Prvá a posledná dovolenka s Thomasom Cookom
Legendárnu cestovnú kanceláriu zničili okrem zlých rozhodnutí aj Arabská jar, brexit a klimatická zmena.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Kde bolo tam bolo, v mestečku Market Harborough v strednom Anglicku žil usilovný stolár a vášnivý baptistický kazateľ Thomas Cook. Výroba nábytku mu pomohla živiť ženu a dve deti. No jeho životným poslaním bolo kázanie o cnosti a mravnosti, a hlavne: boj proti démonovi alkoholu.
V roku 1841 sa 33-ročný Cook vydal na 15 míľovú cestu do sídla grófstva v Leicesteri. Ako inak, na schôdzu protialkoholického spolku. A ako inak – pešo. Na úmornej ceste ho osvietil geniálny nápad: čo tak doviezť účastníkov schôdze vlakom? Podnikavý stolár nelenil. U miestnej železnice si objednal vlak. Po okolí rozvešal plagáty propagujúce vzrušujúcu cestu vlakom z Leicestru do Logborough.
Na konci bude účastníkov čakať kapela a posedenie pri koláčikoch a nápojoch. Samozrejme, nealkoholických. Vyvrcholením cesty bude náboženské kázanie o škodlivosti pitia. A to všetko za jeden šiling. Dnes približne tri a pol eura.
Dnes by nás program exkurzie veľmi neoslovil. Ale Dickensove romány napovedajú, že vo vtedajšom Anglicku si ľudia veľa zábavy neužili (okrem pitia, pravdaže). Exkurzia mala fenomenálny úspech. Na výlet sa prihlásilo 500 ľudí.
Cook vynašiel nový produkt – zájazd. Ten je definovaný ako kombinácia aspoň dvoch služieb cestovného ruchu. Najčastejšie dopravy, stravovania, ubytovania a zábavy.
Takmer skrachoval hneď na začiatku
Thomas Cook bol odvážny a inovatívny podnikateľ. A takmer skrachoval hneď na začiatku kariéry. Pre 500 ľudí usporiadal turistický výlet do Škótska. Neuvedomil si, že vo vlaku nie sú zásoby jedla ani záchody.
Na spiatočnej ceste museli ísť výletníci čiastočne pešo a čiastočne na palube nákladného parníka, bez strechy. Samozrejme, že ich chytila búrka s ľadovým vetrom a dažďom. Premočených turistov Cook povzbudzoval bubnovaním a kázňami o škodlivosti pitia. Miestne noviny potom radili čitateľom, aby sa nedali nalákať na bláznivé exkurzie, a radšej hodili Cooka cez palubu do tekutiny, ktorú má najradšej – do vody.
Cook však dokázal prekonať pôrodné bolesti cestovného ruchu. O dva roky s ním už do Škótska cestovalo
