O najobľúbenejšej literárnej postave
Ten intenzívny pocit radosti, krásy a smútku z rýchleho konca však vo mne zostal veľmi živý najmä vďaka jednej detskej poviedke.
Aká je vaša najobľúbenejšia detská literárna postava? Podľa môjho známeho psychológa to údajne veľa prezrádza o našej osobnosti. Chápem, že je rozdiel, či sa identifikujeme so Špinuškou, s Bartom Simpsonom, so Spidermanom alebo s Ferdom Mravcom. Napriek tomu by som hodnotu tejto identifikácie príliš nepreceňoval. Je veľa úžasných literárnych postáv z detských kníh – Jupiter Jones z Troch pátračov, Medvedík Pu, Harry Potter, Jarunkovej Brat mlčanlivého vlka, Stantonov zlý pán Gum, malý Mikuláš, najmenší tučniak z knihy O ôsmej na arche, krokodíl Johanes Jensen, Pipi Dlhá Pančucha… Všetky tie postavy sú mi blízke, ale… je niektorá z nich najobľúbenejšia?
A zrazu som si spomenul na „chalana bez mena“ z poviedkovej knihy, ktorú som čítal, keď som mal možno dvanásť rokov. Nepamätám si jej názov ani autora. Odvtedy som ju už veľakrát hľadal, ale akoby sa vyparila. A pritom vo mne zanechala jednu z najsilnejších čitateľských emócií vôbec.
Rozprávačom bol školák, ktorý dostal za domácu úlohu napísať list niekomu blízkemu. Príbeh sa odohrával buď na začiatku školského roka, alebo tesne pred letnými prázdninami. Vonku svieti slnko, chlapec príde po škole do prázdneho bytu, rodičia sú ešte v práci. Už cestou zo školy rozmýšľa, že by úlohu mal rád čím skôr z krku a šiel si zahrať futbal. Komu blízkemu by tak mohol napísať? Starým rodičom? Kamarátovi? Nikoho naozaj blízkeho vlastne nemá. Bude si asi musieť niekoho vymyslieť. Cez pootvorené okno sa ozývajú pokriky futbalistov. Napije sa, zje jablko, ide na záchod, umyje riad, zapne a vypne rádio. Vonku je krásne. Najradšej by sa na to vykašľal. Ale pozná sa. Ak list nenapíše hneď, skončí bez úlohy.
Zrazu zazvoní telefón. V tom
