Denník N

Prvý krok z bludného kruhu ochrany prírody

Reakcia na rozhovor s Erikom Balážom.

Autor je podpredseda vlády a minister životného prostredia

Vždy som rešpektoval právo opozičných politikov na konštruktívnu kritiku, sám som v opozícii bol. A o to viac si dnes ctím povinnosť vládnych politikov na túto kritiku reagovať. Či už ide o pôdu Národnej rady, alebo mediálny priestor. A nedávno publikovaný rozhovor s podpredsedom strany Spolu si určite zaslúži odpoveď a doplnenie. Obzvlášť, ak významná časť interview sa venuje najmä mojej osobe. Rozhovor vyšiel pod názvom: Erik Baláž: Minister životného prostredia nemôže urobiť nič proti biznis záujmom Smeru.

Predovšetkým plne rešpektujem, ak sa niekto rozhodne z neziskového sektora odísť do politiky.  Prevziať na seba politickú zodpovednosť nie je jednoduché, chce to odvahu. Hlavne v oblasti životného prostredia, kde máme čo dobiehať a dlho odkladané riešenia vyvolávajú strašne silné emócie.

Nič až akoby

No ako prvý krok si treba dobre zmapovať súčasný stav, a potom nastaviť pravidlá, ako ho zefektívňovať. Obávam sa, že pán podpredseda strany Spolu má v tomto bode rezervy. Aspoň mi to tak vyplýva z vyjadrení na adresu našej novely zákona o ochrane prírody a krajiny.

Na začiatku si respondent rozhovoru o našej novele zákona o ochrane prírody nič nemyslí, potom podľa jeho slov novela nič neprináša a všetko je úplne bezvýznamné. No v ďalšej odpovedi už názor mení. A uvádza: „akoby štátna ochrana ozaj dostala trochu väčšie kompetencie“.

No pri legislatíve neexistuje žiadne „akoby“. Buď novela prináša kompetencie, alebo neprináša. A pravda je, že prináša. Novela po vstupe do platnosti totiž zvyšuje právomoci ochranárov zo Štátnej ochrany prírody SR.

Bez ich súhlasu nebudú žiadne výruby v chránených územiach s tretím a vyšším stupňom ochrany – teda v národných parkoch, chránených krajinných oblastiach, chránených areáloch či v prírodných rezerváciách. Zároveň priamo v texte novela zakazuje plošné výruby vo vzácnych lokalitách a posilňuje pozíciu ochrany prírody pri ďalších činnostiach, ktoré môžu zasiahnuť do chránených biotopov.

Príklad z praxe

Kedykoľvek v posledných mesiacoch zasiahla náhodná ťažba do lokality, kde žije hlucháň, ministerstvo, ale aj neziskový sektor okamžite zalarmovali Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Prečo nie Štátnu ochranu prírody SR? Lebo kompetenciu zastaviť ťažbu nemali.

Ak vstúpi naša novela do platnosti, tak od nového roka správy národného parku musia byť informované o prípadnej náhodnej ťažbe (doteraz neboli) a predovšetkým, majú právo ju zastaviť alebo obmedziť. To nie je ani nič, ani bezvýznamné, ani akoby.

Rovnako môže panovať podozrenie, či si pán Baláž preštudoval novelu aj pri ďalšej téme. V jednej časti rozhovoru vysvetľuje, že ešte ako ochranár presadzoval, aby aspoň 50 percent územia národných parkov bolo chránených a päť percent územia bezzásahových.

To nie je žiaden nový objav, to je medzinárodný štandard. No treba dopovedať, že tento krok naša novela obsahuje. Inými slovami, je to presadené. Dokonca ideme ešte ďalej. Jasne podriaďujeme náhodnú aj plánovanú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach súhlasu štátnych ochranárov. To je približne desať percent územia Slovenska.

Do tretice, pozornosť treba venovať aj pasáži, v ktorej predseda Spolu interpretuje naše rozhovory. „Už vtedy sme dávali nejaké návrhy a minister Sólymos mi vraví, že on to nemôže predložiť do vlády,“ hovorí pán Baláž.

To je pravda, len opäť vypadol detail. Navrhovaný plán vtedy ešte aktivistu bol, aby som tieto návrhy zobral pod pazuchou na vládu, odignoroval pripomienkové konania a čakal, že mi takýto materiál týkajúci sa mnohých subjektov vláda schváli. Zrejme z nepozornosti.

Vďakabohu, takto to nefunguje. Ak nie je legislatíva odkonzultovaná, pripomienkovaná ďalšími rezortmi alebo napríklad aj neziskovým sektorom, tak sa vždy stiahla. A tom som aj pánovi Balážovi opakovane vysvetľoval. Pod pazuchou možno nosiť časopisy do obecnej knižnice, nie legislatívne materiály na vládu.

Prvý krok

Samozrejme, naša novela je len prvým krokom z bludného kruhu ochrany prírody. Zdôrazňujem, že po veľmi dlhých rokoch a treba spraviť ďalšie. Rovnako ako v oblasti ochrany vôd, ovzdušia, environmentálnych záťaží, ochrany pôdy pred suchom a podobne. Na druhej strane, môžem povedať jedno.

Ak budeme venovať toľko energie, času a priestoru len tomu, aby sme útočili v rozhovoroch na svojich politických oponentov, tak len ťažko možno hovoriť o novej politike. Lebo takáto politika je tu už od Mečiara. A práve odvtedy sa nijak zásadne ochrana našich najvzácnejších lokalít nezmenila, až do našej novely.

Teraz najčítanejšie