Kauza policajnej razie v Moldave: aké dôležité je tlmočiť na súde aj na polícii

Leonarda Horvátha chcel pred rokom okresný košický súd odsúdiť trestným rozkazom. Sudca Milan Husťák mu za krivé obvinenie uložil ročnú podmienku. Išlo o prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou a Horváthovi hrozil trest za to, ako opísal zákrok mužov zákona z roku 2013. Aká je Horváthova trestnoprávna situácia dnes?

Trest neplatí a dostávame sa do štádia, keď iný sudca naznačuje, že jeho kolega mal vlastne obžalobu odmietnuť.

Horváth je jedným zo šestice obžalovaných v kauze, ktorá je dobre známa celému Slovensku: niekoľko desiatok policajtov pred šiestimi rokmi nabehlo do osady a spravili tam plošný zásah, pri ktorom boli zbití mnohí obyvatelia. On aj ostatní odsúdení sú presvedčení, že len opísali, čo sa pri policajnom zásahu dialo, a trestnými rozkazmi podali odpor. A tak sa na Okresnom súde Košice I začalo riadne pojednávať.

Sudca Husťák medzičasom prešiel na Krajský súd v Košiciach, a preto je už dnes Horváthov spis u iného sudcu. Je ním Ľuboš Vereš a ten v najnovšom uznesení naznačil, že jeho kolega nevyužil paragraf Trestného poriadku, ktorý umožňuje súdu už v úvode konania obžalobu odmietnuť a vrátiť prokurátorovi.

Mimochodom, práve sudca Vereš je ten, o ktorom sa nedávno písalo, že nenechal Horvátha doposiaľ urobiť ani len vyhlásenie, či sa cíti vinný, nevinný alebo či nepopiera spáchanie skutku.

Pochybenia možno už len konštatovať

„Nie je úlohou súdu a dokonca ani v jeho možnostiach naprávať pochybenia orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s prípadným porušením práva na obhajobu,“ napísal sudca v uznesení spred dvoch týždňov. Dodal, že ak je takáto okolnosť pred súdom namietaná, tak ten v tomto štádiu konania môže takýto stav „jedine prípadne konštatovať, keďže predchádzajúci zákonný sudca nevyužil ustanovenie Trestného poriadku, a premietnuť takýto stav v konečnom dôsledku do rozhodnutia“.

Vereš mal na mysli paragraf Trestného poriadku, ktorý hovorí, že obžalobu preskúma sudca, a ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi.

Sudca to napísal v uznesení, v ktorom rozhodol o tom, aké preklady pre Horvátha zabezpečí – razia totiž prebehla v osade, kde sa väčšinou hovorí po maďarsky, a slovenčina nie je jazykom, v ktorom dotknutí Moldavčania vedia komunikovať s úradmi. Ide teda len o čiastkové rozhodnutie Vereša, no pre prípad šestice obžalovaných je dôležité. Ich obžaloby sú totiž takmer identické.

Raz s tlmočníkom, potom bez neho

Dôležité je to preto, lebo obhajcovia Roman Kvasnica a Dalibor Kuciaň od začiatku procesov upozorňovali súd na mnohé pochybenia vyšetrovateľov a dozorového prokurátora. Jedným z nich bolo aj to, že štyria zo šiestich obžalovaných nemali počas výsluchov tlmočníka a prekladateľa.

Žiadne relevantné písomnosti vrátane vzneseného obvinenia či obžaloby im neboli preložené, čím podľa nich už v prípravnom konaní došlo k závažným procesným chybám, najmä k porušeniu práva na obhajobu.

Obžalovaní obyvatelia osady hovoria po slovensky len veľmi chabo, chodili do maďarskej školy. Kvasnica s Kuciaňom upozorňujú, že keď ich vypočúvali vyšetrovatelia policajnej inšpekcie ako svedkov razie, tak na pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove im zabezpečili tlmočníkov.

Inšpekcia uzavrela vyšetrovanie razie z júna 2013 ako zákonnú. Policajti vraj nepochybili. A tak sa zrazu zo svedkov, ktorí ako poškodení hovorili o tom, ako policajti ľudí v osade bili, stali obvinení. Začali ich teda vyšetrovať. No tlmočenie ani preklady im už nezabezpečili.

Ako prvý sa ho zastal krajský súd

Pre úplnosť treba dodať, že sudca Vereš je len jedným zo štyroch sudcov, ktorí na Okresnom súde Košice I prípad obžalovaných svedkov razie posudzujú. Pokiaľ ide o tlmočenie, tak on aj jeho kolegovia požiadavke obhajoby vyhoveli. Priamo v súdnej sieni sa presvedčili o tom, že im obžalovaní nerozumejú.

Pokiaľ išlo o preklady, tejto požiadavke neboli sudcovia naklonení. Aj sudca Vereš ju pôvodne zamietol. Jedným z argumentov bolo, že ak sa akákoľvek listina použije na hlavnom pojednávaní ako dôkaz, obžalovaným ju pretlmočia.

Lenže ako sa majú pripraviť na svoju obhajobu, keď napríklad ani nerozumejú, z čoho sú obžalovaní? Nedávno v tomto duchu vydal rozhodnutie aj košický krajský súd, a to práve v prípade Leonarda Horvátha.

Senát krajského súdu pripomenul, že ak boli pochybnosti o jazykových schopnostiach obžalovaných v čase, keď boli svedkovia, tak tie pochybnosti ostali, aj keď sa z nich stali obvinení. „Zásadne nestačí len schopnosť obvineného v slovenskom jazyku sa dohovoriť o bežných, jednoduchých veciach. Je dôležité, aby porozumel obsahu poučenia o svojich právach, obsahu výpovede svedkov, znalcov, obsahu expertíz či listinných dôkazov,“ napísal senát Martina Michalanského.

Okresnému sudcovi tiež odkázal, že nie je pravda, že súd je povinný zabezpečiť len preklad písomností, ktoré súvisia až so štádiom konania pred súdom. „Súdu nič nebráni, zvlášť vzhľadom na vyššie konštatované pochybnosti o skutočnom ovládaní slovenského jazyka obžalovaným, aby rozhodol o preklade rozhodnutí a písomností aj z prípravného konania,“ napísal senát.

Obhajoba: Nech sa o žiadosti rozhodne na inom súde

Uznesenie krajského súdu bolo dôvodom, prečo sudca Vereš opäť rozhodoval o žiadosti o preklady. Horváthovi vyhovel napokon len čiastočne. Nechá preložiť len uznesenie o vznesení obvinenia, obžalobu a trestný rozkaz.

Obhajcovia žiadali pre svojho klienta napríklad aj preklad uznesení vyšetrovateľa inšpekcie, zápisnice z výsluchov znalcov, ale aj z výsluchu svedka – v tomto prípade expolicajta, voči ktorému obžalovaní vypovedali. Preložené by chceli mať aj výsluchy Horvátha ako obvineného, ale aj poškodeného, ktorých obsah sa mu kladie za vinu. Kuciaň vysvetľuje, že je to nevyhnutné, aby sa obžalovaný mohol skutočne vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré mu kladú za vinu.

Sudca tieto dokumenty preložiť nenechal s vysvetlením, že ide o listiny z prípravného konania. Ak budú vykonané ako dôkaz v konaní pred súdom, potom ich bude mať Horváth pretlmočené a môže sa s nimi pri vykonávaní dôkazov oboznámiť.

Obhajcovia však pripomínajú, že ak nebudú preložené, nielenže sa nemôže na výsluch riadne pripraviť, ale ani sa s nimi nebude vedieť oboznámiť pri samotnom vykonávaní dôkazov. Nemôže si čítať dokumenty v slovenčine. Opäť tak nebude zabezpečené a rešpektované právo na obhajobu s možnosťou vyjadriť sa nielen ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, ale ani k vykonávaným dôkazom.

To je aj dôvod, prečo uznesenie opäť obhajcovia napadli sťažnosťou na krajskom súde. Pripomínajú, že došlo k „nezvratnému porušeniu práv“ ich klienta, čo je s odkazom na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, dôvod na zastavenie trestného stíhania.

Krajský súd žiadajú o preklady všetkých požadovaných dokumentov, prípadne navrhujú aj ďalšie riešenie. Nech o sťažnosti rozhodne krajský súd sám a vyhovie žiadosti obžalovaného v plnom rozsahu. Ako druhú možnosť navrhujú, aby krajský súd nariadil, nech je o žiadosti o preklady rozhodnuté nanovo, ale na inom okresnom súde v Košickom kraji.

Toľko chýb, až sa sťažovali

Obhajcovia na množstvo pochybení v prípravnom konaní poukazujú dlhodobo. Na dozorového prokurátora z Okresnej prokuratúry Košice I Mateja Čintalu podali nedávno aj sťažnosť na generálnu prokuratúru. Odtiaľ ju posunuli na krajskú prokuratúru, ktorá je nadriadená.

Jej hovorca Milan Filičko odpísal, že sa sťažnosťou zaoberajú. Keď sa ho televízia Markíza nedávno pýtala na spochybňovanie postupov prokuratúry v tejto kauze, hovorca odpovedal, že to, že „súd prijal obžaloby a vykonával hlavné pojednávania, nás vedie k záveru, že v tejto veci bol zákonný postup“.

Obhajoba sa však nesťažuje len na prokurátora. Rovnako kritický list napísal Kvasnica aj ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi, kde sumarizuje pochybenia košických sudcov, ktorí v prípade šiestich obžalovaných svedkov razie rozhodujú. Gál k ich výhradám zatiaľ mlčí.