Denník N

Gretu Thunbergovú jej hendikep nediskvalifikuje, hovorí organizátorka slovenského štrajku za klímu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Švédska tínedžerka Greta Thunbergová cez víkend vystúpila s veľmi emotívnym prejavom, v ktorom vyzvala politikov, aby konečne začali vnímať klimatickú krízu ako nebezpečnú hrozbu. Jej prejav videli milióny ľudí. Časť ľudí prejav mladej aktivistky zdieľala na sociálnych sieťach s obdivnými komentármi, iní si z nej robili žarty.

Ako jej vystúpenie vníma organizátorka študentských protestov Fridays for Future na Slovensku? Emma Zajačková vysvetľuje, prečo je pre ňu Greta Thunbergová inšpiratívna osoba, prečo na klimatický štrajk vo Viedni príde oveľa viac študentov ako v Bratislave a prečo nechce, aby bola ich akcia spájaná s Pochodom za život.

Ako na vás pôsobil prejav Grety Thunbergovej na klimatickom samite OSN?

Tak ako každý jej prejav. Spôsobí mi zimomriavky, pretože dokáže povedať pravdu bez diplomatických okľúk.

V prejave hovorila: „Ľudia trpia. Ľudia umierajú. Kolabujú celé ekosystémy. Sme na počiatku šiesteho masového vyhynutia. A jediné, o čom sa dokážete rozprávať, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ako sa opovažujete!“ Súhlasíte s jej rozhorčením?

Áno, pretože naozaj nie je čas na to, aby sme to hovorili pokojným hlasom tým, ktorí by mali konať. Tí, čo ju kritizujú, si asi neuvedomujú, aký veľký krok mimo komfortnej zóny to pre ňu musí byť, keďže Greta má Aspergerov syndróm. Títo ľudia totiž nevychádzajú zo svojej komfortnej zóny.

Častá výhrada je, že jej prejav bol hysterický. Pôsobil tak aj na vás?

Samotný prejav môže pôsobiť hystericky, ale celé jej vystúpenie je inšpiratívne a neviem, čo by som jej mala vyčítať. A to aj preto, že poznám viacerých ľudí s poruchou autistického spektra. Greta sa aj vďaka tomu drží svojej línie a hovorí pravdu bez ohľadu na to, čo si o tom budú ľudia myslieť.

Jej prejav kritizoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, americký prezident Donald Trump ju na Twitteri zosmiešňoval. Napísal: „Pôsobí ako veľmi šťastné mladé dievča, ktoré sa teší na svetlú a krásnu budúcnosť. Je to také milé!“ Nepoškodila teda Greta Thunbergová svojím prejavom celé hnutie?

Počas tých pár mesiacov, čo som v klimatickom hnutí, si uvedomujem, že robíme aj chyby. Platí to pre slovenské hnutie, svetové hnutie a robí ich možno aj Greta. Zdá sa mi však nelogické, ak niekto za jej prejav kritizuje celé hnutie. Každý môže robiť chyby, aj my. Nie sme vedci, nie sme klimatológovia a ani Greta nie je vedkyňou. Máme však dostatočné vzdelanie a dostatok informácií na to, aby sme vedeli, že individuálne zmeny, ktoré môže urobiť každý z nás vo svojom okolí, nestačia. V hnutí nás spája to, že sa bojíme o svoju budúcnosť, a štrajk je asi jediným spôsobom, ktorým môžeme čosi zmeniť. Potrebujeme veľké systémové zmeny a tie môžu dosiahnuť len politické rozhodnutia.

Ak je hystéria a šírenie paniky účinným spôsobom, ako na nejaký problém upozorniť, tak OK, využime to. Pretože vedci a klimatológovia nám desiatky rokov hovorili pokojnou rečou, čo nás čaká, ale nikto ich nepočúval.

Na sociálnych sieťach sa ľudia vysmievajú z jej veku, autizmu, naivity, tvrdia, že je bábkou a že sa správa hystericky. Je nejaká časť tejto kritiky férová?

Časť kritiky voči nej môže vychádzať z nedôvery, iní si priamo užívajú, že ju môžu ponižovať. Nemyslím si, že je tá kritika oprávnená. Páči sa mi, akým spôsobom sa k tomu stavia Greta, a snažím sa držať toho istého postupu aj pri organizovaní štrajkov. Greta tvrdí, že ak sa nájdu ľudia, ktorí kritizujú, koľko má rokov, ako vyzerá alebo že má poruchu autistického spektra, tak to vlastne znamená, že sú zúfalí, nedokážu kritizovať naše ciele, a to znamená, že sme vyhrali.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Stalo sa vám ako organizátorke štrajku, že vás ľudia považovali za hysterickú alebo vám hovorili, že zveličujete a šírite paniku?

Toto sa mi stáva aj vo veľmi blízkych rodinných kruhoch. Niektorí si myslia, že to preháňam a to, čo robím, nemá zmysel. Časť z nich si myslí, že to nemá zmysel, pretože už klímu nezachránime, lebo je neskoro. Časť z nich zasa tvrdí, že to preháňam a mám sa sústrediť na to, čo sa deje teraz, a nemám sa veľmi pozerať do budúcnosti. To však nedokážem. Neviem vymazať to, čo hovoria vedci.

Čoho konkrétne sa bojíte?

Čoraz viac sa začína hovoriť o klimatickej úzkosti. A ja ju zažívam tiež. Najhoršie je pre mňa to, že vôbec nevieme, ako bude naša budúcnosť vyzerať. Absolútne nevieme, čo sa môže stať.

V americkej talkshow Greta Thunbergová povedala, že kým vo Švédsku je klimatická zmena považovaná za fakt, v USA sa o nej ešte stále diskutuje ako o niečom, v čo ľudia veria alebo nie. Ako sa o nej diskutuje na Slovensku? Je u nás klimatická zmena stále vnímaná ako vec názoru?

Je to podobné ako v Amerike. Buď tomu ľudia veria, alebo to popierajú. A ja tomu sčasti rozumiem, pretože Slovensko stále netrpí následkami zmeny klímy, a preto to ľudia neberú ako reálnu hrozbu. Nechcú prijať fakt, že sme si zničili svoju planétu.

Ako hovoriť s ľuďmi, ktorí neveria, že existuje klimatická zmena?

Jednou z možností je s nimi hovoriť veľa a poukazovať na fakty a vedecké varovania.

Skúšali ste to?

Áno. Keď nám ktosi napíše na Facebooku alebo do správy, snažíme sa diskutovať a pokojne argumentovať, prečo je klimatická zmena problém. Pri niektorých ľuďoch ale zrejme treba počkať, kým sami pocítia reálne následky klimatickej zmeny.

Máte na sociálnych sieťach veľa hejtu?

Nie. Väčšina ľudí k nám príde, pretože vedia, čo robíme, a páči sa im to. Objavia sa aj takí, ktorí nás posielajú zbierať odpadky a sadiť stromčeky, ale nie je ich veľa. Nájde sa aj zopár tých, čo nám nadávajú alebo píšu, že sme naleteli na klimatický výmysel, ale také komentáre si väčšinou nevšímame.

Po tom, čo Greta Thunbergová zverejnila fotografiu z vlaku, na ktorej má jedlo aj v jednorazových plastoch, ju mnohí označili za pokryteckú. Dávate si ako organizátorka štrajku pozor na to, čo jete a nakupujete, aby aj vás náhodou niekto neoznačil za pokryteckú?

Nie je to niečo, čo by som začala robiť počas štrajkov. Už niekoľko rokov nejem mäso, snažím sa používať čo najmenej jednorazových plastov, všade si nosím svoju fľašu s vodou, pohárik na kávu, nákupnú tašku a vrecká na zeleninu alebo pečivo. Po čase som si však uvedomila, že individuálne zmeny nestačia, a preto som sa pridala k štrajkom. Deprimovalo ma, že si každý deň dávam pozor na to, čo jem, kde nakupujem, odkiaľ tie veci pochádzajú, no aj tak to klímu nezachráni.

Z piatkového klimatického pochodu v Bratislave. Foto – N

Máte výčitky, ak si kúpite niečo v plaste?

Pred rokom som ich mala, teraz už nie. Jeden plastový pohár alebo fľaša nemajú so zmenou klímy nič spoločné, hoci si tieto veci množstvo ľudí spája. Plasty nemajú na klímu veľký dosah. Keď sa ľudí na Slovensku spýtate, čo robia proti globálnemu otepľovaniu, povedia, že predsa recyklujú. Áno, plasty môžu mať vplyv na rôzne ekosystémy, ale na klímu majú minimálny vplyv, lebo produkcia emisií je pri ich výrobe minimálna.

A opäť sa dostávame k tomu, že ľudia Grete vyčítali množstvo plastových nádob počas cesty vlakom. Priznám sa, ani pre mňa to nebol príjemný pohľad, ale dá sa na to pozrieť aj inak. Cestovala vlakom, čo je oproti lietadlu oveľa ekologickejšia možnosť dopravy. Alebo je vegánka, takže neje mäso, a tým tiež pomáha klíme.

V diskusiách na sociálnych sieťach sa často objavuje argument, že tínedžerka s Aspergerovým syndrómom by nemala byť líderkou celosvetového hnutia?

Veľa to hovorí o samotných ľuďoch. Občas sa starám o chlapca s autizmom a deprimuje ma, keď vidím, ako ľudia reagujú, keď sa s ním veziem v autobuse. Dokážu byť nahnevaní, lebo je trocha hlučnejší, ale vôbec nepremýšľajú nad tým, že má nejaký hendikep.

Je v poriadku, ak je človek s takouto odchýlkou lídrom takého veľkého hnutia?

Je to absolútne v poriadku. Ak by všetci naši politici a ľudia, ktorí môžu urobiť niečo pre zastavenie klimatickej zmeny, mali Aspergerov syndróm, klimatická kríza by bola už dávno zvrátená. Greta nepovie niečo, čo nevie splniť. Bola som vo Viedni, keď tam oznámila, že si dáva na rok pauzu od školy a pôjde na samit do New Yorku, no nie lietadlom. Človek s poruchou autistického spektra by niečo také nikdy nepovedal, ak by si nebol istý, že to splní. Vo Viedni ešte netušila, ako sa do New Yorku dostane, ale našla si cestu. Podľa mňa je skvelé, že je hlasom našej generácie. Pre mňa vôbec nie je téma, či je to v poriadku alebo nie.

Spomenuli ste, že vaše hnutie robí chyby. Aké napríklad?

Keďže je nás viac, máme na niektoré veci odlišné názory. Ale sme ochotní spolu diskutovať a dať si poradiť od odborníkov. Nezvládli sme napríklad odkomunikovať fakt, že sme sa počas štrajku v Bratislave delili o to isté pódium okrem iniciatívy Za slušné Slovensko aj s Pochodom za život, ktorý sa konal v nedeľu. Museli sme sa potom snažiť, aby nás ľudia v médiách nezačali spájať s Pochodom za život, aby sme zostali pri diskusii o téme klimatickej zmeny a nestratili sa v hádkach. Pódium sme mali spoločné len kvôli logistike.

Bol by to pre vás problém, ak by ste boli spájaní s Pochodom za život?

Určite. Klimatická kríza musí byť riešená s ohľadom na klimatickú spravodlivosť, to je aj jedna z hlavných požiadaviek nášho hnutia. V príhovore sme tvrdili, že bojujeme za budúcnosť pre nás všetkých, bez ohľadu na politické presvedčenie, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu či farbu pleti. Na proteste vystúpila aj hudobníčka Matia, ktorá je dídžejkou B-Complex. Jednak preto, že nás od začiatku príprav podporovala, no aj preto, lebo je pre nás dôležité nezabudnúť na tých doteraz prehliadaných. Toto sa od naratívu pochodu a ich snahy zásadne obmedziť ženské práva veľmi líši.

Sformulovali ste 12 pomerne stručných požiadaviek, ktoré ste adresovali politikom. Žiadate napríklad ekologickejšie poľnohospodárstvo, povinné ekologické vzdelávanie, nízkouhlíkovú dopravu. Nie sú tie požiadavky príliš nekonkrétne?

Chceli sme v nich obsiahnuť každú dôležitú tému, preto nehovoria o špecifických veciach. Ale sme pripravení o každej požiadavke hlbšie diskutovať. V blízkej budúcnosti chceme sformulovať aj konkrétne kroky, ktoré budeme žiadať od slovenskej vlády. Na požiadavkách sa podieľalo viac klimatických hnutí či iniciatív, rovnako odborníci z organizácií ako Greenpeace alebo CEPA – Priatelia Zeme. Ich obsahom však nemá byť podrobný opis toho, ako dosiahnuť to, čo žiadame. To nechávame na odborníkoch a politikoch.

Je pre vás Greta Thunbergová vzorom?

Nie v tom zmysle, že by som ňou chcela byť alebo sa ňou stať. Skôr je pre mňa inšpiráciou v tom, ako priamo a bez okolkov dokáže hovoriť pravdu.

Študovali ste vo Viedni. Dá sa porovnať, ako intenzívne študenti vnímajú štrajky vo Viedni a ako u nás?

Je to obrovský rozdiel. Vo Viedni sme ani nediskutovali o tom, či v piatok pôjdeme na štrajk, bola to samozrejmosť. A v Nemecku je to rovnako.

Čím to je? Slovenskí študenti nie sú takí organizovaní?

Skôr to asi bude tým, že v Rakúsku a v Nemecku vnímajú klimatickú krízu ako fakt, kým my si to stále nepriznávame. V Rakúsku v školách majú navyše viac ekológie aj podporu učiteľov.

Stretávate sa s tým, že niektorí žiaci a študenti štrajk využívajú len ako zámienku, prečo neísť do školy?

Počuli sme, že sa to stalo na viacerých školách. Pred piatkovým štrajkom sme adresovali výzvu všetkým stredným a vysokým školám, v ktorej sme riaditeľov žiadali, aby žiakom nezakazovali chodiť na štrajk a akceptovali ich ospravedlnenky. Pár dní pred štrajkom sme komunikovali s niekoľkými riaditeľmi, aby sme zistili, akú to malo odozvu, a tí nám povedali, že študentov v minulosti pustili na štrajk, ale skončili napríklad v Auparku. Na štrajku je však vidieť, že sú tam mladí ľudia, ktorých to naozaj zaujíma a počas prejavov sa rozplačú, lebo to berú naozaj vážne.

Štrajk sa konal na štyroch miestach, do Bratislavy naň prišlo asi 3000 ľudí. Je to dosť na to, aby ste dokázali ovplyvňovať politikov?

Neviem, aké číslo by politikmi pohlo. Na náš štrajk reagoval aj samotný premiér, takže si ho minimálne všimol. V súčasnosti pracujeme na požiadavkách, ktoré chceme zaslať slovenskej vláde. My si budeme našu úlohu plniť ďalej. Ďalej budeme štrajkovať a vyvíjať potrebný tlak, kým neuvidíme konkrétne kroky, nie iba stratégie a plány.

Akú knihu by si mali ľudia prečítať, aby pochopili, že klimatická kríza je naozaj naliehavý problém?

Neobývateľnú Zem od Davida Wallacea-Wells‎a.

Emma Zajačková (1997)

Koordinátorka protestov proti zmene klímy Fridays for Future Slovensko študuje prekladateľstvo a tlmočníctvo nemčiny a taliančiny na Univerzite Komenského v Bratislave. Bakalársky stupeň absolvovala na Universität für Bodenkultur vo Viedni. Robí dobrovoľníčku v centre Mareena, ktoré cudzincom a utečencom pomáha začleniť sa do spoločnosti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie