Rastú nám mzdy. Pomoc!?
Kým mzdy narástli o 8,8 percenta, produktivita práce len o tri percentá. Pár rokov to tak ešte môže pokračovať, ale nie dlho.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Údaje o vývoji slovenskej ekonomiky v druhom kvartáli priniesli mix dobrých i menej dobrých správ. Na jednej strane celkom jasne vidieť spomalenie rastu slovenského hospodárstva. To rástlo sotva polovičným tempom, ako sme pôvodne očakávali. Na druhej strane nám vysokým tempom rástli mzdy. V súkromnom sektore v priemere o 8,8 percenta. Aj po odrátaní inflácie zostalo našim zamestnancom v peňaženke o osem percent viac peňazí ako pred rokom. A to je dobrá správa. Alebo nie?
Kým sa vrátime k slovenským peňaženkám, pozrime sa najprv, ako sa vyvíjali mzdy v iných krajinách. Za celú Európsku úniu narástli mzdy v priemere o 2,9 percenta. Takýto vysoký priemerný rast miezd sme v Európe naposledy zaznamenali pred desiatimi rokmi. Priemer však zakrýva veľké rozdiely. Napríklad v chudorľavom portugalskom hospodárstve narástli mzdy v podnikovom sektore o 0,1, vo francúzskom o 1,5 a v nemeckom o 2,7 percenta. Úplne inak vyzeral rast miezd na východe Únie. V Poľsku činil rast miezd 6,6, Česku 7,6 a v Maďarsku dokonca 10,9 percenta. Ozajstných rekordérov však treba hľadať v Rumunsku (+12,2) a Litve (+36,3).
Prečo sú medzi krajinami Európskej únie také veľké rozdiely v raste miezd? V princípe platí, že je ľahšie zvyšovať štyristoeurové mzdy v Rumunsku ako tritisíceurové mzdy v Nemecku. Okrem toho nie je jedno, či hospodárstvo dlhodobo stagnuje, alebo rýchlo rastie a dobieha európsky priemer. Preto aj slovenské mzdy rastú podstatne rýchlejšie ako portugalské, hoci dnes sú už obe krajiny na podobnom stupni rozvoja. K rastu miezd, samozrejme, prispievajú aj predpisy o príplatkoch za prácu v noci či vo sviatok.
Zákon dopytu a ponuky funguje
Najdôležitejším faktorom rastu miezd je však jednoducho dopyt a ponuka na trhu práce. A tá vyplýva najmä z demografických faktorov. Slovensko je toho pekným príkladom. V čase, keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie, na trhu práce boli prítomné veľmi silné populačné ročníky narodené v rokoch 1950 – 1955. Za čias Gottwalda a Zápotockého sa ročne narodilo každý rok takmer 100-tisíc detí.
Pri vstupe Slovenska do EÚ mali „Gottwaldove deti“ po päťdesiatke, a ťažko si hľadali prácu. O to ťažšie, že zo škôl vyšla ďalšia silná generácia („Husákove deti“) narodená v rokoch 1975 – 1980. Nemusíme sa čudovať, že tlak na nájdenie práce bol vtedy vysoký. Nezamestnanosť nám neprerástla cez hlavu len vďaka poistnému ventilu, ktorým bola