O duši a o tele
Závislosť rozkladá dušu i telo. A je jedno, či hovoríme o cigarete, pri ktorej musíme z hlavy vytesniť jej zhubné vlastnosti, aby sme si ju mohli skutočne vychutnať, o hazarde alebo o sexe.
Debutový román Adèle marocko-francúzskej spisovateľky a novinárky Leïly Slimaniovej vyšiel v roku 2014 v slávnom vydavateľstve Gallimard a vzbudil mimoriadny čitateľský i kritický ohlas. Mladá, vtedy tridsaťtriročná autorka sa v ňom totiž ponorila do témy, ktorá je aj v zásuvke so všemožnými tabu zastrčená až kdesi hlboko vzadu. Tou témou je sexuálna závislosť.
Adèle je druhou knihou Leïly Slimaniovej, ktorá sa objavila v slovenskom preklade. Minulý rok vyšiel jej druhý román Uspávanka, ocenený Goncourtovou cenou. Teraz vo vydavateľstve Inaque siahli aj po jej diskutovanom debute. Knihy vyšli v edícii s príznačným názvom Pandora a o preklad sa v oboch prípadoch postarala Aňa Ostrihoňová.
Neovládnuteľné
Svetová zdravotnícka organizácia považuje závislosť za chorobu, teda nie za prejav nedostatku vôle alebo sebakontroly. Prejavuje sa neovládateľnou túžbou po určitej látke alebo stave. Rôznych druhov závislostí sú desiatky, ak nie stovky, a mnohé z nich si hádam ani nedokážeme predstaviť. Iné, ešte prednedávnom nepredstaviteľné zas vznikajú v súvislosti so zmenou životného štýlu (workoholizmus, závislosť od mobilu, internetu či sociálnych sietí). Každá z nich je však svojím spôsobom väzením, pri každej musí človek z mysle vytesniť, že svojím konaním ubližuje sebe alebo svojim blízkym.
Popri „tradičnejších“ závislostiach ako alkoholizmus, toxikománia či gamblerstvo sú však na svete aj závislosti, o ktorých sa hovorí oveľa menej. Zastiera ich tabu. Vzbudzujú rozpaky. Pohoršenie. Nepochopenie. Napríklad závislosť od pornografie či sexu určite patria medzi tie, o ktorých sa verejne hovorí veľmi ťažko, pretože akosi prirodzene patria za zavreté dvere bytov a izieb.
Slimaniová sa rozhodla preskúmať práve to, čo je hlboko ukryté a pri troche šikovnosti aj neviditeľné. Jej hrdinka Adèle, tridsaťpäťročná novinárka žijúca v Paríži, zvádza neúspešný boj s vlastným telom, ktoré ju zrádza, ktoré jej podráža nohy, ktoré ju oberá o energiu a doháňa ju na pokraj vyčerpania, no ak mu vyhovie, dokáže jej poskytnúť nepoznanú rozkoš. A popritom sa usiluje aj o paralelný usporiadaný život v redakcii či doma s manželom Richardom a so synčekom Lucienom. „Normálny“ život ju však znechucuje.
Jej očami, jej kožou
Slimaniová vstupuje do Adèlinho príbehu priamo a bez
