Denník N

Nakopnúť hrniec starých prístupov pekne do zadku

Foto - NS ND Praha
Foto – NS ND Praha

Nestáva sa často, že z malého experimentálneho predstavenia pre Národné divadlo sa stane taký hit. Sternenhoch je „komorná tanečná opera tragikomická ludibrionistná“. Chodí na ňu veľa divákov, aj takých, ktorí inak do Národného divadla nechodia), stala sa českou inscenáciou roka 2018 v ankete Divadelných novín a získala Cenu divadelnej kritiky. O nezvyčajnú adaptáciu nezvyčajného diela sa postaral skladateľ IVAN ACHER, ktorý je u nás známy vďaka spolupráci zo SND aj s Katarziou.

 

Vlaňajšiu sezónu ste ako autor scénickej hudby venovali premiére vlastnej opery Sternenhoch. Čím ste začali aktuálnu sezónu?

Dorobil som na Vinohradoch Návštevu starej dámy, v Činohernom klube K.Š.E.F.T. a v Brne v HaDivadle Prezidentky. Teraz skúšame v Švandovom divadle Hadry, kosti, kože, to je o spolužití Wericha s Holanom vo vile na Kampe. V google kalendári to bol takzvaný štvorsendvič, štyri premiéry v jeden dvojdeň je asi rekord naprieč celým mojím kalendárikom. Všetci šachujú s termínmi a muzikant je až na chvoste, nikto sa ho nepýta. Takže som si dal „platíčko štěstí“ a všetko sa mi páči, na svete je parádne (smiech).

Sternenhoch je súčasná opera, ako si vysvetľujete jej taký veľký úspech?

Väčšina moderných diel od vás vyžaduje intenzívny aktívny prístup s výdajom energie – s čím ja teda problém nemám, ale môže to byť kameň úrazu – kým tu sa pri neštandardnom zvuku aj obsadení podarilo skôr tú energiu generovať a dostať do divákov. Historické výdobytky hudobného sveta sa tam síce zúročia, ale väčšinou je to len ako citácia doby, v ktorej Sternenhoch žije. Bel canto je tam urobené skôr parodickým prístupom k tomuto štýlu spevu, všetky obrazy s ďalším postupom predstavenia naberajú na experimentálnosti. Ale ľudskú prirodzenosť neodradia ani disonantné pasáže, zvukovo hraničné, timbrovo industriálne, kým je tá kuchárčinka dobre načasovaná a korenie sa nasype na správnych miestach. Začíname dobovkou na plese a končíme industriálom, granulárnou syntézou, do ktorej sa spieva. Má to nejakú hmlovinu nabitých častíc, ktorá ľudí nenúti vydávať energiu na to, aby to dokázali celé dopočúvať, ale tou energiou ich to nabíja.

Akú ste mali pôvodnú predstavu o diele a do akej miery ste ju počas práce museli meniť?

Keď robíte aj prácu libretistu, vždy musíte rátať s pevnou stavbou vopred. Vždy som však pripravený okamžite zmeniť svoj názor, ktorý som mal predtým, než som začal písať. Zužitkujem akúkoľvek chybu, ktorá je chytrejšia než moje pôvodné zámery. Takže potom sa ako autor stávate psom sliediacim za každou chybou, ktorá sa dá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie