Denník N

Dáva Bratislavčanom nové koše: Nechceme to robiť do konca života, ako si myslia úradníci

Foto N – Matej Dugovič
Foto N – Matej Dugovič

V Bratislave je málo smetných košov, hovorí Matúš Čupka zo Zelenej hliadky. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi sa starajú o vlastné koše tam, kde doteraz chýbali.

Čo je problém v Bratislave: nedostatok kontajnerov alebo správanie ľudí?

Pol na pol. Na jednej strane sú ľudia leniví, nechce sa im šliapať kilometer s plastovou fľašou a hodia ju do kríka, ale zvyšná polovica je maslo na hlave samospráv. Košov je málo a ak aj sú, sú na zvláštnych miestach, kde chodí napríklad menej ľudí; máme málo zberných dvorov, ktorých nedostatok je do veľkej miery príčinou čiernych skládok; a chýba kampaň zameraná na dospelých ľudí, ktorí často nevedia, kam patria kartóny, tetrapak, baterky.

Sme na pomerne frekventovanej križovatke Jarošovej a Račianskej ulice. Prečo tu nebol kôš, kým ste ho sem nedali vy?

Ťažko povedať. Asi preto, že to je pozemok železníc, a tak sa povedalo, že sa sem nedá. Pritom bežne sa v Novom Meste stretávam s tým, že sú koše umiestnené pri cestách magistrátu, takže zrejme sa to vybaviť dá a nie je to až také zložité – len sa musí chcieť. Je to taká malá veda, veľmi sa to u nás podceňuje. Niekedy mám pocit, že sa umiestňujú štýlom, že sa naložia nejakému robotníkovi na korbu a povedia mu: „Rozvez ich!“, a on ich už niekde pohádže. Na Kuchajde je asi osem košov na približne desiatich metroch. V štvrti Zátišie s asi dvadsiatimi kilometrami štvorcových je možno 5 košov. Nestačí to, a to je tam už 12 našich.

Video: Matúš Čupka vyrába koše a stará sa o ne namiesto mesta
autor: Martina Pažitková

Ako sa o koše staráte?

Musím sem každý týždeň prísť a vyprázdniť vrece, pozbierať odpad okolo koša a mať v hlave to, že by sme chceli, aby jedného dňa tento kôš nahradil kôš mestskej časti, magistrátu alebo železníc, aby sme to nemuseli robiť do konca života, ako si to myslia niektorí úradníci.

Nemali ste problém, keď ste dali kontajner na cudzí pozemok?

S umiestňovaním košov sme nemali nikdy problém. Problém bol iba v tom, že sa dvakrát miestny obyvateľ sťažoval, že mu kôš smrdí, lietajú mu muchy do bytu a že si to nepraje. Vždy sme našli nejaké rozumné riešenie a nakoniec tam ten kôš slúži. Je to fajn a mnohí ľudia to oceňujú.

Prvý kôš Zelenej hliadky na Filiálke. Foto N - Matej Dugovič
Prvý kôš Zelenej hliadky na Filiálke. Foto N – Matej Dugovič

Nevybavujete si teda na koše povolenia?

Nie, je to súčasť našej malej „pankáčiny“. Chceme okamžite prispieť k tomu, aby bolo na uliciach menej odpadkov. Neviem si predstaviť, na základe čoho by nám samospráva kôš zakázala. Že zaberáme verejné priestranstvo nejakou reklamou alebo menšou stavbou? Snažíme sa riadiť pravidlom, že robíme všetko to, čo nám žiadna samospráva nemôže vytknúť. Keby povedala, aby sme dali kôš preč, lebo tam dá za týždeň vlastný, tak je to v pohode. Tým, že to spraviť nevedia, tak nemajú naše koše ako odtiaľto vytlačiť a nemôžu nás pokutovať a urobiť nám zle, keď sa o ne pravidelne staráme a nerobíme si hanbu.

Ako dlho vyrábate kontajner?

Asi 12 hodín. Je to maximálne nízkonákladové, výroba stojí 13 eur. Zmestí sa doň 110-litrové vrece, takže ho stačí vyprázdniť raz za týždeň. Keby na tých miestach boli niektoré malé valčekové mestské koše, tak by ich museli vypratávať možno každý druhý deň, ak nie každý.

Kde všade zatiaľ sú?

Od Podunajských Biskupíc až po centrum mesta. V teréne ich je teraz 52. Najviac košov je momentálne v štvrti Zátišie, kde testujeme vlastné dobrovoľné odpadové hospodárstvo.

Čo to znamená?

Chceme s tým ďalej experimentovať a na základe toho začať tlačiť na mesto, aby začalo trochu viac rozmýšľať, kde sa koše umiestňujú, a aby naše koše, ktoré sa pravidelne plnia, nahradili svojimi. Na rohu Riazanskej a Vajnorskej ho musíme vypratávať dvakrát týždenne. Tam ten kôš musia dať – máme reálne dáta, že ho treba. Ideálny systém si predstavujeme tak, že by sa nám ozvali a začali vypratávať náš kôš, kým tam dajú vlastný a my ho presťahujeme inde. Zatiaľ mám pocit, že je to trochu sci-fi.

Keď idú pracovníci radníc okolo vášho koša, vypracú ho niekedy?

Nie, s výnimkou dvoch košov na Trnavskom mýte. Boli tam zavesené dve vrecia, ktoré sa trhali. Strhli sme ich a dali do našich košov v podchode. Prišli „roboti“, vybrali naše koše a znova zavesili vrecia tam, kde boli. Dva týždne sme vrecia strhávali a dávali do našich košov – potom to pochopili a odvtedy ich vynášajú.

Košov je v Bratislave stále málo. Foto N - Matej Dugovič
Košov je v Bratislave stále málo. Foto N – Matej Dugovič

Kam koše vynášate vy?

Je to trochu kontroverzné. Nosíme ich do kontajnerových sídlisk. Miestni obyvatelia sa tak možno nedobrovoľne a nepriamo podieľajú na našom systéme. Nemali by sme inak kam odpad odviezť. Nepodarilo sa nám vybaviť od spoločnosti OLO povolenie, aby sme im odpad odniesli do zberného dvora a legálne sa ho zbavili. Musíme improvizovať. Myslím si, že tie koše sú dôležitejšie ako to, že v nejakom kontajneri budú mať o 50 litrov odpadu viac. Snažíme sa byť čo najšetrnejší – keď je kontajner preplnený, nehádžeme tam naše vrece.

Ľudia sú na to občas citliví a kontajnery si na sídliskách zamykajú.

V prípade Zátišia sa to nedeje. Sú na to citliví, ale keď nás stretnú, tak im vysvetlíme, odkiaľ odpadky sú, a väčšinou im to nevadí. Uvedomia si, že kôš je blízko ich okolia a možno ho sami využívajú, že to robíme dobrovoľne a majú trochu čistejšie prostredie. Tento postoj si veľmi vážim. Z času na čas nás niekto chce nahlásiť na „miestne riaditeľstvo niečoho“, ale to je skôr ojedinelé. Rozumiem tomu, ale je zvláštne, že sa už hádame aj o odpadkoch.

Koľko ľudí sa stará o koše?

Každý má svojho adoptívneho rodiča. Ľudia nám posielajú podnety, kde by sa hodili. My ho tam dáme a ak je ochotný, vypratáva ho ten, kto dal podnet.

Nahrádza samospráva vaše koše svojimi?

Mali sme dva také zážitky v mestskej časti Nové Mesto. Inšpektor verejnej čistoty mi napísal email, že je vraj náš kôš prevrhnutý. Poslal mi fotku spadnutého koša, požiadal ma, aby som ho postavil. Tak som to spravil a napísal som, že keby nabudúce náhodou videl náš prevrhnutý kôš, že by ho mohol postaviť sám – on za to dostane aspoň zaplatené. Druhá skúsenosť bola taká, že sa nám ozvali z Nového Mesta, že robia mapu odpadkových košov a či súhlasíme, aby tam zaradili aj naše koše. Odpísal som im, že nie sme užitoční idioti, že mojou víziou pre život nie je do smrti vypratávať odpadkové koše, ale že by ich čo najskôr mohli nahradiť svojimi – ale ak po tom túžia, môžu naše koše zaevidovať.

Ako vyberáte miesta pre koše?

Základ je, aby bol kôš tam, kde chodí veľa ľudí: aby boli na veľkých križovatkách, v obchodných centrách, rekreačných oblastiach. Viac o tom napíšeme neskôr; momentálne sme analyzovali, čo v košoch končí. Najviac to bol plastový odpad, občas sklo, papiere, vreckovky, zvyšky jedál.

Mesto to nevie?

Myslím si, že nie. Som presvedčený, že o tom nevedia nič alebo majú urbánne legendy. Najčastejšie sa opakuje to, že odpadkové koše sa nemajú dávať pod obytné domy. Vraj to spôsobuje, že ľudia tam potom vyhadzujú odpad z domácností. Nehovorím, že sa nám to nikdy nestalo, ale nie je to fenomén. Oni sú o tom presvedčení, a preto ich tam nedávajú.

V obchodných centrách je už bežné separovanie odpadu. Je to riešenie aj pre ulicu?

Musí to fungovať. Nerobí sa to podľa mňa preto, lebo firmu, ktorá sa o odpad stará, do toho nikto nenúti a je v tom lenivosť. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo je Slovensko na chvoste v separovaní. Rozmýšľame, že spravíme koše, kde by sa dal separovať papier, plast a komunálny odpad.

Keď sa nedávno niekto sťažoval na preplnený kôš na zastávke, dopravný podnik vysvetľoval, že neslúži na komunálny odpad, ale na použité lístky. Vedel vôbec niekto, že je iba na lístky?

Už dávnejšie som počul o tejto mentalite dopravného podniku. Zdá sa mi to absolútne scestné, že niekto si povie: „My sme dopravný podnik a riešime iba lístky.“ V civilizovanejších mestách sú zastávky hlavným zdrojom odpadu – sú tam veľké koše, ktoré vydržia nápor cestujúcich. Je to veľmi maloslovenské riešenie. Oni sú rovnako zodpovední za čistotu ako my; rovnako je to aj v prípade OLO, ktoré neodstraňuje čierne skládky. Síce sa nazývajú „odvoz a likvidácia odpadu“, ale pri čiernych skládkach to nie je ich agendou.

Primátor Ivo Nesrovnal sa fotil na Obchodnej ulici so starostom Starého Mesta pri nových kontajneroch. Čo to znamená pre odpadové hospodárstvo v Bratislave?

Je to maličká kvapôčka vo vyschnutom mori, ktorá možno pomôže jednej ulici, ale v konečnom dôsledku nerieši nič. Je fajn, že sa o tom vôbec hovorí – s tým mal jeho predchodca Milan Ftáčnik trochu problém. Čistota ho až tak veľmi nezaujímala. Príde mi však nedôstojné, že sa primátor európskej metropoly chodí fotiť so siedmimi odpadkovými košmi. Sú podstatne dôležitejšie veci, ktoré by sa mali robiť, a musia nastať systémové zmeny. Mal by sa napríklad konečne začať separovať bioodpad, ktorý by sa dal kompostovať, no my ho stále spaľujeme.

Primátor Ivo Nesrovnal a starosta Starého Mesta Radoslav Števčík pri odhalení nových košov na Obchodnej ulici. Foto - Facebook Staré Mesto - srdce Bratislavy
Primátor Ivo Nesrovnal a starosta Starého Mesta Radoslav Števčík pri odhalení nových košov na Obchodnej ulici. Foto – Facebook Staré Mesto – srdce Bratislavy

V čom je Nesrovnal iný oproti Milanovi Ftáčnikovi?

Stretol sa s nami po zvolení skôr ako jeho predchodca, ale nebadať nejaké výrazné zmeny. Veľmi som ocenil jeho prioritu čistoty mesta, ale nemám pocit, že by bolo od novembra čistejšie. V Starom Meste sme teraz zbierali odpadky a nazbierali sme šesť vriec za tri a pol hodiny, čo je pre centrum absolútna katastrofa. To sedem košov na Obchodnej nevyrieši. Má ešte veľa času napraviť slabý začiatok; verím, že to bude lepšie.

Za akej situácie by ste hodili na zem odpadky?

Určite sa to stalo, keď som bol malý. Bral som to ako niečo normálne: kamaráti hádžu smeti na zem, prečo by som to ja nerobil. Dnes by to musel byť moment strašného hnevu a frustrácie, keď by som si povedal, že už mi na tom nezáleží a je mi to jedno. Vtedy by som hodil niečo na zem. Zatiaľ sa to nenastalo, aj keď som už bol párkrát nalomený.

Kedy?

Je to najmä vtedy, keď sa zamyslím nad tým, ako sa snažíme robiť našu prácu čo najlepšie, ale mám pri tom niekedy pocit, akoby sme hádzali hrach na stenu. Samosprávy si to nevážia a rôzni poslanci alebo úradníci na nás útočia. Spolupráca je nanútená a vyslovene sa im bridí. Sú momenty, keď si hovorím: „Načo to vlastne robím, kvôli komu?“ Načo by som to robil kvôli sebe – robím to kvôli Bratislavčanom, aby sme sa tu všetci mali lepšie. Keby som to robil kvôli sebe, tak si kúpim záhradu a tú si okopávam.

Stalo sa vám aj niečo absurdné? 

V minulosti nám chceli dať pokutu, lebo zbierame odpadky bez povolenia. Vtedy pred dvomi rokmi som si uvedomil, že sa niečo vo vzťahu k samosprávam zmenilo. Dovtedy nás brali ako veselú skupinku detí, ktorá sa vŕta v smietkach, ale šliapli sme im na otlak a zareagovali na to takýmto hlúpym spôsobom. Otočila sa to proti nim a uvedomili si, že sa nás tak ľahko nezbavia. Vtedy sa vzťah otočil do niečoho vynúteného.

Dokedy si viete predstaviť, že to budete robiť?

Kým to nepochopia. Dobrovoľníctvo je najvyššia forma kritiky práce samospráv. Nie je to písanie emailov, prihlásenie sa na zhromaždení. Idem do ulíc, niečo vylepším a nastavujem zrkadlo samosprávam a ukazujem im, že sa to dá.

Nie je riešenie ísť do politiky a robiť zmeny odtiaľ?

Máme na to rôzne názory. Radikálnejšie sú také, že treba robiť všetko bez politikov. Ja som v testovacej fáze: chceme ovplyvňovať veci zvonku, tlačiť na politikov, aby nahrádzali naše koše a zbierali skládky – či sa to dá. Ak zistíme, že sa to nemení, hoci pre to robíme všetko, nevylučujem, že to skúsime v budúcich voľbách.

Chodia ako dobrovoľníci aj politici?

Pravidelne nie. Na prvej tohtoročnej akcii na Filiálke sa objavili traja novomestskí poslanci. Pozbierali smeti, odfotili sa s nami a už sa neukázali. V tvrdom jadre je nás 72, na akcie chodíme priemerne dvanásti. Sú to študenti, zamestnanci korporácií, štátnej sféry, živnostníci.

Sledujete Petra Bročku, ktorý sa ako aktivista stal primátorom Trnavy?

Držím mu palce, ale on bol trochu iný druh aktivistu. Od začiatku išiel do toho s týmto cieľom a ani sa tým netajil. U nás takýto úmysel nie je jasný.

Volajú vás niekedy obyvatelia, aby ste im prišli upratať?

Stáva sa to. Najväčší extrém sú emaily s predmetom „Žiadosť o vyčistenie skládky“ – to potom viem, že bude ťažká konverzácia. Sú ľudia, ktorí si myslia, že nás to má baviť, a čakajú, že im splníme sny o čistom meste alebo ulici – samozrejme, bez ich pričinenia. Veď nás to musí baviť! Je to aj vinou nedostatku našej komunikácie a stavu našej spoločnosti. Vidno, že 90 percent ľudí nechápe, prečo je niekto dobrovoľník. Myslia si, že sme sociopatickí alebo nám ide len o politiku či funkcie. Len malá časť sa dokáže vcítiť do toho, o čom to je.

Ako vnímate to, že bývate v Pezinku a chodíte čistiť Bratislavu?

Do Bratislavy teraz vyslovene cestujem do práce. Pezinok je menšie mesto s oveľa menšími problémami. So Zelenou hliadkou by som možno celý Pezinok vyčistil za rok a pol. Viac majú postoj, že sa niečo nedá. Tým, že je to trochu viac dedinské, ľudia však majú väčší vzťah k tomu, ako vyzerá okolie ich domov. Z chodníka tam nevyrastá metrová burina ako v Bratislave, aj ulice vyzerajú trochu lepšie, ale ani tam som nemal problém nazbierať plnú tašku smetí na vlastnej ulici.

Čierna skládka v Novom Meste. Foto N - Matej Dugovič
Čierna skládka v Novom Meste. Foto N – Matej Dugovič
Čierna skládka v Novom Meste. Foto N - Matej Dugovič
Čierna skládka v Novom Meste. Foto N – Matej Dugovič

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie