Moria sa okysľujú a otepľujú. Do konca storočia môže hladina oceánu stúpnuť o meter aj viac, do pohybu sa dajú milióny

Smútočným pochodom vo švajčiarskych Alpách si pred pár dňami asi stovka ľudí pripomenula takmer úplný zánik ľadovca Pizol. Podobné podujatie sa konalo pred niekoľkými týždňami aj na Islande, kde v dôsledku zmeny klímy prišiel o svoj štatút ľadovec Okjökull.

Vedci odhadujú, že tento rok sa v Grónsku roztopí rekordné množstvo ľadu, a varujú, že ľadovce na Aljaške sa topia 100-násobne rýchlejšie, ako sme si mysleli v minulosti.

„Každý rok sa do oceánov roztopí zhruba 220 gigaton vody z pevninských ľadovcov,“ vraví pre Denník N odborník na oceány Phil Williamson z University of East Anglia.

„Podľa nových odhadov sa hladina svetového oceánu zdvihne do konca storočia o 0,6 až 1,1 metra, ak rapídne neznížime emisie skleníkových plynov. No nemožno vylúčiť, že nárast bude ešte väčší,“ dodal zahraničný vedec.

Williamson je spoluautorom novej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC, orgán Organizácie Spojených národov) o vplyve klimatickej zmeny na oceány, pobrežné, polárne a horské oblasti.

Správa vyšla v túto stredu a niekoľko rokov na nej pracovalo viac ako sto vedcov z 36 krajín. 900-stranový report obsahuje skoro 7-tisíc citácií.

Okysľovanie oceánov

Štúdia IPCC vysvetľuje, že oceány spomaľujú globálne otepľovanie, lebo fungujú ako špongia, ktorá nasáva nadmerné teplo a CO₂.

„Svetový oceán absorbuje okolo štvrtinu z extra oxidu uhličitého, ktorý vypúšťame do atmosféry,“ vraví pre Denník N spoluautor správy IPCC Williamson a dodáva: „Oceán absorbuje okolo 90 percent z extra tepla, ktoré je výsledkom skleníkového efektu.“

Podľa britského vedca však nadmerná absorpcia CO₂ vedie k okysľovaniu oceánov, ktoré škodí morským živočíchom, znižuje biodiverzitu a vedie aj k spomaľovaniu rastu koralov.

„Okysľovanie oceánov predstavuje riziko pri tvorbe schránok morských živočíchov – mäkkýšov, kôrovcov a koralov,“ povedal pre Denník N profesor biológie Vladimír Kováč. „V roku 2016 došlo k 60-percentnému vyhynutiu koralov. Odvtedy sa začali zotavovať, no obnova môže byť sťažená aj pre okysľovanie oceánov,“ dodal Kováč, ktorý pôsobí na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Stúpa teplota oceánov

Priemerná teplota oceánov na hladine sa za ostatných sto rokov zvyšovala zhruba o 0,13 °C za dekádu, uvádza Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA). V štúdii z roku 2013 vedci odhadujú, že teplota svetového oceánu vzrastie do konca tohto storočia o 1 až 4 stupne Celzia.

„V teplých vodách majú koraly následkom blednutia vážne problémy. V (IPCC) správe odhadujeme, že sa to v ďalších 20 až 30 rokoch ešte zhorší a koralové útesy takmer vymrú,“ objasnil pre Denník N Williamson.

Biológ Kováč dodal, že doteraz najvyššie teploty sa vo svetovom oceáne namerali v roku 2016. „Lokálne boli teploty vysoko nad 30 stupňami Celzia,“ dodal slovenský vedec.

Zatopené prímorské oblasti a migrácia

Štúdia, ktorá vyšla tento rok v časopise PNAS, varuje, že ak by sa do konca storočia oteplilo o 5 stupňov Celzia, existuje 5-percentná šanca, že by sa hladina svetového oceánu zdvihla až o dva metre. Williamson povedal, že v pobrežných oblastiach žije na celej Zemi 680 miliónov ľudí.

„Značnú časť z nich by postihli pobrežné záplavy v dôsledku búrok a nárastu morskej hladiny,“ objasnil zahraničný vedec, no dodal, že nová správa IPCC sa migráciou ľudí z postihnutých oblastí nezaoberala.

Iní vedci však odhadujú, že do pohybu by sa mohli dať desiatky miliónov ľudí, možno stámilióny.

Klimatológ Milan Lapin z UK v minulosti pre Denník N povedal, že nárast hladiny morí povedie nielen k zatopeniu prímorských oblastí, pretože „tlak morskej vody ovplyvní zdroje pitnej vody hlboko do vnútrozemia a znehodnotí poľnohospodárske polia aj sto kilometrov od pobrežia“, dodal Lapin.

Permafrost a znečistenie morí

Podľa novej správy IPCC predstavuje nebezpečenstvo aj topiaci sa permafrost (trvalo zamrznutá pôda). Odhaduje sa, že 30 až 99 percent trvalo zamrznutej pôdy na severnej pologuli by sa mohlo roztopiť do konca tohto storočia, čo by viedlo k uvoľneniu miliárd ton CO₂ do ovzdušia.

Uvedený proces by ďalej zrýchlil globálne otepľovanie a ešte prehĺbil vplyv na životné prostredie a ľudí.

Podľa vedcov z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy treba znížiť znečistenie morí a oceánov. Odhaduje sa, že v oceánoch skončí každý rok až osem miliónov ton plastového odpadu a spolu je v nich až 150 miliónov ton plastov.

„Viac ako 270 druhov živočíchov sa zranilo, keď sa zamotali do odhodených rybárskych sietí a iného plastu. V telách 240 druhov živočíchov sa našli plasty, ktoré skonzumovali – ide o problém, ktorý sa týka zdravia morského života, ale aj ľudí,“ píše sa v marcovej správe Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), celosvetovej organizácie na ochranu prírody.

Golfský prúd

V dôsledku otepľovania, a najmä topenia veľkého kontinentálneho ľadovca v Grónsku, môže dôjsť k situácii, že sa severná vetva Golfského prúdu, ktorá „klimaticky“ ohrieva veľkú časť západnej a severnej Európy, odkloní smerom na juh, ako nedávno upozornil klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ.

Do úvahy prichádza aj možnosť, že by Golfský prúd úplne zastal. V takom prípade by sa „niektoré regióny na severe a západe Európy mohli v ročnom priemere ochladiť aj o viac ako 10 °C (napríklad Faerské ostrovy alebo Špicbergy a pobrežie Nórska). V kontinentálnej Európe by dôsledky neboli také zásadné“, dodal Pecho.

Podľa Williamsona je oslabenie Golfského prúdu v blízkej budúcnosti síce možné, no nie je isté. „Ak by k nemu došlo, zmenil by sa výskyt búrok v Európe.“

V krajnom prípade sa oteplí až o 6 stupňov

Ako Denník N opakovane píše, v parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa krajiny zaviazali, že udržia zvyšovanie globálnej teploty na úrovni do 2 stupňov Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím a budú sa usilovať o oteplenie na hranici 1,5 stupňa.

V súčasnosti stúpla globálna teplota už o zhruba 1 stupeň a podľa minuloročnej mimoriadnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) môžeme úroveň 1,5 stupňa dosiahnuť už okolo roku 2035.

Podľa najpesimistickejších scenárov stúpne globálna teplota do roku 2100 o 5 až 6 stupňov. „Ide o maximálny scenár, ktorý by sa – okrem iného – naplnil vtedy, ak by ľudstvo pokračovalo vo vypúšťaní fosílneho CO₂ doterajším spôsobom. V takom prípade by koncentrácia oxidu uhličitého prekročila 1200 ppm (častíc na milión, z angl. parts per million),“ povedal v minulosti klimatológ Lapin. V súčasnosti je v atmosfére 410 ppm CO₂.

Vedci sa zhodujú, že súčasné globálne otepľovanie nemá za ostatných dvetisíc rokov obdobu a niet pochýb, že zaň môže človek. Na náraste teploty sa podieľajú najmä emisie skleníkových plynov do atmosféry (asi 85-percentný podiel) a zmeny krajiny (asi 15-percentný podiel).

Ďalší nárast teploty budú sprevádzať extrémne výkyvy počasia, keď dlhodobé suchá budú striedať prudké lejaky. Vedci zistili, že vplyvom klimatickej zmeny sú hurikány „vlhkejšie“ a padne z nich viac zrážok ako v minulosti.

Uhlíková neutralita

Williamson je toho názoru, že čo najskôr potrebujeme znížiť emisie CO₂ a ďalších skleníkových plynov. Na národnej úrovni treba stanoviť „ambiciózne, no dosiahnuteľné dátumy uhlíkovej neutrality“, dodal. Zahraničný vedec zdôraznil aj to, že oceán môže poslúžiť ako zdroj obnoviteľnej energie na presun spoločnosti od „uhlia a ropy k čistej energii“.

Na septembrovom klimatickom samite v New Yorku sa 77 krajín vrátane Slovenska zaviazalo, že do roku 2050 dosiahnu uhlíkovú neutralitu. Tieto krajiny však spoločne vyprodukujú oveľa menej než polovicu celosvetových emisií oxidu uhličitého. K uhlíkovej neutralite sa nezaviazali najväčší znečisťovatelia – Čína, USA, India, Rusko a Japonsko.