Denník N

Ľubomír Višňovský: Po ukončení kariéry som bol nervózny, cítil som sa nepotrebný

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred tromi rokmi ukončil kariéru po tom, ako posledné tri roky odohral v bolestiach. Ľubomír Višňovský naťahoval svoj odchod, pretože sa bál, čo príde, keď už bude bez hokeja. Tvrdí, že ak by mohol, hokej hrá aj na najnižšej možnej úrovni, dokedy by mu to telo dovolilo.

Po ukončení kariéry je finančne zabezpečený, investuje a chce, aby jeho deti mali dobré školy. „Ale peniaze stále nie sú to, čo mi dávali emócie a adrenalín na ľade. Peniazmi sa to nedá nahradiť, ani sa to nedá kúpiť,“ hovorí Višňovský.

V roku 2015 ste sa nedostali do prvého tímu Chicaga a chceli ste ukončiť kariéru. Manželka vám však povedala, že len nervózne sedíte doma a či si tak predstavujete koniec kariéry. Svoju poslednú sezónu 2015/2016 ste napokon odohrali za Slovan Bratislava. Čo ste prežívali predtým, ako ste prišli do Slovana?

Bol som sklamaný, že sa mi nepodarilo dostať do zostavy Chicaga. Prišli zdravotné problémy a klub zistil, čo mi je. Nechceli riskovať a ja som to akceptoval, zbalil som sa, išiel som domov a povedal som, že končím s hokejom.

S generálnym manažérom Slovana Marošom Krajčim sme však už predtým boli dohodnutí, že kariéru ukončím v Slovane. Tak som dodržal dohodu s tým, že odohrám pár domácich zápasov. Napokon som však aj vycestoval s tímom na trip.

Boli ste nejaký čas v tom, že definitívne končíte?

Áno, keď som sa vrátil zo Chicaga. Prišiel som domov, na druhý deň ráno som si zaväzoval šnúrky a tak ma seklo, že som musel volať o pomoc. Moje platničky mi úplne znemožňovali hýbať sa a trénovať. Problémy pretrvávajú, no nemám každodennú námahu, tak sa to zlepšilo.

Čo ste však prežívali po psychickej stránke? Súviselo to so zdravotným stavom alebo s faktom, že ste si mysleli, že už nikdy nebudete profesionálne hrať hokej?

Celkovo. Človek si nechce pripustiť, že sa končí niečo, čo robil odmalička. Pre mňa bol hokej všetko. Ráno som vstal a myslel som len na hokej. Zaspával som a rozmýšľal som, čo som mohol na ľade spraviť lepšie. Tak som to mal celý život. Zrazu prišiel deň, ktorého sa športovec bojí, deň, keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie