Znesiteľná ľahkosť brutálneho násilia. Až taký drsný film Pomaľované vtáča nie je
Ak je česko-slovensko-ukrajinský veľkofilm výnimočný, tak určite na domáce, ale menej na svetové pomery.
Václav Marhoul nakrútil najdrahší a najambicióznejší veľkofilm, na ktorom má Slovensko menšinový podiel. Aj keď podľa návštevnosti to tak úplne nevyzerá – z rozdielu 26-tisíc divákov Pomaľovaného vtáčaťa v Česku a slabej tisícky slovenských divákov za otvárací víkend vychádza, že Slováci v ňom vidia skôr čisto českú záležitosť než domáci film.
Hoci šlo po dlhom čase o prvý česko-koprodukčný film na festivale v Benátkach a povesť ho predchádzala v zahraničných recenziách, len málokto asi čakal, že sa svojou umeleckou úrovňou vyrovná knižnej predlohe.
Tá právom patrí medzi najpôsobivejšie knihy o hrôzach druhej svetovej vojny, čiastočne aj preto, že v nej poľský spisovateľ Jerzy Kosiński, ktorý ju v 60. rokoch napísal, spracoval to, čo sám počas vojny ako dieťa zažil.
Otázka znela skôr inak. Zjemní Marhoul knihu plnú násilia na prijateľné mainstreamové kino? Bude z toho učesaný midcult alebo naozaj osobité dielo, ktoré konečne zviditeľní český a slovenský film vo svete? Bude to film s veľkým F, na aký dvadsať rokov čakáme?
