Denník N

Rastú nám mzdy. Pomoc!?

Foto N - Denisa Čimová
Foto N – Denisa Čimová

Kým mzdy narástli o 8,8 percenta, produktivita práce len o tri percentá. Pár rokov to tak ešte môže pokračovať, ale nie dlho.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Údaje o vývoji slovenskej ekonomiky v druhom kvartáli priniesli mix dobrých i menej dobrých správ. Na jednej strane celkom jasne vidieť spomalenie rastu slovenského hospodárstva. To rástlo sotva polovičným tempom, ako sme pôvodne očakávali. Na druhej strane nám vysokým tempom rástli mzdy. V súkromnom sektore v priemere o 8,8 percenta. Aj po odrátaní inflácie zostalo našim zamestnancom v peňaženke o osem percent viac peňazí ako pred rokom. A to je dobrá správa. Alebo nie?

Kým sa vrátime k slovenským peňaženkám, pozrime sa najprv, ako sa vyvíjali mzdy v iných krajinách. Za celú Európsku úniu narástli mzdy v priemere o 2,9 percenta. Takýto vysoký priemerný rast miezd sme v Európe naposledy zaznamenali pred desiatimi rokmi. Priemer však zakrýva veľké rozdiely. Napríklad v chudorľavom portugalskom hospodárstve narástli mzdy v podnikovom sektore o 0,1, vo francúzskom o 1,5 a v nemeckom o 2,7 percenta. Úplne inak vyzeral rast miezd na východe Únie. V Poľsku činil rast miezd 6,6,  Česku 7,6 a v Maďarsku dokonca 10,9 percenta. Ozajstných rekordérov však treba hľadať v Rumunsku (+12,2) a Litve (+36,3).

Prečo sú medzi krajinami Európskej únie také veľké rozdiely v raste miezd? V princípe platí, že je ľahšie zvyšovať štyristoeurové mzdy v Rumunsku ako tritisíceurové mzdy v Nemecku. Okrem toho nie je jedno, či hospodárstvo dlhodobo stagnuje, alebo rýchlo rastie a dobieha európsky priemer. Preto aj slovenské mzdy rastú podstatne rýchlejšie ako portugalské, hoci dnes sú už obe krajiny na podobnom stupni rozvoja. K rastu miezd, samozrejme, prispievajú aj predpisy o príplatkoch za prácu v noci či vo sviatok.

Zákon dopytu a ponuky funguje

Najdôležitejším faktorom rastu miezd je však jednoducho dopyt a ponuka na trhu práce. A tá vyplýva najmä z demografických faktorov. Slovensko je toho pekným príkladom. V čase, keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie, na trhu práce boli prítomné veľmi silné populačné ročníky narodené v rokoch 1950 – 1955. Za čias Gottwalda a Zápotockého sa ročne narodilo každý rok takmer 100-tisíc detí.

Pri vstupe Slovenska do EÚ mali „Gottwaldove deti“ po päťdesiatke, a ťažko si hľadali prácu. O to ťažšie, že zo škôl vyšla ďalšia silná generácia („Husákove deti“) narodená v rokoch 1975 – 1980. Nemusíme sa čudovať, že tlak na nájdenie práce bol vtedy vysoký. Nezamestnanosť nám neprerástla cez hlavu len vďaka poistnému ventilu, ktorým bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Platy

Komentáre

Teraz najčítanejšie