Denník N

O otcoch a synoch

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Celý život som si myslel, že byť rodičom je ako vystúpiť na novú úroveň – príroda ti okamžite prihrá nové schopnosti.

Jonáš, narodil si sa ako invázia spriatelených vojsk do Československa – 20. 8. tri minúty pred polnocou. Celý mesiac odvtedy rozmýšľam nad verejnoprávnejšou témou na stĺpček, ale neviem si pomôcť – radostne si si svojimi malými tankmi obsadil celú našu mentálnu krajinu.

Hodinu po tvojom narodení kráčam dole Starým Mestom a plačem. Plačem bez zvukov, ale intenzívne – ako keď vypustíte ventil z nádrže, do ktorej dlho natekalo. Slzy sa lejú z očí dolu rovno na zem a ja po nich stúpam. V tom slanom kokteile nie je jeden, ale minimálne tisíc dôvodov: hrdosť na manželku za to, ako to statočne zvládla, beznádej z mojej bezmocnosti akokoľvek jej pomôcť. A je tam isto aj úľava, radosť a šťastie.

(Určite však nie hrdosť na nás – tú by nemal mať nik, komu sa práve narodilo dieťa. Veľa ľudí by si dieťa zaslúžilo viac

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie