Nový boj o vlka na Slovensku: Je hanba, že zabíjame symbol divočiny, vravia ochranári
Na Slovensku nemáme jedinú stabilnú vlčiu svorku. Je to, ako keby v rodine chýbal otec či stará mama, vraví ochranár. Od roku 2000 u nás legálne usmrtili viac ako 1760 vlkov, ďalšie stovky zabili pytliaci.
Vlky sú aktívne najmä počas brieždenia, súmraku a noci, hoci napríklad mláďatá sú aktívne a hrajú sa aj cez deň.
„Počas horúcich letných dní vlky viac-menej oddychujú, a keď sa v noci ochladí, využijú tento čas na lov,“ rozpráva zoológ Jerguš Tesák.
Slovenský vlk je stále v ohrození. Stačí, že vykročí z chránených území, a už naň môžu legálne poľovať. Ochranári preto hovoria: Zastavte lov vlka na Slovensku.
Dvadsaťosem ochranárskych organizácií zaslalo v utorok ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (SNS) a ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi (Most-Híd) otvorenú výzvu, aby na Slovensku zaviedli nulovú kvótu na lov vlka v nastávajúcej poľovnej sezóne, ktorá bude trvať od 1. novembra do 15. januára budúceho roka. Fakticky by tak strieľanie na vlka na Slovensku zakázali.
Výšku kvóty určí ministerstvo pôdohospodárstva v najbližších dňoch.
Kto šíri africký mor ošípaných
Výzva na zastavenie lovu vlka u nás súvisí aj s tým, že sa k nám dostal africký mor ošípaných.
Vo výzve ochranári konštatujú, že ak sa vlk nebude loviť a jeho stavy sa nebudú znižovať, mohol by účinne brániť proti šíreniu nákazy afrického moru ošípaných (AMO). Ide o nebezpečné vírusové ochorenie domácich ošípaných a diviakov. Diagnostikovali ho už aj na Slovensku v júli tohto roka a museli preto zabiť viaceré chovy.
Ochranári uvádzajú, že existuje riziko možného prenosu ochorenia aj do veľkochovov ošípaných, čo by spôsobilo značné hospodárske škody.
Vlky lovia najmä chorú a oslabenú zver a zároveň vyhľadávajú a likvidujú uhynutú zver, čím môžu účinne brániť pred šírením nákazy. „Samy pritom nie sú aktívnymi prenášačmi klasického ani afrického moru, čo znamená, že vlk sa nemôže touto infekčnou chorobou nakaziť,“ vysvetľuje Karol Kaliský, lesník, ochranár a aktivista z iniciatívy My sme les, ktorý je pod výzvou podpísaný ako prvý.
Ministerstvo pôdohospodárstva označilo na Facebooku uvedené vyjadrenia za „zavádzanie verejnosti“ a pre Denník N dodalo: „Panónsky bioregión, v ktorom je aktuálne lokalizovaný africký mor ošípaných (aktuálne okresy Trebišov a Michalovce), je nevhodný pre život vlka dravého a jeho stavy (2 až 10 jedincov) v tomto regióne nemajú vplyv na početnosť diviakov. V okrese Trebišov sa vlk neloví – od roku 1997 tu nebol ulovený ani jeden. Ak sa ročne uloví cca 40 vlkov, nemá to takmer žiaden vplyv na počet diviakov, ktoré vlky ulovia.“
Ministerstvo navyše tvrdí, že „kontaktom s infikovanou diviačou zverou sa vlk môže stať aktívnym šíriteľom tohto nebezpečného, vysoko infekčného vírusového ochorenia (afrického moru ošípaných – pozn. red.) do ďalších oblastí krajiny“.
Na uvedené námietky Kaliský povedal, že „je samozrejmé, že vlk nemôže brániť pred šírením vírusového ochorenia tam, kde sa prirodzene nevyskytuje, no
