Denník N

Katalánci vedia žiť, jesť aj zabávať sa. Užite si Barcelonu ako miestni (sprievodca)

Torre de la Creu architekta Josepa Mariu Jujola v časti Sant Joan Despí. Foto – Kristina Böhmer
Torre de la Creu architekta Josepa Mariu Jujola v časti Sant Joan Despí. Foto – Kristina Böhmer

Nehľadajte v Barcelone paellu a flamenco. Katalánska kultúra je o gegantoch, vermúte a oddychu v parkoch.

Autorka žije v Katalánsku

Prechádzame cez Gotickú štvrť. Je súčasťou Ciutat Vella, teda starého mesta, najstaršej a asi aj najkrajšej časti Barcelony. Aj turisti to vedia. Preto je ich tu nespočetne veľa. Prišli si pozrieť gotickú katedrálu a prejsť sa úzkymi stredovekými uličkami.

Ženú sa v obrovských davoch smerom zo slávnej Rambly, v ruke držia nedojedené zvyšky niečoho, čo si kúpili na trhu La Boqueria. A potom to ľutujú, lebo tie krásne uličky sú plné moderných tapas barov.

Každý jeden má na tabuli farebnými kriedami veselý nápis o tom, akú ponúkajú sangriu a paellu. Pred niektorými postávajú mladé dievčatá s ružou vo vlasoch, ktoré nahovárajú okoloidúcich, aby sa večer prišli pozrieť na vystúpenie flamenca.

To však nie je Barcelona, ale mix toho najlepšieho zo Španielska, čo pôsobí ako pasca na turistov. Na paellu treba ísť do Valencie a na flamenco do Andalúzie.

Španielsko je obrovská krajina s rozlohou takmer 506-tisíc kilometrov štvorcových a skladá sa zo 17 autonómnych spoločenstiev. Takmer každý z nich má vlastnú kultúru a tradície. Barcelonu si preto treba užiť po katalánsky.

1. Čo jedia

Vo väčšine Španielska sa obeduje aj večeria neskoro, najmä pre horúčavy. Aby dovtedy domáci vydržali, dajú si tapas. Môže to byť teplé alebo studené jedlo, ale vždy sa delí medzi všetkými, čo sedia pri stole.

Čo si dať:

  • Croquetes (croquetas) – krokety, buď kuracie (de pollastre, de pollo), hubové (de bolets, de setas) alebo šunkovo-syrové (de pernil, de jamón),
  • Albóndigas – mäsové guľky v zeleninovej omáčke,
  • Pebrots de Padrón (pimientos de padrón) – malé zelené grilované papričky,
  • Pernil serrà (jamón serrano) – sušená šunka,
  • Olives (aceitunas) – olivy,
  • Pa amb tomàquet (pan con tomate) – chlieb natretý šťavou z paradajky.

Na reštaurácii nezáleží, tapas majú dobré asi všade. Najlepšie je však vyhnúť sa historickému centru. Ako povedal Barcelončan Oscar: „Všetko, čo je v centre a má v názve tapas, je len pasca na turistov s vysokými cenami a menej kvalitným jedlom.“

Tapas – varená šunka, pebrots de Padrón, albóndigas a pa amb tomàquet, k tomu una clara – citrónové pivo. Foto – Kristina Böhmer

Obedové menu sa podáva väčšinou niekedy medzi pol druhou a štvrtou, večera po ôsmej alebo deviatej. Lokálne reštaurácie bývajú medzi obedom a večerou zatvorené, tie turistické nie, pretože majitelia vedia, že cudzinci jedávajú skôr. Spravidla však ide o trojchodové menu s predjedlom, hlavným jedlom a dezertom.

2. Čo pijú

Prvý drink dňa si dávajú okolo dvanástej na obed – el vermút. Väčšinou sa pije červený, ktorý vzniká z bieleho vína pridaním rôznych byliniek a korenín. K tomu si dajú malé rybičky z konzervy, aby vydržali do druhej, kým bude obed. Ak niečo oslavujú, dajú si katalánske šumivé víno cava.

V horúcom lete sa pije orxata de xufa, rastlinný mliečny nápoj vyrobený z tigrích orieškov. Predáva sa v špeciálnych predajniach známych ako orxateria. Môže byť prírodná alebo s nejakou príchuťou. Skvelá je napríklad citrónovo-škoricová. Kúpiť sa však dá aj v potravinách v škatuli ako klasické mlieko.

Orxata de xufa, vľavo natural, vpravo citrónovo-škoricová. Foto – Kristina Böhmer

Okrem orxaty sa miestni zvyknú schladiť aj pivom. To si vždy objednávajú podľa objemu a pohára. Väčšinou sa však pije dvojdecové pivo, lebo nestihne v horúcom lete oteplieť:

  • una caña – obyčajný dvojdecový pohár, niekedy aj plastový,
  • una copa – dvojdecový pohár na krátkej stopke,
  • un doble – dvakrát caña, niekedy štyri deci, niekedy trochu viac, závisí od toho, aké poháre v podniku majú,
  • un quinto – fľaškové dvojdecové pivo,
  • una clara – citrónové pivo/radler.
Tradičná orxateria v štvrti Sants. Foto – Kristina Böhmer

3. Parky a pláže

Katalánci trávia víkendy vonku, preto je v Barcelone veľmi veľa krásnych a udržiavaných parkov. Bývajú v nich piknikové stoly, ktoré miestni veľmi radi využívajú. Dokonca nie je žiadna zvláštnosť urobiť v parku detskú oslavu.

Najkrajšie barcelonské parky:

  • Parque del Laberint d’Horta – najstarší park v Barcelone s neoklasickými záhradami z 18. storočia, romantickou záhradou z 19. storočia a s labyrintom, v strede ktorého je socha boha Erosa,
  • Jardines del Palacio de Pedralbes – pokojný zelený park s palácom a fontánami v snobskej časti Barcelony,
  • Parque Torreblanca – obrovský park s dvomi jazierkami s kačicami, rybami a korytnačkami, s niekoľkými detskými ihriskami a v nedeľu aj s farmárskym trhom.
Jardines del Palacio de Pedralbes. Foto – Kristina Böhmer

Pre nedeľu existuje v lete synonymum – pláž. Pokojné a nepreplnené sú pláže neďaleko letiska v časti El Prat. Síce tam často počuť vzlietať a pristávať lietadlá, ale v šume mora sa to trochu stratí.

Na plážach je niekoľko malých reštaurácií, ktorým sa hovorí chiringuitos. Majú tam dobré tapas a plody mora ako smažené kalamáre, dusené mušle alebo grilované krevety.

Kam na pláž:

  • El Prat
  • Gavà
Pláž v časti El Prat. Foto – Kristina Böhmer

5. Architektúra, umenie a literatúra

Barcelona je Gaudího mesto. Nebol však jediným skvelým architektom v meste. Josep Maria Jujol spolupracoval aj s Gaudím na majstrovských dielach ako Casa Batlló, Casa Milà a Parc Güell. K jeho samostatným prácam, ktoré stojí za to vidieť, patria viaceré stavby v okrajovej časti Sant Joan Despí a najmä Casa Plannels len kúsok od chrámu Sagrada Familia.

Can Negre architekta Josepa Mariu Jujola v časti Sant Joan Despí. Foto – Kristina Böhmer

Je stále obývaná a nedá sa ísť dnu, ale na prízemí je malá kolumbijská reštaurácia s pár stolmi, ktoré sú natlačené jeden na druhom, a so skvelým autentickým jedlom. Reštaurácie s medzinárodnou kuchyňou v Barcelone sú výsledkom multikulturálnosti. Žije tu totiž množstvo ľudí z celého sveta.

Jujolove stavby:

  • Casa Plannels
  • Torre de la Creu
  • Can Negre
  • Torre Jujol
  • Torre Serra-Xaus

Z katalánskych umelcov svet pozná najmä Salvadora Dalího, ktorého múzeum je však mimo Barcelony, v jeho rodnom Figueres. V Katalánsku sa narodil napríklad aj Joan Miró, ktorého obrovská tapiséria visela v newyorských dvojičkách.

Casa Planells architekta Josepa Mariu Jujola neďaleko Sagrady Familie, na prízemí malá autentická kolumbijská reštaurácia. Foto – Kristina Böhmer

Galérie skvelých umelcov:

  • Fundació Joan Miró
  • Fundació Antoni Tàpies
  • Fundació Suñol

Asi najlepším súčasným katalánskym spisovateľom je Carlos Ruiz Zafón. Jeho kniha The Shadow of the Wind bola celosvetovým bestsellerom. Príbeh sa odohráva v Barcelone krátko po španielskej občianskej vojne. Hlavná postava, Daniel Sempere, pátra po autorovi novely, ktorú našiel na Cintoríne zabudnutých kníh. Oplatí sa prečítať si knihu a potom sa vydať po Danielových stopách, či už na vlastnú päsť, alebo so sprievodcom.

Fundació Antoni Tàpies. Foto – Kristina Böhmer

5. Oslavy, fiesty a tradície

Takmer na každej oslave sú gegants (obri) a capgrossos (veľké hlavy). Sú to veľké figuríny, ktoré ľudia nosia v sprievodoch po uliciach za doprovodu živej hudby. Dajú sa vidieť napríklad počas osláv svätej Eulàlie vo februári, keď prechádzajú z Las Ramblas až do Gotickej štvrte, v sprievode hrá niekoľko rôznych kapiel a hudba zvykne byť skvelá.

Okrem toho bývajú giganti aj na Festa Major. Každá barcelonská časť má jeden týždeň v lete veľké oslavy s rôznym programom pre deti aj dospelých. Oplatí sa vidieť najmä augustovú Festu Major v štvrti Gràcia, počas ktorej si domáci vyzdobia tematicky svoje ulice.

Capgrossos na oslavách svätej Eulàlie. Foto – Kristina Böhmer

Na oslavách bývajú aj castellers, teda ľudské veže. Stará tradícia, počas ktorej ľudia vytvoria kruh a držia sa okolo ramien, na nich sa postavia ďalší a ďalší, až kým sa kruh nezúži na jedného človeka.

V apríli sa oslavuje katalánsky Valentín spojený s medzinárodným dňom kníh. Na Sant Jordí je Barcelona doslova zabalená v ružiach. Muži ich kupujú ženám, a tie im na oplátku kúpia knihu.

Kedy prísť do Barcelony:

  • Sant Jordí – katalánsky Valentín a medzinárodný deň kníh v jednom je 23. apríla,
  • Festa Major de Gràcia – býva v auguste, presné termíny sa každý rok menia,
  • Festes de Santa Eulalia – oslavuje sa štyri dni niekedy okolo 12. februára,
  • Sant Joan – celošpanielska nočná party s množstvom vybuchnutých petárd a pyrotechniky sa oslavuje 23. júna.
Festa Major de Gràcia. Foto – Kristina Böhmer

Sprievodca N

Teraz najčítanejšie