Prečo sa Truban a Beblavý zatiaľ s Kiskom nedohodli na trojkoalícii

Keď jeden z dvojice lídrov koalície PS/Spolu Miroslav Beblavý vystúpil v sobotu v Košiciach pred delegátov prvého snemu strany Za ľudí, väčšina z nich čakala, že prednesie formálnu zdravicu a novej strane popraje všetko dobré.

No Beblavý ich zaskočil. Nečakane vyrukoval s číslami z prieskumu, ktorý si PS/Spolu zadali vo Focuse a ktorý mal Kiskovu stranu popostrčiť k vytvoreniu spoločnej predvolebnej trojkoalície.

Pripomeňme si jeho základné výsledky: Focus zistil, že ak by sa PS/Spolu a strana Za ľudí pred voľbami spojili, volilo by ich 21,7 percenta voličov. Ak by kandidovali oddelene – zvlášť PS/Spolu a zvlášť Za ľudí – dosiahli by asi 20 percent hlasov. Okrem toho, podľa prieskumu by takmer 80 percent voličov PS/Spolu a až 90 percent voličov strany Za ľudí „skôr alebo určite“ predvolebné spojenie podporovalo.

Skôr než nadšenie z čísel však v delegátoch snemu zostal pocit, že Beblavý trochu prestrelil a takýto krok na ustanovujúci snem novej strany nepatril. Zároveň však nastolil otázku, prečo sa vlastne Beblavý, Michal Truban a Andrej Kiska na trojkoalícii zatiaľ nedohodli.

Nie každý má rád prekvapenia

Výsledky prieskumu pre Andreja Kisku neboli až také prekvapujúce, dozvedel sa ich o deň skôr na stretnutí s Trubanom a Beblavým v Poprade, kde mu tieto čísla ukázali. Nečakal však, že s nimi PS/Spolu v sobotu pôjdu von a pošlú ich do médií. A už vôbec nie to, že na zverejnenie využijú snem jeho strany.

Pre kiskovcov to bolo podobne nevhodné, ako keď v júni ohlásili PS/Spolu spoločný postup do volieb a na diaľku na tlačovku pozvali aj Andreja Kisku – tri dni pred skončením jeho prezidentského mandátu. Kiska vtedy pozvanie odmietol s tým, že prezident vo funkcii na stranícke tlačovky chodiť nemá.

Čo vlastne Beblavého k takémuto taktickému ťahu viedlo? V koalícii PS/Spolu pomaly prevláda pocit, že kiskovci rokovania o predvolebnej koalícii naťahujú. Reálne sa totiž medzi progresívcami, stranou Spolu a Kiskom o spoločnom postupe debatuje už trištvrte roka.

Prvé kolo rokovaní stroskotalo ešte pred tým, než Kiska ohlásil zámer založiť vlastnú stranu. Dôvodom bolo, že PS a Spolu odmietli, aby mal Kiska na kandidátke takejto koalície polovicu miest pre svojich ľudí a stál by na jej čele.

„Veľmi ťažko sa dá takýmto spôsobom rokovať, preto sme sa rozhodli, že si počkáme, čo to bude zač, a až potom sa budeme baviť o možnej spolupráci,“ vysvetľoval to ešte v apríli súčasný podpredseda PS Ivan Štefunko.

Tak sa aj stalo – strany začali rokovať o spojení opäť, teraz už s vedomím, že Kiska zakladá vlastný subjekt. Napriek tomu, že Beblavý, Truban a Kiska sa pravidelne stretávajú, debaty o spoločnom postupe nie sú veľmi ďaleko; nerokuje sa napríklad o konkrétnej podobe kandidátky či programe, aj keď na stole je návrh, aby si strany rozdelili miesta na volebných lístkoch na tretiny.

Zverejnenie prieskumu, podľa ktorého by sa trojkoalícia preferenciami dotiahla na Smer, mala v predstavách politikov PS/Spolu vytvoriť na Kisku verejný tlak, aby sa trochu rozhýbal – ich optikou totiž rokovania brzdí skôr on.

Prieskum rokovania až tak neurýchli

Faktom však je, že ani v sobotu zverejnený prieskum zrejme rokovania veľmi neurýchli. Už preto, že ho každý číta trochu inak a u Kisku k nemu majú aj nejaké výhrady.

Po prvé, prvá časť prieskumu, kde Focus skúmal preferencie strán (pri samostatnom postupe a pri spoločnej trojkoalícii), neukázala výrazný rozdiel medzi tým, ak by strany kandidovali samostatne alebo išli do volieb spoločne. Trojkoalícia by získala niečo vyše 21 percent, samostatne by PS/Spolu a Za ľudí volilo dohromady niečo vyše 20 percent voličov.

Politici v strane Za ľudí teraz čakajú, či strana ešte neporastie. „Zatiaľ nemáme prieskumy, ktoré by potvrdzovali, že efekt spájania by bol taký veľký, že by sme dosiahli lepší výsledok, ako keby sme šli do volieb samostatne,“ hovorí v rozhovore Veronika Remišová. „Pre ľudí nie je dôležité, v akej forme budeme spolupracovať, či to bude trojkoalícia alebo iná forma spolupráce, predvolebná či povolebná. Najdôležitejšie je to, aby sme ukázali, že spolupracovať vieme.“

No a potom, v druhej časti prieskumu, kde sa anketári pýtali na postoj k trojkoalícii voličov PS/Spolu a Za ľudí, kiskovcom trochu prekáža formulácia otázky. Spoločný postup bol v nej respondentom totiž zdôvodnený vetou, že by tak strany „mali väčšiu šancu poraziť Smer a zostavovať vládu“.

Pre kiskovcov je takáto formulácia trochu sugestívna, PS/Spolu ju však chcelo mať práve v tejto podobe, lebo si týmto de facto testovali aj odkaz, ktorý by chceli voličom vytvorením trojkoalície odovzdať. Ak by totiž trojkoalícia vznikla, dá sa čakať, že hlavným volebným mottom tejto formácie bude argument, že ako jediný opozičný subjekt môžu vyhrať voľby a postaviť kandidáta na premiéra.

Koľko percent prinesie spájanie

Kľúčovou výzvou pre politikov všetkých troch strán je v tejto chvíli odhadnúť, či by spojenie do trojkoalície prinieslo „efekt snehovej gule“ a k súčasným voličom PS/Spolu a za ľudí by sa začali nabaľovať aj noví, napríklad priaznivci iných opozičných strán.

„Predvolebnú koalíciu má zmysel robiť, ak by desať plus desať dávalo 25, teda ak by preferencie trojkoalície boli výrazne väčšie ako súčet aktuálnych preferencií našich subjektov, keď sú merané samostatne. Ak by desať plus desať bolo v skutočnosti šestnásť, bolo by spájanie sa nezodpovedné,“ hovorí Remišová.

Strana Za ľudí si ide dať robiť vlastné prieskumy, ktoré by to mali odhaliť, sociológ Martin Slosiarik z Focusu však upozorňuje, že prieskumy testujúce hypotetickú situáciu politikom odpoveď dať nemusia. „Aby sme videli nejakú zmenu vo voličskom rozhodnutí, musia sa voliči s novou situáciou zžiť,“ vysvetľuje.

„A na to musia ísť strany do nejakého risku, čiže reálne voličom predstaviť spoločnú alternatívu. Ak sa budeme pohybovať len v hypotetickej rovine, tak najmä voliči iných strán či nerozhodnutí nebudú mať dôvod meniť svoje preferencie. Som trochu skeptický, či prieskumy dokážu ukázať niečo, čo sa v realite nestalo.“

A potom je tu ešte jeden faktor: veľká časť voličov sa o tom, ako bude hlasovať, nerozhoduje dnes. Podľa veľkého volebného exit pollu z roku 2016 až 15 percent voličov urobilo konečné rozhodnutie v deň volieb, podobné percento týždeň pred nimi.

Na obzore spor o lídra a o program

Aj keď dnes politici z nových strán hovoria najmä o prieskumoch, ktoré by mali preukázať zmysel spoločného postupu, neznamená to, že by v prípade dobrých čísel bolo vyhrané. Zostavenie spoločnej kandidátky bude komplikovať viacero vecí.

Dôležitá bude otázka lídra. Predpokladá sa totiž, že strany by sa zrejme dohodli na tom, aby kandidátka bola rozdelená na tretiny, teda 50 miest by získalo Progresívne Slovensko, 50 strana Spolu a 50 strana za ľudí. No v PS/Spolu veľmi nechcú, aby kandidátku viedol Andrej Kiska, a, naopak, v strane Za ľudí nepanuje nadšenie z Michala Trubana, špeciálne po lete, počas ktorého musel vysvetľovať užívanie drog v minulosti.

Ešte vážnejším sporom však môže byť program. Koalícia PS/Spolu sa totiž nebude chcieť vzdať svojho politického profilu, ktorý si buduje aj na liberálnych hodnotách. Veľmi zjednodušene povedané – len veľmi ťažko by súhlasili napríklad s vyškrtnutím životných partnerstiev aj pre homosexuálne páry z volebného programu.

V strane Za ľudí sú pritom aj konzervatívci ako Veronika Remišová a dohodli sa, že kultúrno-etickým témam sa vôbec venovať nebudú. „Keď sa dohodneme, že nebudeme tieto témy otvárať, tak ich nebudeme otvárať a platí to pre konzervatívnu aj liberálnu kultúrno-etickú agendu. Bola by škoda, keby sme kvôli týmto rozporom nechali Slovensko na ďalšie 4 roky v rukách Roberta Fica,“ vraví Remišová.

Nejde však len o registrované partnerstvá, v PS/Spolu sú rozhodnutí, že do trojkoalície pôjdu len vtedy, ak to pre nich celkovo nebude znamenať veľké programové ústupky.

Čas na rokovania sa kráti. Voľby budú pravdepodobne presne o 5 mesiacov, 29. februára 2020. Kandidátky sa musia odovzdať 90 dní predtým, teda zrejme do 1. decembra tohto roku.