Ekonomický newsfilter: Moody’s posunula Slovensko o šesť rokov späť
Dobré ráno, prečítajte si, čo dôležité v ekonomike ovplyvní biznis a naše životy. Ekonomický newsfilter má 947 slov, budete potrebovať 3 a pol minúty vášho času. Pripravil ho Oliver Brunovský.
1. Moody’s sa nepáči zmena v dôchodkoch, korupcia ani školstvo
Správa o novom ratingu Slovenska od agentúry Moody’s vyzerala vcelku bezkonfliktne.
Ministerstvo financií sa v stanovisku, o ktorom informovali agentúry, potešilo. Agentúra vraj potvrdila rating A2 s tým, že toto hodnotenie „pozitívne ovplyvnili vládou nastavené fiškálne kritériá“.
Moody’s však v titulku správy o novom hodnotení kreditného rizika zdôraznila niečo iné: že mení ratingový výhľad z pozitívneho na stabilný.
Čo znamená A2 v ratingu Moody’s: Je to piaty najvyšší stupeň dôveryhodnosti krajiny ako dlžníka. Spolu so Slovenskom je s takýmto hodnotením napríklad aj Poľsko, Írsko, Malta či Botswana.
Čo je pozitívny, stabilný a negatívny výhľad: Agentúra tým vyjadruje pravdepodobnosť vývoja ratingu v budúcnosti. Stabilný naznačuje zotrvanie na danom stupni hodnotenia, pozitívny a negatívny vyjadrujú očakávanie, že sa rating zvýši alebo zníži.
Kľúčové dôvody zhoršenia výhľadu:
- Zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenska. Agentúra pripomína najmä výrazný zásah do dôchodkovej reformy.
- Moody’s uznáva, že dlh klesol na 48,9 % HDP, výrazne však prevyšuje mediánovú hodnotu krajín s ratingom vyšším o jeden stupeň – A1, ako napríklad Česko či Estónsko (32,6 %).
- Verejné inštitúcie na Slovensku sa významnejšie nezlepšujú, zaostáva boj proti korupcii a právny štát.
- Moody’s hovorí aj o nezrovnalostiach pri platbách z eurofondov na Slovensku, týkali sa takmer pätiny vyplatených eurofondov u nás.
- Slovenská ekonomika potrebuje štrukturálne reformy, aby zvýšila konkurencieschopnosť a potenciál rastu. Inak bude ťažko doháňať krajiny s ratingom A1.
- Moody’s zvlášť upozorňuje na starnutie obyvateľstva a slabiny vo vzdelávacom systéme.
Čo znamená zhoršenie výhľadu: „Pozitívne vyhliadky do budúcnosti, ktoré Moody’s donedávna pre Slovensko očakávala, sa rozplynuli,“ hovorí analytik VÚB banky Michal Lehuta.
Zhoršenie výhľadu môže zároveň mierne zvýšiť v súčasnosti nízku rizikovú prirážku verejného dlhu.
2. Štát si prestal zarábať tichým zdanením
Vďaka zvýšeniu nezdaniteľnej časti mzdy na 367,85 eura budú dostávať na budúci rok zamestnanci o pár eur viac.
Od výplaty, ktorú dostanú vo februári, tak priemerne zarábajúci ušetria na daniach za rok okolo 90 eur.
Ľudia s vyššími príjmami získajú relatívne menej, pretože nezdaniteľná časť dane sa už na budúci rok bude krátiť pri hrubom zárobku 2 250 eur.
Okrem toho príjmy nad 3 097 eur mesačne sa zdaňujú 25-percentnou sadzbou.
Citeľnejšie zvýšenie nezdaniteľnej časti mzdy presadil Most-Híd, ale ani to nestačí, aby sa vykompenzovali štyri roky (2014 – 2017) jej zmrazenia. Kažimírovo ministerstvo financií si tak zvyšovalo rozpočtové príjmy.
Ako si štát pomáhal:
- Keďže mzdy rástli a nezdaniteľná časť nie, daňové zaťaženie zamestnancov sa každý rok zvyšovalo. Tvorilo čoraz vyššiu časť mzdy zamestnanca.
- Od roku 2015 znova začali platiť daň z príjmu aj slabo zarábajúci zamestnanci (predtým neplatili, niekoľko rokov dokonca dostávali zamestnaneckú prémiu).
- Výnosy dane pre štát sa zvyšovali bez toho, aby sa zvýšila sadzba dane. Dochádzalo teda k tichému zdaneniu, občan platil vyššie dane, ale vôbec si to neuvedomoval.
- V rokoch 2017 až 2019 sa tiché zdaňovanie zväčšilo aj tým, že odvodová odpočítateľná položka pre zdravotné odvody (380 eur), zavedená v roku 2015, sa vplyvom rastu minimálnej mzdy znižovala.
3. Reformu nemocníc už potopil aj Danko
Reformu nemocníc, ktorú pripravuje ministerstvo Andrey Kalavskej, slovne sa o ňu zasadzuje aj premiér Pellegrini a schválila ju vláda, v tomto volebnom období parlament neschváli.
Cez víkend ju totiž odpísal s vulgárnym komentárom, že ide o „odrb“ a on je „zásadne proti rušeniu štátnych nemocníc“, aj šéf SNS Andrej Danko.
Je to pikantné konštatovanie, keďže šéfom zdravotníckeho výboru, ktorý reformu dlhodobo podporoval, je podpredseda SNS Štefan Zelník a koncept stratifikácie nemocníc o rušení nemocníc nehovorí.