Harabin zakladá stranu Vlasť a ide do volieb (+video)

Sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin pôjde po prezidentských voľbách aj do parlamentných. Oznámil, že zakladá stranu s názvom Vlasť a jej hlavným sloganom je „Spravodlivosť pre každého“.

Strana by skôr mohla preberať voličov kotlebovcom, SNS či Smeru než opozičným stranám.

Harabin na tlačovke tvrdil, že je Slovensko v zlom stave, na krajinu sa valí kríza, hovoril o všadeprítomnej korupcii, nerovnosti v odmeňovaní, v príjmoch. „Naša vlasť Slovensko je ukradnutá politickou kastou.“ Ako členov tejto kasty menoval Fica, Kisku, Beblavého, Trubana, ale aj Danka a Bugára. Marian Kotleba však medzi nimi nebol. Tvrdil, že „feťáci a pedofili“ nemôžu a nesmú riadiť našu vlasť.

Video: Ako Štefan Harabin neodpovedá

„Cítim, že už nemôžem zostať bokom. Je mojou povinnosťou ísť do zápasu o túto zmenu, pretože dnes ide o našu vlasť,“ hovoril. Vstupuje vraj preto do „neľahkého zápasu“ ako volebný líder strany Vlasť. Strana vznikla premenovaním Strany občianskej ľavice (SOĽ).

Harabin sa po 12-minútovom monológu spýtal, či jeho tlačovku vysiela TA3 naživo, a keď zistil, že nie, ukončil ju a odišiel do neďalekej reštaurácie, kde odmietol odpovedať na otázky novinárov. Opakoval len, že „idem pracovať pre vlasť“ a „idem pracovať pre stranu Vlasť“.

Sudca Najvyššieho súdu neodpovedal ani na otázky, dokedy bude sudcom či odkiaľ má na stranu peniaze. S kým by išiel do vlády? S každým, kto bude akceptovať jeho program. Túto odpoveď opakoval, aj keď sa ho novinári pýtali na Kotlebu alebo na Kisku.

„Vlastenci“

Po prezidentských voľbách vzniklo občianske združenie Harabinovci – vlastenci, v ktorom sú dvaja Harabinovi príbuzní a Petra Demková, ktorá je asistentkou poslankyne Martiny Šimkovičovej. Demková má názorovo blízko k myšlienkam Harabina či ku kotlebovcom a bola v miestnosti, kde bola tlačovka, aj v čase, keď ohlásil stranu. Slovo vlasť vo svojej komunikácii používa často už dlhšie.

Bývalý predseda Najvyššieho súdu rokoval o možnosti kandidovať s viacerými stranami, hoci po prezidentských voľbách tvrdil, že stranu zakladať nemieni. „Vraciam sa do talára, ja nezakladám žiadnu politickú stranu. Z Kisku sa stáva notorický klamár,“ vravel Harabin po tom, ako o jeho strane hovoril Andrej Kiska.

Pre Harabina dnešné oznámenie neznamená, že prichádza o miesto sudcu, hoci v parlamente prešiel takzvaný lex Harabin. Podľa novely zákona, ktorý už podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová, totiž o talár prichádza sudca, ktorý kandiduje do parlamentu, teda je aj oficiálne na zozname kandidátov, ktorý sa posiela štátnej komisii pre voľby. Tie sa uzatvárajú až 1. decembra za predpokladu, že Andrej Danko vyhlási voľby na 29. februára. Harabin by teda nemohol byť sudcom až po tom, ako bude na kandidátke.

Posilnený z prezidentských volieb

Harabin získal v prezidentských voľbách takmer 308-tisíc hlasov, čo bolo 14,34 percenta, a skončil na treťom mieste za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom a pred Marianom Kotlebom. Na prvý pohľad ide o počet hlasov, ktorý by jeho strane zaručoval veľmi dobrý výsledok v parlamentných voľbách – napríklad SaS v roku 2016 volilo 316-tisíc ľudí, čo bolo 12,1 percenta, a strana sa stala druhou najsilnejšou v parlamente. Priama úmernosť medzi výsledkom kandidáta v prezidentských voľbách a jeho neskoršou úspešnosťou v straníckej politike však neexistuje.

Preferencie strany Štefana Harabina, o ktorej sa už dlho špekuluje, seriózne agentúry už dlho nemerali. Agentúra Focus ho však v auguste a septembri zaradila do merania dôveryhodnosti, ako politika ho zaradila medzi troch najvyšších ústavných činiteľov a ďalších 12 predsedov existujúcich či vznikajúcich politických strán s perspektívou dostať sa do parlamentu. Harabin skončil v oboch prieskumoch na posledom mieste, v prieskume mu dôverovalo len 21,4 percenta v auguste a 17 percent v septembri, nedôverovalo mu až 74,6 percenta opýtaných v auguste a 79 percent v septembri. Sudcovi najviac dôverovali voliči ĽSNS (37 percent) a umiestnil sa u nich hneď za Marianom Kotlebom, dôverovalo mu aj veľa priaznivcov SNS (38) a Mosta-Híd (38 percent).

Agentúra Focus ešte v máji, krátko po prezidentských voľbách, merala aj volebný potenciál Harabinovej strany – pre TV Markíza. To však nie sú jej preferencie a nie je možné ich z toho čísla ani presnejšie odhadovať. Podľa uvedeného prieskumu by stranu určite volilo 4,2 percenta voličov, skôr by o tom uvažovalo ďalších 15 percent ľudí. Naopak, o možnosti dať hlas Harabinovej strane by „skôr“ neuvažovalo asi 22 percent ľudí, „určite“ nie takmer 54 percent voličov.

Presnejšie dáta poznáme z prezidentských volieb: Štefan Harabin zbieral hlasy najmä od Smeru (19 percent voličov strany), ĽSNS (21 percent) a SNS (24 percent jej voličov).