Najvyšší súd postavil do pozoru premiéra a ochránil parlamentnú demokraciu. Netešte sa, zatiaľ nie na Slovensku
Naše súdy by v prípade ataku voči akémukoľvek návrhu vlády asi „sklapli opätky“ a život by išiel ďalej.
Autor je bývalý predseda Ústavného súdu, profesor Právnickej fakulty UPJŠ
Pre právnikov, osobitne pre sudcov, bol 24. september 2019 sviatkom. Aspoň podľa mňa. Potvrdilo sa, že v krajinách s pevnými základmi demokracie a parlamentarizmu je súdna moc schopná prispieť k stabilizácii poriadku v kontexte právneho štátu.
Najvyšší súd Spojeného kráľovstva totiž rozhodol o tom, že žiadosť vlády Jej Veličenstvu Alžbete II. o prerušenie zasadnutia britského parlamentu nebola v súlade s ústavnými piliermi britskej monarchie. Návrh vlády bol nezákonný, neplatný a nemal žiadne právne účinky. K prerušeniu zasadnutia parlamentu nikdy nedošlo.
Rozsudok Najvyššieho súdu bol uverejnený okamžite po tom, čo ho jeho predsedníčka Brenda Hale vyhlásila a odôvodnila uvedením podstatných častí verdiktu. Dvadsaťpäť strán právnického textu, ktorý vyvoláva obdiv, záujem a u mňa aj závisť. Na takom malom priestore sú mnohé myšlienky hodné ich vytesania do justičnej skaly.
Do komentára nepatrí rozbor rozsudku. Skôr by som chcel ukázať, ako súdna moc, ktorá požíva dôveru viac ako 80 percent verejnosti (britské súdy sa pohybujú okolo tohto čísla konštantne), dokáže ovplyvniť chod moderného, demokratického a právneho štátu bez ohľadu na to, kto je pri moci. Popritom chcem napísať aj pár postrehov o našej biede v takom úsilí.
Rozhodnutia vlády sú vždy preskúmateľné súdom
Zásadným problémom pri
