Prezidentka má konečne na výber. Poslanci dovolili kandidátov na ústavných sudcov

Poslancom sa podarilo uzavrieť voľbu kandidátov na ústavných sudcov. Zvolili štyroch kandidátov a skompletizovali tak zoznam, z ktorého vyberie prezidentka Zuzana Čaputová šiestich chýbajúcich sudcov.

Do poslednej chvíle nebolo jasné, či na piaty pokus poslanci ukončia výber, ktorý sa začal už v januári. Na koaličnú radu totiž neprišiel predseda Smeru Robert Fico. Uprednostnil oslavu svojich narodenín, ktorú pre straníckych kolegov usporiadal vo vládnom hoteli Bôrik. Hoci sa mal s koaličnými partnermi stretnúť o tretej, na Bôriku bol Fico do štvrtej.

Napriek tejto neistote sa podarilo vládnej koalícii nájsť zhodu, a to aj napriek tomu, že sa hlasovalo verejne. Uspeli Libor Duľa, Ladislav Duditš, Peter Melicher aj Peter Straka.

Duľa získal 78 hlasov, Duditša volilo 90 poslancov. Melicherovi dalo hlas 69 poslancov a Straka dostal najviac, až 113 hlasov. Všetkých ich spája, že kandidovali vo všetkých piatich voľbách a všetci sú sudcovia.

Ani jeden z nich však v tejto chvíli nemá isté, že sa ústavným sudcom stane. Posledné slovo vo výbere totiž patrí prezidentke a tá z New Yorku, kde je na Valnom zhromaždení OSN, odkázala, že ju správa o zvolení plného počtu kandidátov potešila.

Pobúrený Fico

Hoci ústavných sudcov volili poslanci už piatykrát, bola to trochu iná voľba. Zafungoval časový faktor - súčasná vládna koalícia má už pred voľbami vo februári len málo času, aby presadila svojich kandidátov, ktorí sa potom stanú sudcami na dlhých dvanásť rokov. Ak by sa to nepodarilo teraz, už by asi opakovanú šancu nedostali.

Okrem toho Most-Híd a SNS trvali po neúspešných tajných voľbách na verejnom hlasovaní poslancov. Už nechceli, aby sa opäť nedodržali dohody v koalícii. „Ak to bude niekto znovu blokovať, každý bude vedieť, že sme to neboli my," obhajoval verejnú voľbu Béla Bugár (Most-Híd). Predseda SNS Andrej Danko zasa otvorene hovoril o tom, že jeden koaličný partner už päťkrát dohodu nedodržal.

Smer napriek tomu pred voľbou skúsil presadiť tajné hlasovanie. Tento návrh získal len 51 hlasov.

S tým sa nevedel zmieriť Fico, ktorý pred hlasovaním kričal po poslancoch, že "pošliapali demokraciu". Martin Klus zo SaS povedal, že predseda Smeru bol aj vulgárny. Ešte začiatkom tohto roka predseda Smeru bojoval o to, aby sa stal predsedom Ústavného súdu. Neúspešne.

Naopak, predseda vlády a podpredseda Smeru Peter Pellegrini po dnešnom rokovaní vlády vopred optimisticky hovoril, že tentoraz už verí tomu, že sa kandidátov podarí zvoliť.

Čaputová to nebude mať ľahké 

Poslanci po viac ako polroku hľadania skompletizovali zoznam kandidátov, ktorý posielajú do Prezidentského paláca. Prezidentku teraz čaká dilema, koho do Košíc na Ústavný súd vymenuje. Opakovane hovorila, že pri výbere pre ňu odbornosť nebude jediným kritériom. Rozhodovať sa bude aj podľa morálneho profilu kandidátov.

Opakovane tiež hovorila, že sa s výberom budúcich ústavných sudcov poponáhľa. Povedala to aj po dnešnej voľbe. Cez hovorcu odkázala, že výberom sa začne zaoberať po návrate z Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. "Prezidentke záleží na tom, aby mohol Ústavný súd čo najskôr pracovať v kompletnom zložení, ako to predpokladá ústava. Nových sudcov vyberie po starostlivom zvážení."

Ak by riešila menovanie podľa počtu získaných hlasov, a teda prieniku medzi koalíciou a opozíciou, šancu má poradca Ústavného súdu Martin Vernarský. Získal 113 hlasov. Rovnako aj najnovší kandidát, sudca Straka. Šancu na vymenovanie má aj prokurátor Marek Tomašovič, ktorý bol presvedčivý aj počas verejných vypočutí.

Stále sú to len tri mená a prezidentka potrebuje šesť. Otázne je, ako sa postaví ku kandidatúre Radoslava Procházku. Vynikajúceho ústavného právnika, ktorý však zlyhal v politike. Mnohí sa napriek tomu za neho prihovárajú, vrátane bývalého ústavného sudcu Lajosa Mészárosa, ktorého si Čaputová vybrala ako svojho nominanta do súdnej rady.

Bez šance by nemusel byť ani Duditš, hovorilo sa aj o sudcovi Duľovi či predsedníčke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej a advokátovi Pavlovi Malichovi. To už sú však mená, ktoré to skutočne nemajú isté. Pre zorientovanie, kto je na výber, môžu pomôcť aj profily kandidátov, ktoré sú zverejnené v závere tohto textu.

Opakovaný favorit, ale aj kandidát s jedným hlasom

Kto sú teda úspešní kandidáti z dnešnej voľby? Libor Duľa je predsedom trestného kolégia na Najvyššom súde. Tam pôsobí aj Peter Melicher. Ladislav Duditš je sudcom Krajského súdu v Košiciach a Peter Straka pôsobí na Krajskom súde v Prešove. Ako jediný zo zvolenej štvorice sa spomínal aj ako kandidát opozície.

Straka bol favoritom takmer všetkých hlasovaní, doteraz najmä vďaka hlasom opozície. Naopak, Melicher nezískal až do júna ani len desať hlasov. Zmenilo sa to pred prázdninami, keď mal zrazu 66 a 72 hlasov. V júni sa stal zrazu favoritom hlasovania aj Duditš, ktorý mal v prvom kole 70 hlasov. S Duľom to bolo podobne, v júni získal 12 hlasov, no pri opakovanej voľbe už mal podporu 72 poslancov.

Ladislav Duditš (50) 

Sudca Krajského súdu v Košiciach, ad hoc sudca Európskeho súdu pre ľudské práva so skúsenosťami s akademickou pôdou. Externe spolupracuje s košickou Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V čase ministrovania Štefana Harabina v rokoch 2007 až 2008 pracoval na ministerstve spravodlivosti ako šéf sekcie civilného práva. Ako člen rekodifikačných komisií prispel k vzniku nových civilných kódexov (2015), o ktorých aj prednášal.

Počas vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom musel vysvetľovať, ako chce upraviť svoje priateľské styky a pohyb po Košiciach, a demonštrovať, že tam žiadne väzby nemá. Odpovedal stručne: „Nestretávam sa s ľuďmi, s ktorými by som sa mal prestať stýkať.“ Na hodnotové otázky o manželstve homosexuálov či interrupciách priamo neodpovedal. „Som sudca a moje presvedčenie je tým, čo musí ostať v mojom vnútri. Nemôžem odpovedať a ako sudca musím byť v týchto otázkach zdržanlivý.“

Vo februárovej voľbe získal v prvom hlasovaní 36 hlasov a v druhom 17 hlasov. V aprílovej voľbe to bolo 6, respektíve 7 hlasov. V máji získal 11 a 3 hlasy. V júni mal 70 a potom 34 hlasov.

Navrhli ho: Notárska komora, Slovenská komora exekútorov, dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Miroslav Štrkolec

Libor Duľa (52) 

Sudca Najvyššieho súdu, predseda trestnoprávneho kolégia. Začínal na košických súdoch, pričom na krajskom súde nebol ani rok a už prešiel na Najvyšší súd. Bolo to v roku 2010. Kariérne rástol v ére Štefana Harabina, za ktorého pôsobil aj na stáži na ministerstve spravodlivosti, kde po čase riadil sekciu legislatívy.

Práve bleskovú kariéru v tieni Harabina musel vysvetľovať Duľa poslancom ústavnoprávneho výboru. „Či to bolo legitímne, sa ukázalo tým, že som bol dvakrát zvolený sudcami za predsedu trestnoprávneho kolégia,“ presviedčal. Ako vnímal stav súdnictva v časoch Harabina? Ako éru veľkej polarizácie sudcov.

Trestný sudca odpovedal aj na to, čo si myslí o treste smrti. Poslancom vysvetlil, že trest nemá byť otázka pomsty. „I keď pri viacnásobných vrahoch sa to môže javiť ako nespravodlivé. Je to však otázka filozofická.“

Publikačnú činnosť si neuvádza. V motivačnom liste už pri prvej kandidatúre vysvetľoval, že motiváciou je pre neho „výzva zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja“. Táto motivácia je podľa neho stále aktuálna. „Pokiaľ ostávajú dotknuté funkcie neobsadené, považujem za správne nerezignovať na dôvody a okolnosti, ktoré som prezentoval už skôr,“ dodáva.

Pri hlasovaní vo februári získal 29 v prvom kole a v opakovanej voľbe 49 hlasov. V apríli to bolo 21, respektíve 25 hlasov. V májovej voľbe presvedčil 8 a 4 poslancov. V júnovej voľbe získal 12 a 72 hlasov.

Navrhovatelia: predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, Slovenská advokátska komora.

Peter Melicher (53) 

Sudca Najvyššieho súdu, ktorý je od roku 2014 aj predsedom tamojšej sudcovskej rady. V tom istom roku, už za jeho predsedovania, rada podporila opakovanú kandidatúru Štefana Harabina do čela justície. Keď v poslednom období dostala niekoľko podnetov k Harabinovmu správaniu, zachovala sa rada alibisticky.

Melicher svoju podporu pre Harabina vysvetľoval poslancom ústavnoprávneho výboru. Hovoril, že keď podpísal návrh na jeho kandidatúru, vychádzal z toho, že každý sudca Najvyššieho súdu má právo na post predsedu kandidovať a je lepšie, ak je pri výbere viac uchádzačov. „Nikto z nás nie je neomylný. Priznať si chybu, že možno to v tom okamihu nebolo správne, je úplne normálne.“

Vysvetľovať musel aj rozhodnutie svojho senátu, ktorý neumožnil zaregistrovať združenie kotlebovcov Ľudová stráž. „Ten, kto o zaregistrovanie žiadal, skúšal ostražitosť demokratických princípov tejto krajiny.“

Začínal ako komerčný právnik, sudcom je od roku 2003. Najskôr pôsobil v Piešťanoch, potom na Krajskom súde v Trenčíne. Na Najvyššom súde je od roku 2010, kde sa venuje správnemu súdnictvu. Uvádza si účasť na viacerých konferenciách, prednáškach, no publikačnú činnosť nespomína.

Vo februári dostal 8 a 1 hlas. V apríli to bolo 5 a 1 hlas. Jeden hlas dostal aj v oboch májových hlasovaniach. V júni mal zrazu 66 a 72 hlasov.

Navrhovateľka: predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková

Peter Straka (51) 

Krajský sudca z Prešova, ktorý v rokoch 2006 až 2010, teda za éry Štefana Harabina, pôsobil na ministerstve spravodlivosti. Na starosti mal ochranu spotrebiteľov, čo je jeho „srdcová“ téma. Napriek tejto stáži nemôžu kritici Strakovi vyčítať neprimeraný obdiv k Harabinovi. Dôkazom môže byť aj pôsobenie v súdnej rade, kde bol členom v rokoch 2012 až 2017. Na rozdiel od iných kolegov nezdvihol v roku 2014 ruku za Harabina.

Strakova publikačná činnosť je slabšia. Pôsobí skromne, čo sa prejavilo aj počas verejného vypočúvania na ústavnoprávnom výbore. Na otázku o jeho vzťahu k spravodlivosti úprimne priznal, že „vždy mal dobrý pocit, keď v rozprávkach zvíťazilo dobro nad zlom“. Odmietol, že by sa niekedy stretol so snahou ovplyvniť ho pri rozhodovaní či s inou korupciou.

Vo februárovej voľbe dostal 54 a neskôr 53 hlasov. V aprílovej voľbe za neho hlasovalo 58, respektíve 50 poslancov. V máji to bolo 45 hlasov a 49 hlasov. Júnová voľba mu priniesla 54 a 60 hlasov.

Navrhovateľka: dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská

Koho už zvolili poslanci predtým

Pavol Boroň (56)

Bývalý poslanec KDH v rokoch 1990 až 1992. Začínal ako právnik v štátnej správe. Stál pri vzniku Národnej banky Slovenska, bol historicky prvým riaditeľom legislatívneho odboru. Neskôr bol spätý s Maticou slovenskou, ktorú právne zastupoval, a bol aj predsedom jej miestneho odboru v Banskej Bystrici. Stal sa aj členom Dozornej rady Neografie, teda matičnej tlačiarne.

Od roku 2004 je advokátom. Publikačnú činnosť si neuvádza. Motivácii sa veľmi nevenoval, v motivačnom liste skôr zhrnul svoju 33-ročnú právnickú prax. Stať sa sudcom Ústavného súdu považuje za „vrchol kariéry každého právnika“.

V apríli získal v parlamente 15, respektíve 10 hlasov. V máji dostal 76 hlasov.

Navrhovateľ: nezaradený poslanec Rastislav Holúbek, pôvodne z klubu Sme rodina

Marek Tomašovič (46) 

V súčasnosti prokurátor generálnej prokuratúry, kde sa venuje netrestnej oblasti. Je tam od roku 2008, predtým osem rokov pôsobil ako súdny exekútor. Po skončení štúdií to skúšal aj ako podnikový právnik, notársky či advokátsky koncipient. V jeho životopise zaujme zmienka, že aktívne ovláda angličtinu, francúzštinu, nemčinu, španielčinu, taliančinu.

Tomašovič v minulosti neúspešne kandidoval za nášho sudcu na Európsky súd pre ľudské práva, kde absolvoval trojmesačnú stáž. Ako člen rekodifikačnej komisie sa podieľal na príprave civilných kódexov, v súčasnosti spolupracuje na zmene Občianskeho zákonníka. Okrem toho publikuje aj prednáša.

Počas vypočutia pred výborom pôsobil v januári veľmi presvedčivo. Priznáva, že registrované partnerstvá by mali byť právne upravené. Vysvetľoval, že by o tom mal rozhodnúť náš parlament a nie Európsky súd pre ľudské práva. Pri zmienke o Istanbulskom dohovore povedal, že jeho kritika vychádza najmä z dôvodu, že mu ľudia nerozumejú.

Vo februári za neho hlasovalo 36 a neskôr 25 poslancov. V apríli to bolo slabšie, získal 10, respektíve 7 hlasov. Vďaka 90 hlasom prešiel májovou voľbou.

Navrhovatelia: dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, Slovenská komora exekútorov, Notárska komora

Martin Vernarský (41) 

Vysokoškolský pedagóg, docent Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Špecializuje sa na správne a daňové právo. Uvádza, že je autorom 77 publikácií, z toho siedmich monografií. Popri akademickej činnosti pracuje už dvanásť rokov ako externý poradca Ústavného súdu.

Pracoval na konceptoch k asi 500 rozhodnutiam, vybavoval individuálne a v poslednom čase aj volebné sťažnosti. Na svoju prácu vraj dostával pozitívny ohlas. Postupne však začal pociťovať „prirodzenú túžbu využiť získané poznatky a skúsenosti na platforme, ktorá by mi umožnila prevziať viac zodpovednosti za reálny praktický dosah mojej práce“. Naplniť to môže práve ako sudca Ústavného súdu.

Pred poslancami ústavnoprávneho výboru vopred priznal, že je konzervatívnejší, no hovorí, že uzákoniť registrované partnerstvá ústava nezakazuje. Pri téme adopcií detí pármi rovnakého pohlavia odpovedal, že by si rád vypočul odborníkov, do akej miery môže prostredie formovať vyrastajúce dieťa.

Vo februári za neho hlasovalo 55, respektíve 52 poslancov. V apríli získal 58 a 53 hlasov. V máji ho volila koalícia aj opozícia 113 hlasmi.

Navrhovatelia: dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Miroslav Štrkolec, Slovenská advokátska komora

Patrik Palša (49)

Kandidát, ktorý sa celý život venoval len advokácii. Najskôr ako koncipient a od roku 1998 ako advokát. Titul JUDr. obhájil v roku 1999 na policajnej akadémii v študijnom odbore bezpečnostné služby.

Palša pochádza z Prešova, kde už viac ako dvadsať rokov pôsobí. Bol právnym zástupcom mesta v období, keď bol primátorom Pavel Hagyari.

Pre poslancov ústavnoprávneho výboru bol veľkou neznámou. Musel vysvetľovať, aké má skúsenosti s ústavným právom. Palša hovoril o zastupovaní klientov pred Ústavným súdom. Jeho hlavnou agendou je pritom ochrana slobody prejavu a právo na informácie, čo súvisí aj so zastupovaním vydavateľstva Petit Press.

Ako právnik Prešova a technických služieb mesta však stál aj na druhej strane. Poslancovi Richardovi Drutarovskému posielal v mene klienta predžalobnú výzvu. Mal sa ospravedlniť za vyjadrenia počas zastupiteľstva. Drutarovský sa neospravedlnil a zo súdneho sporu napokon aj tak nič nebolo. Vnímal to len ako vyhrážku.

Navrhovateľ: Slovenská advokátska komora

Miloš Maďar (40) 

Advokát aktívny aj ako vysokoškolský pedagóg na katedre trestného práva banskobystrickej Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Je tiež členom akademického senátu univerzity.

Aj preto musel pred ústavnoprávnym výborom vysvetľovať svoj názor na rigoróznu prácu predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS). Povedal, že prácu nečítal ani neprelistoval. Na otázku, či ide o plagiát, odpovedal vyhýbavo. „Každý má nutkanie mať na takýto problém nejaký názor, ale so všetkou úprimnosťou hovorím, že asi by som bol zlý právnik a ešte horší kandidát na ústavného sudcu, ak by som tomuto nutkaniu ustúpil,“ dodal Maďar s tým, že správnejšie by bolo vypočuť si predsedu parlamentu. Odmietol však, že by bol kandidátom SNS.

Je tiež aktívny v Slovenskej advokátskej komore, ktorej členom je od roku 2011. Známy je ako jeden z mnohých advokátov niekdajšieho bosa slovenskej mafie Mikuláša Černáka, no v životopise upriamuje pozornosť aj na skúsenosti so zastupovaním bystrického samosprávneho kraja (2006 až 2010).

Vo februári za neho hlasovalo najskôr 6, pri opakovanej voľbe 27 poslancov. V apríli za neho hlasovalo 77 poslancov, čo mu na zvolenie stačilo.

Navrhol ho: Dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michal Turošík, Slovenská advokátska komora.

Pavol Malich (56) 

Začínal ako sudca v roku 1989, keď absolvoval aj viaceré zahraničné stáže v Nemecku či Rakúsku. Od roku 1997 je advokátom a správcom konkurznej podstaty. Bol členom rekodifikačných komisií a prispel tak k vzniku nových civilných kódexov. Je tiež rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskom futbalovom zväze, kde pôsobí aj ako člen v odvolacej komisii.

Takisto uvádza prednáškovú činnosť pre budúcich správcov konkurznej podstaty. Zoznam jeho publikačnej činnosti je prázdny.

Pred ústavnoprávnym výborom priznal, že jeho názor na otázku registrovaných partnerstiev a adopciu homosexuálmi je skôr konzervatívny. I keď dodal, že pokiaľ ide o registrované partnerstvá, je to skutočnosť, ktorej sa už neubránime a budeme sa s tým musieť naučiť žiť. Na otázku, čoho by sa ako bývalý sudca a bývalý advokát musel na Ústavnom súde vzdať, povedal, že v Justičnom paláci v Bratislave pôsobil jedenásť rokov. „Stretával som sa s kolegami či bývalými spolužiakmi a aj vtedy som si dokázal udržať mieru nezávislosti či nestrannosti.“

Na Ústavný súd kandidoval už v roku 2014, keď v parlamente získal 12 zo 118 hlasov. Vo februárovej voľbe dostal 36 a 3 hlasy. Aprílovou voľbou prešiel vďaka 83 hlasom.

Navrhovatelia: dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, Slovenská advokátska komora, predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková

Rastislav Kaššák (42)

Vysokoškolský pedagóg a advokát. Bývalý asistent poslanca Alojza Hlinu (2013 až 2016). Od roku 2008 pôsobí na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Venuje sa správnemu právu a európskemu správnemu právu, čomu zodpovedá aj jeho publikačná činnosť.

Spolupracuje tiež s Centrom právnej pomoci pri podávaní ústavných sťažností a zastupuje klientov v konaní pred Ústavným súdom. Je aj členom legislatívnej rady vlády. V zozname advokátov je zapísaný od roku 2005.

Kaššák verí, že jeho doterajšie pracovné skúsenosti ako advokáta, tak aj vysokoškolského pedagóga z neho robia kandidáta schopného naplniť požiadavky kladené na ústavného sudcu. „A to ako z hľadiska mojich dostatočných skúseností, odborných znalostí, tak aj z hľadiska morálnych a charakterových vlastností.“

Kandidátom sa stal v apríli, keď získal 76 hlasov.

Navrhla ho: Notárska komora

Daniela Švecová (67) 

Predsedníčka Najvyššieho súdu, ktorá bola aj jeho podpredsedníčkou, a to aj v čase šéfovania Štefana Harabina. Bola tiež členkou súdnej rady. V tomto období sa na mnohých Harabinových šikanóznych opatreniach spolupodieľala. Od niekdajšieho šéfa sa začala verejne odkláňať, keď ju súdna rada pod Harabinovým vedením v roku 2010 opätovne nezvolila do funkcie podpredsedníčky súdu. V roku 2014 ho práve ona na čele Najvyššieho súdu vystriedala. Podala na neho šesť disciplinárnych návrhov a neustále čelí jeho verbálnym útokom. Disciplinárny senát ho za to nepotrestal.

Sudkyňou je od roku 1975, prešla okresným i krajským súdom a od roku 1990 je na Najvyššom súde. Špecializuje sa na občianske právo. Na Najvyššom súde prispieva k zjednocovaniu rozhodovacej činnosti, čo je jednou z jeho najdôležitejších úloh.

Počas vypočutia pred ústavnoprávnym výborom sa musela vyjadrovať aj k Harabinovi, ktorého meno sa snažila nespomenúť. Musela vysvetľovať aj to, prečo navrhla stáž pre krajského sudcu Branislava Krála, ktorý má za sebou aj kontroverzné rozhodnutia. Povedala, že ho predtým nepoznala a že rešpektovala názor šéfa Krajského súdu v Bratislave. Poslanci sa jej pýtali, či sa ju niekto niekedy snažil ovplyvniť. „45 rokov som vo funkcii, ale nikdy sa na mňa neobrátili ľudia, ktorí by niečo žiadali,“ dodala.

Pri voľbe vo februári dostala 14 a neskôr 8 hlasov. V apríli získala 76 hlasov a stala sa kandidátkou.

Navrhovatelia: rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský, predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková, dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská, Notárska komora, Slovenská advokátska komora, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda

Michal Truban (54) 

Predseda Špecializovaného trestného súdu, ktorý vedie od roku 2015. Začínal ako prokurátor v roku 1992, v roku 1996 sa stal sudcom, najskôr na okresnom, neskôr na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Od roku 2006 prešiel na Špeciálny súd a v rokoch 2007 až 2009 mu predsedal. Zažil teda útoky ministra spravodlivosti Harabina a jeho snahy zrušiť Špeciálny súd, čo sa podarilo nálezom Ústavného súdu v roku 2009. Namiesto Špeciálneho súdu je dnes Špecializovaný trestný súd.

Prednáša na Justičnej akadémii, uvádza si spoluautorstvo k jednej publikácii. Známy je jeho spor s denníkom SME, ktorý napísal o jeho poľovníckej záľube. Strelil si vraj trofeje zadarmo. Za článok sa denník musel trikrát ospravedlniť na titulnej strane, čo však napokon Ústavný súd označil za protiústavné. Truban musel spor vysvetľovať aj pred poslancami ústavnoprávneho výboru. Povedal, že s rozhodnutím ústavných sudcov nesúhlasí, a podal sťažnosť na súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

V motivačnom liste upozorňuje, že na schvaľovanie odpočúvania, o čom rozhodujú sudcovia, neexistuje jednotný názor na nižších súdoch ani na Ústavnom súde. Preto by rád prispel k zjednoteniu tejto praxe. Rovnako by chcel prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva a k stabilite súdnej moci. O funkciu ústavného sudcu sa uchádzal už v roku 2015, keď v parlamente získal 3 zo 104 hlasov.

Vo voľbe vo februári získal 8 hlasov a 26 hlasov. Kandidátom je od aprílovej voľby, keď získal 75 hlasov.

Navrhli ho: predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, Slovenská advokátska komora

Radoslav Procházka (46) 

Bývalý líder Siete, predtým prezidentský kandidát a poslanec parlamentu. Uznávaný odborník na ústavné právo, s asi najlepším odborným kreditom medzi kandidátmi. Mnohí kritici tvrdia, že pri pochybnostiach o jeho morálnej integrite by sa nemal stať ústavným sudcom. Práve z tohto dôvodu neuspel ani pri kandidatúre na dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu.

Ako jeden z mála kandidátov si pri každej voľbe aktualizoval svoj motivačný list. Tentoraz vysvetľuje, že o post ústavného sudcu sa neuchádzal ako o dôchodkové zabezpečenie, ani ako o spoločensky významný úrad, ale ako o príležitosť v plnom nasadení uplatniť svoju odbornú aj ľudskú skúsenosť.

Píše, že je vyrovnaný s tým, že ho parlament nezvolí. S kandidatúrou však súhlasil aj z úcty k dôvere advokátskej komory, ktorú mu opakovane prejavila. Druhým dôvodom je podpora, ktorú mu verejne či neverejne vyjadrili mnohé autority. Tretím dôvodom je skúsenosť z priameho kontaktu s členmi ústavnoprávneho výboru.

Pripomína, že vo svojom právnickom živote mal prísnych, ale spravodlivých učiteľov a netušil, že na staré kolená nájde ďalších. Vraj sa to podarilo. „Je to návykový zážitok a ja si, pôst-nepôst, idem po ďalšiu dávku,“ odkázal cez motivačný list.

Poslanci ústavnoprávneho výboru sa ho pýtali na jeho morálnu integritu. Musel pred nimi opakovane vysvetľovať, že hoci urobil politické chyby, vždy ostal verný ústavným hodnotám a princípom. „Za poznanie, že mojou polohou nie je vedenie politickej strany, som zaplatil veľmi vysokú cenu, ale som s tým vyrovnaný,“ uviedol pri prvom vypočúvaní s tým, že sa vrátil na cestu, na ktorú patrí. „Uchádzam sa o robotu, pri ktorej som presvedčený, že by som ju robil dobre.“

Vo februári získal najskôr 6 a v opakovanej voľbe 14 hlasov. V apríli to bolo 22, respektíve 20 hlasov. V máji dvakrát po 17 hlasov. Vyšlo mu to na štvrtý pokus, v júnovej voľbe získal 74 hlasov.

Navrhla ho: Slovenská advokátska komora

Edita Pfundtner (45) 

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Most-Híd. Do funkcie nastúpila vlani v septembri. Dovtedy pôsobila ako poslankyňa v parlamente. Bola členkou ľudskoprávneho výboru, výboru pre európske záležitosti, v minulosti aj ústavnoprávneho výboru. Advokátkou je od roku 2004. Publikačnú činnosť neuvádza, vzdelanie si dopĺňa účasťou na odborných seminároch, konferenciách. Uvádza aj štvormesačnú stáž na Okresnom súde v Bratislave.

Pfundtner na vypočutí priznala, že ako právnička mala dilemu pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií v parlamente, i keď ich zrušenie nazvala historickou chvíľou odčinenia krivdy minulosti. Priznala, že v prípade zvolenia na Ústavný súd by musela prerušiť niektoré svoje kontakty. Ústavný sudca totiž podľa nej nemôže mať kontakty s ľuďmi aktívnymi v politike alebo s predstaviteľmi moci.

Pri otázke o registrovaných partnerstvách bola priama. Vysvetlila, že spoločnosť nemôže zatvárať oči pred vecami, ktoré existujú. Prihovára sa za to, aby ešte pred zmenou právnej úpravy vznikol spoločenský konsenzus. Isté práva by sa však menšinám priznať mali.

Vo februárovej voľbe dostala 30 a neskôr 15 hlasov. V apríli to bolo 21 a 16 hlasov. V máji ju volili 18, respektíve 22 poslanci. Vo júni ich už bolo 69 a 74, čo stačilo na zvolenie.

Navrhovateľ: dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda.