Mika: Vždy som bol napravo. S Kaliňákom si tykám, ale s ľuďmi zo Smeru v kontakte nie som

Václav Mika (56) je bývalý riaditeľ Rádia Expres, televízie Markíza aj RTVS. Vlani neuspel v primátorských voľbách v Bratislave, získal však takmer 23 percent hlasov. Teraz kandiduje ako nestraník za SaS v parlamentných voľbách. V rozhovore hovorí:

• prečo si na vstup do politiky vybral SaS a s kým ešte rokoval,
• či Sulíkovi neprekážali jeho známosti z biznisu a fotky s Kočnerom aj s Výbohom,
• či chce byť ministrom kultúry a čomu sa chce v politike venovať,
• prečo už nepresadzuje zvýšenie koncesií a vie si predstaviť ich zrušenie,
• aj ako sa ako konzervatívnejší človek chce vnútorne vyrovnať s liberálnym programom SaS.

Je to už takmer rok, čo ste neuspeli v primátorských voľbách v Bratislave. Čo ste medzitým robili?

Venoval som sa rodine, pracovným veciam, ktoré by dobiehali, a pozorne som sledoval verejný priestor. Ten rok mi pomohol aj pri rozhodovaní, či kandidovať v parlamentných voľbách.

Keď ste ohlasovali kandidatúru na bratislavského primátora, povedali ste: „Ak sa bavíme o verejnej funkcii, vždy som uvažoval iba o meste (…) Dostal som lekciu parlamentnej demokracie, bol som jej priamym aktérom. Kto sa nepoučí raz, nepoučí sa nikdy.“ Teraz do parlamentnej politiky vstupujete. Takže ste sa nakoniec nepoučili?

Nikdy nehovor nikdy. Už vtedy sa ma novinári pýtali na veľkú politiku, prichádzali otázky na Andreja Kisku a podobne. Medzi ohlásením kampane a jej koncom ubehol čas, ktorý mi dal lekciu v tom, čo je možné zmeniť a ako. Prišiel som k názoru, ktorý asi nikoho neprekvapí, teda, že ak chcete niečo zmeniť či riadiť, musíte to urobiť prostredníctvom politiky.

Prečo SaS a nie niekto iný?

Na to sa odpovedá jednoduchšie. Preto, lebo prienikov je viac ako inde. V prvom rade, rodinným backgroundom aj svojím nastavením som bol vždy viac napravo. Polohu ľavičiara by mi asi nikto neuveril, nebol by som v nej autentický. Po druhé, SaS je strana, ktorá si k sebe volá odborníkov a profesionálov, aj takých, ktorí nemusia mať na všetko rovnaké názory ako zvyšok strany. Napriek tomu sa SaS o takýchto ľudí uchádza. A po tretie, dôvodom je aj to, že Richarda Sulíka poznám dlho.

Ako dlho?

On dnes povedal, že pätnásť rokov, ja si myslím, že je to ešte o niečo viac. Stretli sme sa ešte dávno pred tým, než vstúpil do politiky. Vždy sme dokázali spolu diskutovať, niekedy aj vášnivo, no vďaka tomu viem, s kým sa bavím. Poznám ho.

Volili ste v minulosti SaS?

Vždy som bol voličom pravej strany, teda aj SaS.

Tú ste volili v roku 2016?

Áno.

Predtým SDKÚ?

SDKÚ aj KDH. Môj otec bol kresťanský disident, logicky mal bližšie ku KDH. O mne je známe, že som praktizujúci veriaci. A napriek tomu tu sedím. Alebo možno práve preto.

S kým všetkým ste hovorili o kandidatúre do parlamentných volieb? Predpokladám, že s Andrejom Kiskom určite, lebo s ním si aj tykáte…

Dávnejšie som sa stretol s Miroslavom Beblavým, bavili sme sa aj s Andrejom Kiskom. No od nikoho iného som nedostal takú jasnú a zrozumiteľnú ponuku, akú som dostal zo SaS. Pre médiá som sa pomerne jednoznačne vyjadril, že vylučujem účasť v akomkoľvek novom politickom subjekte. To bolo také jednoznačné, že moja účasť na kandidátke SaS ani nemôže byť nejakým prekvapením.

Čo Tomáš Drucker a jeho Dobrá voľba? O ňom sa v súvislosti s vami špekulovalo tiež.

Tieto šumy vychádzali z nejakej histórie, možno z toho, že sme sa poznali. Ale on to sám povedal: nikdy mi nedal žiadnu konkrétnu ponuku a ja som s ním o kandidatúre nikdy priamo nerokoval.

Čo všetko chcel Richard Sulík o vás vedieť pred tým, než si vás zobral na kandidátku?

Či som bol členom komunistickej strany, čo som – aj vďaka rodinnému backgroundu – nikdy nebol. Bavili sme sa o mojich predstavách o politike a o hodnotových veciach. A chcel vedieť aj to podstatné, ako odborne a profesionálne prispejem k programu.

SaS roky odmieta akúkoľvek spoluprácu so Smerom, teraz si berú na kandidátku človeka, ktorý sa stal v roku 2012 riaditeľom RTVS do veľkej miery práve vďaka poslancom Smeru…

… aj vďaka poslancom Smeru, to by som zdôraznil…

… áno, verejne vás vtedy podporili aj členovia OĽaNO, ale Smer mal v tom čase v parlamente 83 poslancov, bez neho by ste sa do čela RTVS nedostali. Na kontakty s predstaviteľmi Smeru sa vás Sulík nepýtal?

Počas voľby generálneho riaditeľa RTVS v roku 2017 som sa bol predstaviť v klube SaS a dostal som od strany podporu, tak ako som mal podporu celej parlamentnej demokratickej opozície. RTVS za päť rokov pod mojím vedením ukázala, aká vie byť nezávislá. V spravodajstve sme sa prehupli zo štvrtej pozície v dôveryhodnosti na prvú, to považujem za jasnú vizitku mojej práce. Dnes je evidentné, že verejnoprávne médiá sa dajú riadiť aj iným spôsobom.

Neviem, či ste odpovedali na moju otázku, aké sú dnes vaše kontakty s predstaviteľmi Smeru.

Dlhodobo nie som v kontakte s ľuďmi zo Smeru. Mareka Maďariča som poznal ešte z médií, spájal nás záujem o túto oblasť, ale politicky sme boli vždy inde, on naľavo, ja napravo. Iné interakcie mám nulové.

A v minulosti? Tykali ste si napríklad s Robertom Kaliňákom?

Áno. Roberta Kaliňáka som spoznal ešte pred tým, ako bol v politike, zrejme na spoločenských akciách. No asi nikto nezaznamenal, že by sme mali nejaké bližšie vzťahy.

Na mediálnej scéne ste pôsobili dlhé roky a sám ste priznávali, že ste sa na spoločenských akciách stretávali s rôznymi ľuďmi; s politikmi z rôznych táborov, ale aj s ľuďmi z finančných skupín a podobne.

Prirodzene.

Pripomeňme si teda jednu udalosť z roku 2011. Redaktori denníka Plus 1 Deň v jednej reštaurácii odfotili vás, herca Filipa Tůmu a podnikateľa Miroslava Výboha. Vtedy ste povedali, že obaja sú vaši priatelia. Neboli podobné známosti pre SaS problém? Ide o stranu, ktorá sa ostro vymedzuje voči oligarchom, aj v programe hovorí, že „najväčším problémom v oblasti boja proti korupcii nie sú nedostatočné zákony, ale nominanti oligarchov“.

Uvediem na pravú mieru, čo sa vlastne udialo. V tej reštaurácii som bol s niekým úplne iným. Boli tam vtedy desiatky ľudí a pri vedľajšom stole sedeli aj oni. Ja som sa s nimi pozdravil, potom som odišiel a o niekoľko hodín sa stal incident, pri ktorom som nebol, lebo som bol dávno preč…

… ten incident spočíval v tom, že podľa redaktorov denníka Plus 1 deň ich Výboh a ďalší muži v čiernom bavoráku napadli a pokúšali sa im rozbiť predné sklo na ich aute.

Ale časový rozdiel medzi mojou prítomnosťou v reštaurácii a týmto incidentom bol niekoľko hodín. Keď som hovoril o „priateľoch“, hovoril som o ľuďoch, ktorí sedeli pri tom vedľajšom stole. Bol tam Filip Tůma a ďalší herci, napríklad Ady Hajdu…

… redaktori Plus 1 Deň sa vás pýtali konkrétne na Tůmu a Výboha a vy ste odpovedali, že „obaja“ sú vaši priatelia. Citujem: „Obaja sú moji priatelia, takže to bolo kamarátske posedenie. Odišiel som prvý, neviem, kto potom kam išiel.“

Dobre. Povedzme, že pri vedľajšom stole boli ľudia, ktorých som nazval priateľmi.

Moja otázka bola, či pre SaS nie sú takéto známosti problém. Takýchto záberov máte viac, na tlačovke, kde sa kandidátka SaS predstavovala, sa vás pýtali napríklad na fotky s Marianom Kočnerom. Nebola v strane obava, že v kampani budú musieť podobné kontakty vysvetľovať?

Bolo by veľmi naivné z mojej strany tvrdiť, že pri tom, čo som robil, nepoznám široké spektrum ľudí alebo že s nimi nemôžem mať fotky. Podstatná informácia je, ako to ovplyvnilo moje rozhodovanie a môj profesionálny život alebo to, čo som robil v oblasti verejnoprávnych médií. A keby som sa mal vrátiť ku Kočnerovi, vy viete, že som v kauze zmeniek vypovedal na NAKA aj na súde, že moje svedectvo je jedno z kľúčových a prispelo k tomu, že Kočner je vo väzbe. Čelil som mu aj v čase, keď bola cez takzvané Kočnerove esemesky napadnutá RTVS. Som na inej strane hodnotovej barikády, ako je Kočner, a preukázal som to činmi.

Nebojíte sa, že sa v nejakom kontexte objavíte v Kočnerovej Threeme?

Nesedel by som tu, ak by som takú obavu mal. S pánom Kočnerom som nekomunikoval.

Mohol si o vás písať on s niekým iným.

Roky sme neboli v žiadnej interakcii, takže to vylučujem.

(Túto pasáž rozhovoru počúval aj predseda SaS Richard Sulík, keďže sa odohrával v jeho kancelárii. V tejto chvíli poprosil o možnosť do rozhovoru vstúpiť.)

Sulík: Asi nie je obvyklé vstúpiť do rozhovoru, ale dovoľte mi vyjadriť sa k predošlej otázke, lebo ste sa pýtali, či SaS neprekážajú fotky, ktoré má Vašo Mika. Poznám ho 15 rokov, možno viac, je to človek, ktorý je v slovenskom biznise mimoriadne úspešný. V mediálnom prostredí pozná veľa ľudí, veď Bratislava je jedna veľká dedina, aj ja tu poznám obrovské množstvo ľudí. Preto je logické, že za ten čas vznikli kadejaké fotky aj kadejaké vyjadrenia. Príklad, ktorý ste spomínali, je starý osem rokov. Ako predseda strany vám hovorím, že toto pre mňa nemá relevanciu, lebo chápem, že sa tu roky hýbal v spoločnosti. Čo pre mňa relevanciu má, a to Vašo veľmi dobre vie, že v strane sa uplatní princíp „padni komu padni“. Podstatné budú rozhodnutia odteraz a tie budú podľa tohto princípu posudzované.

Vrátim sa k nášmu rozhovoru, pán Mika. Dali ste si nejaké podmienky, za ktorých ste boli ochotný za SaS kandidovať?

Neboli to podmienky, ale hovorili sme o tom, aké témy budem zastrešovať. Chcel som byť človek, ktorý bude mať na starosti kultúru a tému slobodných médií. Chcel by som, aby sa kultúra dostala do popredia záujmu SaS, čo sa, myslím, podarilo v tom zmysle, že s touto témou som sa dostal na prestížne desiate miesto kandidátky.

Je desiatka prestížne miesto? Pôvodne sa špekulovalo, že budete volebná trojka.

Vážim si túto pozíciu a plne si uvedomujem, aké silné témy prinášajú lídri jednotlivých programových oblastí. SaS je známa tým, že je veľmi silná v ekonomickom a hospodárskom programe. Dostať sa s témou slobodných médií tak vysoko považujem za prestížnu vec.

Sulík povedal, že chce po voľbách súdržný poslanecký klub, ktorý sa nerozpadne. Nechcel od vás, aby ste sa stali aj členom strany?

Táto téma zatiaľ na stole nebola, na kandidátke som ako nestraník.

A nezvažujete to?

Čas ukáže.

Ako ste vnímali, čo sa posledné týždne dialo v SaS, a do akej miery to zohralo rolu pri vašom rozhodovaní, či budete za stranu kandidovať?

Keďže som nestraník, neprislúcha mi verejne komentovať interné stranícke záležitosti. Dal som si aj záväzok, že to robiť nebudem.

Prečo nie? Veď ste hovorili, že verejný priestor sledujete.

Nevravím, že nemám názor, ale verejne to komentovať nechcem. SaS čaká kongres, ten rozhodne o podobe kandidátky. Neexistuje demokratickejší vnútrostranícky princíp ako nechať rozhodnúť kongres. Ja budem jeho rozhodnutie akceptovať.

Sulíkovi kritici by mohli namietnuť, že súčasťou demokratických princípov je aj rešpektovanie menšiny, čo v ich predstave zrejme znamená, že predseda nevyškrtne lídrov vnútrostraníckej platformy z kandidátky.

Ja to nekomentujem.

S akou ambíciou idete do veľkej politiky? Chcete byť ministrom kultúry?

Treba trochu pokory. Áno, na jednej strane hovorím, že keď chcete meniť veci, musíte stáť v ich čele a prevziať zodpovednosť. Nie som tieňový hráč, ktorý je v pozadí a strieľa od pása. Ale bolo by veľmi odvážne a nie je namieste povedať, akú mám ambíciu. Bolo by to neseriózne a neetické.

Prečo? Idete do politiky, vravíte, že máte svoj program a ten presadíte najskôr v exekutíve. Otázka na záujem o ministerské kreslo je celkom logická.

Ak uspeje SaS a uspeje aj demokratická opozícia v takej miere, že bude môcť zostaviť vládu, je otázkou vyjednávania, kto získa aký post.

Viete si predstaviť, že by ste skončili ako poslanec parlamentu, chodili na hlasovania o jedenástej a o piatej a tým by sa to pre vás skončilo? Bavilo by vás to?

Ja mám predstavivosť veľkú. Rozhodnutie bude na konci dňa na mne. Či budem straník alebo nie, akým spôsobom budem participovať po voľbách na politike a podobne. Treba si dávať jasné ciele. Mojím aktuálnym cieľom je zapojiť sa plnými silami do kampane a byť pri úspechu SaS.

Bratislavský aktivista Ivor Švihran dnes vašu účasť na kandidátke SaS komentoval statusom, v ktorom okrem iného napísal: „Celú primátorskú kandidatúru tohto bývalého nominanta Smeru na riaditeľa RTVS sa zasa klebetilo, že má byť bielym koňom J&T na udržanie obrovského vplyvu na magistráte. Dokázať sa to jasne nepodarilo, no veľavravné bolo, kto z bratislavského komunálu najagilnejšie podporoval Mikovu kandidatúru. Ak tipujete, že ľudia blízki J&T, tipujete správne.“ Čo na to hovoríte?

Nečítal som tento status. Nikdy som sa ani v primátorskej kampani nestretol s takýmto argumentom. Nikomu neberiem názor, ale neviem, z čoho vychádza. S nadhľadom by som sa spýtal, či je tento status naozaj o mne.

Primátorskú kandidatúru v Bratislave ste končili veľmi rozpačito vnímaným krokom, keď ste tesne pred moratóriom vyzvali voličov svojho súpera Jána Mrvu, mimochodom kandidáta SaS, aby volili vás. Neľutujete to dnes spätne?

Nebol som prvý, kto vyzval voličov Jána Mrvu, prvý to urobil Matúš Vallo týždeň predo mnou…

… vy ste to urobili pár hodín pred začiatkom moratória.

Urobil som to preto, lebo neformálne som mal podporu napríklad aj zo strany SaS. Richard Sulík ešte predtým, než existoval koaličný kandidát, povedal, že keby bolo na ňom, vie si ma predstaviť ako kandidáta SaS na primátora.

Potom však strana podporila Jána Mrvu, čo Sulík vysvetlil tým, že SaS si ctí dohodu s OĽaNO.

To je v poriadku, SaS dohody plní. Ja som urobil krok, ktorý vzišiel z môjho tímu, a urobil som to najlepšie, ako som vedel.

V primátorských voľbách ste získali v Bratislave 23 percent hlasov. Beriete to ako kapitál, ktorý vám môže pomôcť v parlamentných voľbách?

Tak by som to nepovedal. Som si vedomý, že 37-tisíc hlasov, ktoré som vtedy dostal, nie sú nejakým prenosným balíkom. Takto to nerátam. Primátorské voľby boli skúškou dôvery ľudí. Vyhral kandidát, ktorý získal viac hlasov, mnohé veci robili asi lepšie a efektívnejšie. Ale to, že som porazil vtedajšieho primátora či kandidáta širokej demokratickej opozície, je pre mňa taktiež nejaký signál.

Na tlačovke ste avizovali, že sa chcete venovať kultúre a slobodným médiám. Budete teda tvoriť program SaS pre médiá?

Určite budem pri vylepšovaní programu.

Ako riaditeľ RTVS ste presadzovali zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Sulík to v roku 2016 komentoval slovami: „Takúto absurdnosť vymyslel minister kultúry Marek Maďarič. Povedzme, že on nie je ekonóm, tak dalo by sa to nejak prehliadnuť. Čo ma oveľa viac prekvapuje, je, že táto vláda nabrala odvahu a bezočivosť a že ide tieto poplatky výrazne zvyšovať o 50 percent.“ Kto mal vtedy pravdu – vy či Sulík?

Koncesionárske poplatky zvýšené neboli. No podstatné je niečo úplne iné. Vo svojom programe pri kandidatúre na riaditeľa RTVS som mal dva paralelné spôsoby financovania…

… dokonca tri.

Áno, ale tretí, teda zvýšenie reklamy a komercionalizáciu RTVS, som odmietol. Zostali dva scenáre financovania RTVS, ktoré som považoval za možné: cez koncesionárske poplatky alebo štátny rozpočet, kde som však pomenoval aj riziká. Napísal som vtedy, že to musí byť dobre urobené, aby verejnoprávne médiá nestratili pre ekonomickú závislosť svoje postavenie. Dnes už je jasné, že všetko smeruje k financovaniu RTVS zo štátneho rozpočtu. Rozšírila sa kategória oslobodených od koncesií o dôchodcov, teda niet cesty späť. Musí sa pokračovať jedinou zostávajúcou cestou, a to nájsť vhodný model financovania zo štátneho rozpočtu, napríklad formou garantovaného percenta z HDP alebo formou iného kľúča, ktorý by garantoval príjem RTVS.

Je pravda, že ste vo svojom programe mali dve alternatívy. Ale koncesionárske poplatky ste vtedy označili za model, ktorý preferujete. Takže ste teraz zaradili spiatočku?

Nezaradil som spiatočku, mal som v programe dva rovnocenné scenáre.

Preferovaný boli koncesie.

Ale v projekte som mal oba. V tom čase som bol členom komisie EBU, ktorá zodpovedala za dlhodobý rozvoj verejnoprávnych médií. Chodil som na semináre do Prahy, kde som mal ako jeden z mála zo strednej a z východnej Európy prednášku o financovaní verejnoprávnych médií a ich nezávislosti. Presadzoval som model, ktorý bol preferovaný aj z pohľadu EBU, lebo to bol najbežnejší model financovania verejnoprávnych médií, ale pripúšťal som aj alternatívu.

Takže nemáte pocit, že trochu revidujete názory, ktoré ste mali len pred pár rokmi?

Keby som sa otočil o 180 stupňov, dobre. Ale ja som už vo svojom projekte pred dvomi rokmi mal ako alternatívu financovania RTVS napísanú tú, ktorá sa teraz ukazuje ako jediná možná.

Čiže v kampani budete tvárou tézy, ktorú SaS razí už od roku 2010, teda že koncesionárske poplatky majú byť zrušené?

Áno. Budem realisticky hovoriť, čo je možné urobiť, aby financovanie RTVS bolo také silné a nepriestrelné, aby nemohlo byť politicky zneužiteľné proti verejnoprávnosti.

Nie je financovanie cez štátny rozpočet rizikom pre nezávislosť RTVS?

Dnes je RTVS financovaná cez koncesie a aj tak sa tam tlak uplatňuje iným spôsobom.

Možno práve preto, že sú koncesionárske poplatky nedostatočné, je dofinancovaná cez zmluvu so štátom.

Ideálne by bolo, keby ten model bol jednotný a RTVS by dostala peniaze, ktoré jej patria, bez naviazanosti na iné podmienky, cez ktoré by sa dala politicky vydierať.

Aká je dnes podľa vás situácia v RTVS a jej spravodajstve? Uplatňuje sa tam politický vplyv?

Čo sa reálne udialo? Odišlo veľké množstvo ľudí, ktorí boli profesionálmi. Niektoré médiá to ocenili, lebo sa žurnalistické prostredie obohatilo kvalitnými ľuďmi.

Jaroslav Rezník to, myslím, komentoval slovami, že podľa médií, kam bývalí redaktori RTVS odišli, je vidieť, aké boli ich politické názory.

To nechám bez komentára. Odišli kvalitní ľudia a odišli do relevantných médií. Taký masový odchod ľudí s takým profesionálnym zázemím tu nikdy nebol. Okrem toho – máme monitoringy a dáta, vidíme, aký priestor kto dostáva v spravodajstve aj ako sa pracuje s formátmi mimo spravodajstva. Môj programovo-hodnotový koncept je odlišný od toho, aký má Jaroslav Rezník.

Čiže uplatňuje sa politický vplyv niektorej koaličnej strany v spravodajstve RTVS?

Nemôžem si pred tým zavrieť oči, je to evidentné. Stačí sa napríklad pozrieť na to, aké zahraničné cesty politikov sprevádzajú štáby RTVS, ako ich spravodajsky pokrývajú a prezentujú.

Snažili by ste sa po voľbách o výmenu riaditeľa RTVS, akokoľvek by to bolo legislatívne komplikované?

Takúto ambíciu by som si nedával, samotný výraz „vymeniť“ sa mi nepáči. Ide tu skôr o to, ako nastaviť fungovanie verejnoprávnych médií, aby sme podobné otázky neriešili po každých voľbách. Jedným z riešení by mohlo byť hľadanie modelu, ako voliť generálneho riaditeľa inak než v parlamente.

SaS má dnes vo svojom programe aj veľa liberálnych tém: registrované partnerstvá, dekriminalizáciu marihuany, odluku cirkvi od štátu, dokonca eutanáziu. Vy ste doteraz nevystupovali celkom ako liberál, sám hovoríte, že ste praktizujúci kresťan. Ste s touto časťou programu strany v zhode?

O týchto témach sme sa s Richardom viackrát osobne rozprávali. Ja si myslím, že ochrana ľudských práv je aj o tom, že nie sú porušované ani práva druhých. Toto sú témy, o ktorých sa budeme ďalej rozprávať.

SaS je liberálna strana. Neprišli ste do strany Andreja Kisku, ktorý svoj snem oslovil tézou, že neexistujú konzervatívne či liberálne Slovensko, ale že je len jedno Slovensko. Idete kandidovať za stranu, ktorá má všetky veci, čo som menoval, už dnes v programe.

Súčasťou kandidátky SaS bude aj OKS a ľudia, ktorí majú aj konzervatívnejšie názory.

Čo to znamená? Čo spravíte, keď SaS či ktokoľvek iný v budúcom parlamente navrhne zákon o životných či registrovaných partnerstvách?

O všetkých týchto témach budeme v klube vážne diskutovať.

Ja sa pýtam na váš osobný názor, ako by ste sa k takémuto návrhu postavili.

Prejudikujete, že SaS niečo takéto navrhne…

… neprejudikujem, citujem program strany, za ktorú kandidujete. A pripomeniem, že poslanci SaS v tomto volebnom období zákon o životných partnerstvách navrhli.

Určite treba povedať, že som ideovo bližšie ku konzervatívnejšej časti politického spektra.

Takže by ste za takýto návrh ruku nezdvihli?

Nie som človek, ktorý sa postaví do šíku a slepo nasleduje nejaké veci. Dnes to nie je na stole, možno takýto návrh v budúcom volebnom období ani nepríde…

… ale SaS, strana, za ktorú kandidujete, ho má v programe.

Keď to príde, tak sa k tomu jednoznačne postavím.

Čo vlajková loď SaS, odvodový bonus? Ten ste si už naštudovali?

Áno, to je téma, ktorá ma zaujíma. Som človek, ktorý vníma hospodársku politiku. Mne sa tento projekt páči, lebo je unikátny a nadčasový. Má svoje za a proti, ale z pohľadu ekonomickej spravodlivosti sa mi zdá ako jeden z najprogresívnejších.