Denník N

Nedeľná nekázeň: Boh daru, nie zákazov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kostol ako dom lásky nie je žiaden elitný privátny klub slušných ľudí. Mal by byť miestom prijatia pre všetkých, ktorí hľadajú povzbudenie.

Išiel som raz domov, síce slušne oblečený, ale predsa len v koženej bunde, a ponáhľal som sa, lebo som mal službu spovedania, a tak som si cestu do kláštora skrátil cez kostol. Vyskočila na mňa jedna modliaca sa pani a skutočne sa na mňa zahnala svojou paličkou, hoci ledva chodila – „Ej, taký ako ty… aspoňže sa v tom kostole ukážeš!“ O päť minút som už bol späť aj s kňazským kolárikom na krku a ona bola prvá v rade, čo sa u mňa spovedala. Samozrejme, už ma nespoznala, veď som bol tradičný slušný farár. Upokojila sa. Nech je už akokoľvek úsmevná táto milá príhoda, jedno na nej je tragické. Mala ma za dlhovlasého vagabunda, ktorého treba v kostole patrične „privítať“. Až fyzickým násilím. „Ej, taký ako ty…“ A nikto sa ma z modliacich sa ľudí v kostole ani nezastal.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie