Denník N

Tlmočníci vymierajú a slovenský posunkový jazyk môže zaniknúť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pre tri- až štyritisíc nepočujúcich máme len asi dvadsať profesionálnych tlmočníkov posunkového jazyka. „V Nórsku ich majú minimálne 600 a nepočujúci sa tam ešte sťažujú, že ich majú málo,“ hovorí Jaroslav Cehlárik, ktorý šéfuje združeniu pre online tlmočenie.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo väčšina nepočujúcich nevie čítať knihy,
  • prečo nepočujúci nerozumejú voľbe ústavných sudcov,
  • čo sa môže stať, ak nepočujúci nemajú tlmočníka u lekára.

Už odmalička ste nepočujúci, vyrastali ste však v rodine, v ktorej sú všetci počujúci. Ako sa s vami rozprávali rodičia?

V časoch môjho detstva mnohí nevedeli, ako s nepočujúcimi komunikovať. Veľmi mi pomohla škola pre sluchovo postihnutých, kde som sa naučil slovenský posunkový jazyk. Vďaka nemu sa mi otvoril svet. Samozrejme, keď som prišiel domov, posunkoval som a mama mi nerozumela, komunikácia bola ťažšia. Ale postupom času si aj ona zvykla.

Doteraz však neovláda posunkový jazyk úplne, ovláda iba základy nevyhnutné na rozhovor. Zato v škole sme posunkovali medzi sebou so spolužiakmi. Boli tam mnohí nepočujúci, ktorým posunkový jazyk odovzdávali ich rodičia odmalička, a vďaka tomu ho ovládali oveľa lepšie. Potom ho prirodzene odovzdávali aj nám.

Posunkový jazyk ste sa teda naučili až v škole ako šesťročný?

Nie, do tej školy som chodil už od predškolského veku a býval som na internáte od pondelka do piatka. Práve tam som nabalil veľa vedomostí z posunkového jazyka.

Už od materskej školy ste bývali na internáte? To je nezvyčajné.

Počas socializmu to bolo bežné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie