Denník N

Langoš a jeho osamelý zápas

Foto - TASR
Foto – TASR

Pred deviatimi rokmi zomrel Ján Langoš. Vedel, čo iní nechápali.

Keď stretnete zaujímavého človeka, ktorý vás v dobrom poznačí, zasiahne vás, keď sa dozviete, že možnosť stretnúť ho už nebude. Taký zásah som dostal pred deviatimi rokmi. Možno nielen ja. Ján Langoš zomrel cestou na súd. Na súd s dôverníkom ŠtB, biskupom. Už to je symbolické. V dnešných dňoch stále rovnako.

Prvýkrát som Jána Langoša videl krátko po mojom nástupe do ÚPN. Zverejňovali sa registračné protokoly spolupracovníkov ŠtB. „Všetko to popíšeme, zdigitalizujeme, zdokumentujeme a zverejníme. Nebudeme súdiť. Nech hodnotí a spracováva verejnosť. Vy robte, čo sa dá, a ja budem dáždnik. S radostným prijatím nepočítam….“

Kde je pointa

Nemám dôveryhodnosť nato, aby som o Jánovi Langošovi písal. V podstate som ho nepoznal. Len som sa snažil a snažím sa pochopiť, prečo tak bojoval za ústav. Za myšlienku, ktorú mal niesť. 

V tom zápase bol osamelý. V politike jednoznačne. Pre iných, „krátkozrakých“, to bola a je okrajová a nechcená téma. O čom vlastne je to vyrovnávanie a vyrovnanie sa s minulosťou?

Hľadal som v jeho textoch. Pointa je možno niekde tu: „Pohľad na podstatu moderných dejín zásadne ovplyvnili takí filozofi ako Emmanuel Levinas a predovšetkým Martin Buber konceptom vzťahu Ja – Ty a vzťahu Ja – On. Buber opísal charakter moderných dejín ako Božiu temnotu. Pre Bubera je Boh Bohom Abraháma, Jákoba a Izáka, ktorému človek môže povedať Ty. Božia tvár je v modernej dobe zahalená temným mrakom a my sme stratili schopnosť osloviť Boha a iného človeka Ty. Znamená to, že moderný človek druhého uchopuje ako On, brutálne povedané: ako užitočnú, neužitočnú alebo nepriateľskú vec.“

Drak je porazený, ale stále žije

Myslím, že najmä posledná veta je pre všetkých – bez rozdielu konfesie aj nekonfesných – dostatočne zrozumiteľná. Platí stále rovnako. Je to vystihnutie podstaty totalít. Nielen totalít, ale zhubného spôsobu myslenia. Mám pocit, že ten spôsob myslenia nejako zasahuje u nás aj dnes. Nechcem povedať, že vládne – to by možno nebolo úplne presné. Je to spôsob uvažovania, ktorý môže kedykoľvek znovu spustiť to, čo tu bolo. Možno v inej podobe. Horšej. Ak nebudeme mať snahu s tým bojovať.

Keď už sme pri tom zápase a boji – to divné logo ÚPN, plamene v ležiacej osmičke, omotané okolo tyče. To je svätý Juraj zabíjajúci draka. Symbolický zápas so zlom. Pre niekoho symbolický. Pre Jána Langoša skutočný. Lebo on vedel, že drak, síce porazený, obchádza stále. Tá ležiaca osmička to vystihuje presne. A to, ako sa tej kopije chopíme, je na každom z nás. Aj keby sme sa jej mali len držať. Aj to je lepšie ako nič. Ale je možné, že on by sa nad touto úvahou len usmial.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie