej ranej histórii. Archeológovia skúmali nádoby, zbrane, šperky alebo obydlia. Dnes však máme k dispozícii oveľa lepší nástroj – je ním analýza DNA.

Minulý týždeň vydal časopis Nature až dve štúdie tímov z univerzity v KodaniHarvardu, ktoré skúmali 170 kostier našich pravekých predkov. Ide o vôbec najväčšiu analýzu DNA Európanov.

Nálezy pochádzali z celej Európy, od Ruska až po Španielsko. Výskum ich DNA odhalil, že obyvatelia Európy prišli na kontinent v troch vlnách. Prvá pred 45-tisíc rokmi z Afriky. Išlo o lovcov a zberačov. Nasledovali poľnohospodári z Blízkeho východu, zhruba pred 8-tisíc rokmi. Ako poslední prišli z oblasti západného Ruska kočovní pastieri oviec (kultúra Yamna). Bolo to pred 4500 rokmi.

Autori štúdií špekulujú, že z jazyka kultúry Yamna vzniklo mnoho jazykov, ktorými sa dnes hovorí v Európe.

Ide o štúdie, ktoré úplne menia pravidlá hry, povedal Ron Pinhasi, archeológ z University College Dublin. „Podľa mňa sme svedkami úplne novej fázy vo výskume DNA našich predkov,“ dodal Pinhasi pre New York Times.

Najprv lovci a zberači, potom poľnohospodári

Oba tímy – z Harvardu a Kodane – pracovali nezávisle a inými metódami. Zistili, že ešte pred 9-tisíc rokmi bola Európa domovom populácie lovcov a zberačov. Potom, pred 9-tisíc až 7-tisíc rokmi, došlo k výrazným zmenám. V ich DNA sa objavila aj DNA poľnohospodárov z Blízkeho východu.

Znamená to, že z oblasti dnešného Turecka necestovali do Európy len poznatky o tom, ako pestovať plodiny, ale aj ľudia, píše popularizátor vedy Carl Zimmer v New York Times.

Lovci a zberači však nezmizli úplne. Lokálne naďalej prežívali. „Je to úžasný kultúrny proces,“ povedal David Reich, genetik z Harvardu. „Máte tu skupiny, ktoré sa od seba po genetickej stránke líšia tak ako Európania a ľudia z východnej Ázie. A po tisícky rokov spolu žili vedľa seba.“ Zhruba pred 5-tisíc rokmi sa však obe populácie premiešali.

Prišli aj kočovné kmene z Ruska a Ukrajiny

Posledným kúskom do genetickej skladačky súčasných Európanov sú kočovné kmene z kultúry Yamna. Ich DNA je najbežnejšia medzi súčasnými obyvateľmi strednej a severnej Európy. Do Európy prišli z oblasti západného Ruska a Ukrajiny pred 4500 rokmi.

Krajinou putovali vo vozoch, ktoré ťahali voly. Kočovali v nich za svojím stádom oviec. Zosnulých pochovávali v mohylách a do hrobov dávali šperky, zbrane či dokonca celé vozy, píše New York Times.

Zo štúdie kodanských vedcov však vyplýva, že nešli len na západ, ale aj východ, až k Altaju, horskému masívu v centrálnej časti Ázie, informuje Science. Zatiaľ čo v Európe ľudia z tejto kultúry so zvyškom populácie postupne splynuli, v Ázii miestnych lovcov a zberačov prevalcovali a úplne ich nahradili.

Táto kultúra pastierov teda dominovala obrovskému priestoru Eurázie, od severnej a strednej Európy až po centrálnu Sibír a severné Mongolsko. Zotrvali tam ešte pred 2-tisíc rokmi. „Teraz vidíme, že kultúra Yamna sa nešírila len do severnej Európy, ale aj na východ, cez Ural do centrálnej Ázie až k Altaju, medzi Mogolsko, Čínu a Sibír,“ povedal pre Science spoluautor štúdie a evolučný biológ z kodanskej univerzity Eske Willerslev.

Indoeurópske jazyky v Európe

Obe štúdie obnovili aj debatu o pôvode jazykov na našom kontinente. Časť jazykovedcov si myslí, že pochádzajú od poľnohospodárov z Blízkeho východu, iní ich pôvod vidia v ruských stepiach.

Štúdie diskusie neukončia, ale ponúkajú určité dôkazy, že to bola kultúra Yamna, ktorá do Európy priniesla indoeurópske jazyky, hovorí Willerslev.

Paul Heggarty, jazykovedec z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka, si to však nemyslí. Tvrdí, že kultúra Yamna bola v strednej Európe pred 4500 rokmi, ale najstaršie písané záznamy v gréčtine, indo-európskom jazyku, sú staré až 3500 rokov. To by znamenalo, že ak je kultúra Yamna naozaj zdrojom indoeurópskych jazykov, potom by sa musela veľmi rýchlo presunúť zo strednej Európy na juh.

Heggarty si, naopak, myslí, že indoeurópske jazyky priniesli do Európy európski poľnohospodári, keď sa z Blízkeho východu vracali späť do Európy, informuje New York Times.

Dostupné z: doi:10.1038/nature14317, doi:10.1038/nature14507

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie