Philae sa prebudil, bude skúmať povrch kométy
Podľa Európskej vesmírnej agentúry ESA sa modul Philae, ktorého časť pomáhal vyvíjať aj košický Ústav experimentálnej fyziky SAV, prebral k životu a kontaktoval Zem v sobotu o 22:28.
Pristávací modul Philae, ktorý dosadol na kométu 67P/Čuriumov-Gerasimenko 12. novembra minulého roku, už o chvíľu na to upadol do akejsi verzie zimného spánku. Po pristátí sa totiž „skotúľal“ na miesto, kde nemal dostatok slnečného žiarenia, hoci z neho potreboval čerpať energiu na svoje fungovanie.
V sobotu sa však opäť prebral a prihlásil k životu.
Hoci sa prebudil iba na 85 sekúnd, pre celú misiu to predstavuje dôležitý okamih. Kométa sa za 7 mesiacov, počas ktorých modul nebol funkčný, presunula bližšie k Slnku. Philae je preto schopný zachytiť aspoň trocha slnečného žiarenia, čo môže znamenať, že bude mať opäť dostatok energie na výskum.
Momentálne sa kométa 67P nachádza približne 205 miliónov kilometrov od Slnka a stále sa k nemu približuje. V auguste by sa mala dostať až do vzdialenosti 168 miliónov kilometrov a potom sa začne od Slnka opäť vzďaľovať.
„Philae sa má veľmi dobre: má operačnú teplotu -35 °C a k dispozícii 24 wattov,“ vysvetľoval projektový manažér Stephan Ulamec na oficiálnom blogu misie Rosetta. „Je pripravený na operácie.“
Vedci z DLR (Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt – Nemeckého centra pre letectvo a kozmonautiku) zatiaľ analyzovali 300 z vyše 8-tisíc dátových súborov, ktoré Philae poslal. Teraz ostáva čakať na ďalší kontakt a dúfať, že modul bude mať dostatok slnečného žiarenia aj na uskutočnenie ďalších experimentov.
Takto milo sa včera „porozprávali“ Philae s Rosettou na Twitteri:
Hello Earth! Can you hear me? #WakeUpPhilae
— Philae Lander (@Philae2014) June 14, 2015
Hello @Philae2014! You’ve had a long sleep, about 7 months!
— ESA Rosetta Mission (@ESA_Rosetta) June 14, 2015
.@Philae2014 Need to check you’re fit, healthy and warm enough first @philae2014! Take it easy for now :)
— ESA Rosetta Mission (@ESA_Rosetta) June 14, 2015
Oh, OK @ESA_Rosetta! I’m still a bit tired anyway… talk to you later! Back to #lifeonacomet!
— Philae Lander (@Philae2014) June 14, 2015
Nie prvý raz
Počas analýzy údajov vedci zistili, že Philae sa musel prebudiť ešte pred sobotou. „Taktiež sme dostali historické údaje, no až doteraz nás modul nebol schopný kontaktovať,“ dodáva Ulamec.
V pamäti modulu sa stále nachádza vyše 8-tisíc dátových súborov, ktoré treba podrobiť analýze. Poskytnú presné informácie o tom, čo sa na kométe udialo za posledných pár dní. Doteraz sa vedcom podarilo rozlúštiť 300 súborov.
Philae sa vypol 15. novembra 2014 o 1:15 ráno po tom, čo strávil na povrchu kométy vyše 60 hodín. Od 12. marca tohto roku sa snažila sonda Rosetta, ktorá krúži okolo kométy, opakovane spojiť s pristávacím modulom Philae a získať z neho informácie. Podarilo sa to až teraz.
V tieni
12. novembra 2014 sa od sondy Rosetta, ktorá bola v tom čase od povrchu kométy vzdialená 22,5 kilometra, oddelil pristávací modul Philae. Na povrch kométy zostupoval sedem hodín.
Po dopade mu však zlyhala jedna z dýz, ktorá ho mala pridržať pri povrchu kométy. Nestihol sa preto zavŕtať a Philae sa od povrchu kométy niekoľkokrát odrazil. Vzhľadom na nízku gravitáciu kométy letel Philae popri jej povrchu takmer dve hodiny a kým dopadol, vzdialil sa asi jeden kilometer od pôvodne zamýšľaného miesta dopadu.
Predpokladá sa, že ostal ležať na boku s jednou nohou trčiacou do priestoru.
V oblasti dopadu je slnečné žiarenie tienené veľkou stenou. Slnko tu svieti iba 90 minút počas každej otočky kométy. To výrazne obmedzuje množstvo svetla, ktorým by si Philae mohol dobiť batérie.
Aj napriek tomu bol model schopný dodať na Zem až 90 percent očakávaného množstva údajov. Kamery CIVA odoslali viacero fotografií povrchu kométy. Zariadenie MUPUS monitorovalo teplotu – tak sa zistilo, že po dopade bolo na kométe -48 °C.
Keďže mal Philae k dispozícii obmedzené množstvo energie, vedci si museli dobre rozmyslieť, ktoré úkony mal spraviť ako prvé.
Vŕtanie si nechali na úplný záver, pretože hrozilo, že by sa modul prevrátil. Aj za pomerne krátky čas však zistili veľa dôležitých informácií. Napríklad to, že kométa nie je magnetizovaná a obsahuje molekulárny dusík a oxid uhličitý.
Na vývine časti modulu Philae sa podieľali aj vedci z Oddelenia kozmickej fyziky SAV v Košiciach.
Misia Rosetta
Rosetta je misia Európskej vesmírnej agentúry ESA, ktorá sa začala 2. marca 2004 odpálením rakety. Raketa so sebou niesla kozmickú sondu Rosetta s pristávacím telesom Philae. Mali pred sebou dlhých 6,4 miliardy kilometrov.
V priebehu letu Rosetta niekoľkokrát obletela Zem, Mars a napokon aj planétky Šteins a 21 Lutetia. Napokon sondu naviedli ku kométe 67P s celkovou dĺžkou iba 4,1 kilometra a hmotnosťou 10 miliárd ton.
Na ňu mala Rosetta vypustiť svoje pristávacie teleso Philae s hmotnosťou 100 kg, ktoré je vybavené rôznymi prístrojmi na skúmanie povrchu kométy. Rosettu celkovo tvorí 16 prístrojov s hmotnosťou 150 kg.
Pôvodný plán pristátia na kométe zverejnila ESA na svojom kanáli YouTube ešte v septembri 2014:
