Otázka účastníkom pochodu za život
Môže byť nejaká idea správna aj napriek tomu, že sa k nej hlásia fašisti?
„Nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom,“ hovorí príslovie staré 2500 rokov, po prvý raz vyslovené v jazyku sanskrit. Odvtedy bolo mnohokrát využité v politike ako argument na vytváranie nesvätých aliancií.
Týmto príslovím sa zrejme riadili aj organizátori „pochodu za život“. Za nepriateľa považujú odporcov zákazu interrupcií, a preto sú ich priateľom fašisti. Je to taká holá pravda, že je zbytočné o nej hlbšie premýšľať. Napokon, organizátori samotní nás nenechali na pochybách: fašistov brali ako spojencov, prekážali im len ich uniformy a zástavy, lebo kazili ilúziu mierumilovného pochodu.
Aj preto je zbytočné hlbšie premýšľať o samotnom probléme interrupcií, lebo oň v skutočnosti nejde. V 80. rokoch som dva roky pracoval ako ošetrovateľ na gynekológii a videl som zblízka stovky interrupcií. Navždy sa mi vryli do pamäti zdrobneniny rúk a nôh plávajúcich v chirurgovej miske – v 12. týždni má už plod veľkosť aj kontúry postavičky z lega. Je zbytočné hovoriť, aký hrozný pohľad to bol. Pretože o interrupcie tu v skutočnosti nejde, aj keď si to väčšina účastníkov pochodu myslí.
Ide tu o to, koho si vybrať za nepriateľa a kto sa potom nevyhnutne stáva priateľom. Spojenectvo s fašistami nie je malou škvrnou na čistom úmysle. Naopak, úmysel sa týmto spojenectvom stáva nečistým, aj keď si to väčšina účastníkov pochodu nemyslí.
Nepoložili si totiž starú otázku: Môže byť nejaká idea dobrá, ak sa k nej hlásia zlí ľudia? V minulosti mnohí obhajovali komunizmus s tým, že idea je správna, ale zmocnili sa jej nesprávni ľudia. Dejiny ukázali, že sa obhajcovia komunizmu mýlili. Idea je zlá, a práve preto sa jej mohli zmocniť zlí ľudia.
Nie je to náhoda
Slovenskí fašisti by mohli byť pre slovenskú spoločnosť užitoční, lebo ich
