Denník N

Katarčania sledujú šport z gauča, v krajine som cítil feudalizmus, hovorí bývalý hádzanár Šulc

František Šulc v slovenskej reprezentácii. Foto - TASR/Henrich Mišovič
František Šulc v slovenskej reprezentácii. Foto – TASR/Henrich Mišovič

Elitný slovenský hádzanár FRANTIŠEK ŠULC na konci kariéry hrával v Katare. „Málokde by som sa vedel dostať k takým peniazom,“ spomína na pôsobenie v klube SC Lekhwiya, v ktorom hrával aj futbalista Vladimír Weiss.

Sledujete, ako v Dauhe prebiehajú atletické majstrovstvá sveta? 

V televízii nie, ale čítal som, že Matejovi Tóthovi to nevyšlo.

Atléti predvádzajú špičkové výkony, ale na poloprázdnom štadióne. Bývalo to tak aj na hádzanej?

Na hádzanej nebol ani len poloprázdny, ale úplne prázdny. V roku 2015 organizovali majstrovstvá sveta a postavili štyri veľké haly pre desaťtisíc divákov, v ktorých sme hrávali aj ligové zápasy. V desaťtisícovej hale sme mali v hľadisku možno šesť ľudí – štyria boli upratovači a sem-tam prišla moja manželka so synom.

Katarčanov teda šport ako taký nezaujíma? Vôbec ho nesledujú? 

Sledujú, ale vyhovuje im to v televízii z pohodlia gauča. Domáci nepoznajú klasické fanúšikovstvo, nemajú k tomu vzťah. Keď boli majstrovstvá sveta v hádzanej, hala bola ako-tak zaplnená. Často to riešia tak, že si viac-menej kúpia fanúšikov. V Katare žije v podstate celý svet vrátane lacnej pracovnej sily z chudobných krajín. Zaplatia im možno päť dolárov, aby prišli na zápas. Takto vedeli dostať na hádzanú približne päťsto fanúšikov.

Prečo potom štát tak výrazne investuje do športu a chce organizovať svetové podujatia? 

Je to trochu paradox. Súčasný emir Tamím ibn Hamad Al Sání je veľkým fanúšikom športu. Katar je malá krajina, ktorá je najväčším vývozcom zemného plynu, a majú aj ropu. A dá sa povedať, že nevedia, čo s peniazmi. Chcú sa vo svete nejako zviditeľňovať a rozhodli sa pre šport.

Shelly-Ann Fraserová-Prycová pred prázdnymi tribúnami. Foto – AP/David J. Phillip

Spomenuli ste majstrovstvá sveta v hádzanej. Katar pred nimi vo veľkom získaval kvalitných zahraničných hráčov a dostal sa do finále. Ako ste to vnímali?

Naturalizácia hráčov neprebiehala len v Katare, aj Maďari mali kedysi dvoch Kubáncov a v súčasnom športe to nie je až taký neobvyklý jav. V tomto prípade to však bol z môjho pohľadu celkom extrém. Zo šestnásťčlenného kádra boli rodenými Katarčanmi možno dvaja – ani tí tam neboli pre výkonnosť, ale preto, aby aspoň niekto bol skutočne domáci hráč.

Vám neponúkali možnosť reprezentovať?

Áno, na začiatku sme sa o tom bavili s ohľadom na majstrovstvá sveta,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie