Denník N

Začal sa opíjať, aby mohol fungovať ako žena. Dnes je pripravený pomáhať iným

Ilustračné foto - Flickr.com
Ilustračné foto – Flickr.com

Mal pocit, že možno aj on by mal s niekým randiť. Možno príde láska k chlapcovi, prvý bozk a všetko sa zmení. Oskarovi trvalo dlho, kým ukázal svetu svoju skutočnú identitu a ani potom sa jeho problémy neskončili.

Oskar sa narodil ako dievča a hoci ho vždy priťahovali ženy, uzavrel na naliehanie rodičov konvenčné manželstvo s mužom. Narodila sa mu dcéra.

Neskôr urobil coming out ako lesba. Dnes je transrodovým mužom, hoci nepodstúpil žiadne chirurgické zákroky ani hormonálnu liečbu. Medzitým mnohé svoje strachy a život v klamstve zapíjal alkoholom, až si uvedomil, že jeho konzumáciu vôbec nemá pod kontrolou. Oskar má 48 rokov a už štyri roky je triezvy. Chcel by, aby ľudia z LGBTI komunity, ktorí majú problémy s alkoholom, vedeli, že sa zo závislosti môžu vymaniť a že je ochotný im pomôcť.

Bol som zmätený 

Oskar je presvedčený, že nič v jeho živote sa nestalo náhodou a všetko bolo tak, ako malo byť. „Narodil som sa do kompletnej rodiny. Mal som rodičov aj staršiu sestru. Vtedy som to nevedel, no nebol som doma prijímaný taký, aký som. Celé sa to komplikovalo tým, že som sa nesprával ako typické dievča. Cítil som, že niečo nie je v poriadku, že tu nie som správne. Stále som rozmýšľal, čo by som mal robiť, aby moji rodičia neboli pre mňa nešťastní. No veľmi sa mi to nedarilo,“ opisuje Oskar.

„Dá sa povedať, že ako dieťa som bol spontánny a prirodzený, čo však nezapadalo do spoločenského obrazu. Rodičov som mal veľmi rád, doslova som bol závislý od maminej lásky a snažil som sa byť tým najlepším dieťaťom svojich rodičov. Vyčítal som si, že nie som dosť dobrý a že rodičia sú pre mňa nešťastní. Vedel som to, lebo mi to dávali najavo. Zároveň som cítil rozpor medzi tým, čo robím a tým, čo naozaj cítim. Žil som v zmätku. Hromadil som v sebe hnev a nespočetné otázky, na ktoré som nemal odpoveď.“

Rodičia sa ho v dobrej viere snažili vychovávať ako dievča. Oskar hovorí, že sa vždy cítil ako chlapec, obliekal sa tak, rád hral futbal a hokej, radšej ako v kuchyni pomáhal otcovi v garáži. Len z donútenia nosil šaty a sukne, cítil sa v tom oblečení nepríjemne, neprirodzene. „Neviem, či je to typické správanie pre transrodových ľudí, ale u mňa to bolo tak.”

V pätnástich, to už bol Oskar na gymnáziu, prišla

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie