Ako by z nás katolícki fundamentalisti chceli urobiť Karpaťanov
S takou dominanciou a sebavedomím, s akými sa v diskusiách v Poľsku prezentovali katolícki fundamentalisti, som sa ešte nestretol. Z rečníkov priam prýštila istota, že vlastnia tú pravú podstatu viery.
Autor je filozof, publicista, politik
Prvý septembrový týždeň som strávil v Poľskej Krynici. V známom kúpeľnom mestečku sa každý rok koná Ekonomické fórum, akýsi stredoeurópsky Davos. Organizátori sa usilujú dať dokopy všetko, čo je k dispozícii z politickej, ekonomickej a kultúrnej sféry. Vždy aj s typickým poľským presahom na Ukrajinu… Okolo 400 podujatí a niekoľkotisíc ľudí. Organizátori ma pozvali rečniť a diskutovať. Tentoraz na tému V4. Všimli si moje dve úvahy o zmysle tohto zoskupenia, ktoré som uverejnil tu v Enku. (Viem to preto, že moderátor na úvod diskusie z týchto úvah citoval…).
Samozrejme, že som si šiel vypočuť aj iné diskusie, koľko sa mi do dvoch dní zmestilo. Musím povedať, že som ostal v šoku. Vybral som si diskusie menej technokratické a viac o širších súvislostiach ako Európa v globálnej súťaži, svet spoločných hodnôt, kultúra slobody, intelektuálne aspekty strednej Európy atď. S takou dominanciou a sebavedomím, s akým sa tu v diskusiách prezentovali katolícki fundamentalisti, som sa ešte nestretol.
Argumenty neboli nijako nové, to klasické inštrumentárium: sloboda nemôže byť absolútna, potrebujeme morálnu autoritu, liberalizmus otvára priestor perverzite, rozkladu tradičných hodnôt, bezbrehému konzumizmu, bez viery je človek vydaný napospas pudom, migrácia ohrozuje európske hodnoty atď. Viera a moralita, ktorá by tomu všetkému mala zabrániť, je, samozrejme, katolícka. Diskusií sa hojne zúčastnili predstavitelia parlamentu aj poľskej vlády, rovnako ako poľského kléru.
Áno, prekvapila má táto manifestáciu už akoby víťazného triumfu novej autority. Ani jeden rečník si nepoložil otázku, kto teda má byť touto autoritou? O výklad zjavenia sa prú desiatky rôznych kresťanských cirkví, katolicizmus sám nemá žiaden jednotný výklad a navyše dnes – ako poznamenal pápež František – akoby sa schyľovalo k novej schizme: práve medzi tými sociálne reformnými a tými doktrinálnymi fundamentalistami. No z rečníkov priam prýštila istota, že oni vedia a vlastnia tú pravú podstatu viery.
Táto istota viedla diskutujúcich priam k majstrovskému slovnému eskamotérstvu: prezidentka rumunskej Asociácie katolíckych lekárov stotožnila liberalizmus s novým marxizmom ako ideovým dedičstvom takzvanej Frankfurtskej školy (známy ľavicový inštitút sociálneho výskumu pôsobiaci od 30. rokov vo Frankfurte…) – s tým, že dnes sa na nás v podobe liberalizmu vlastne valí nová hrozba komunizmu.
Podobné absurdity zaznievali z úst honorabilít na úrovni arcibiskupov či podpredsedov Sejmu. Karel Schwarzenberg (bývalý český minister zahraničných vecí) stratil zábrany a emotívne si pri týchto perlách ducha
