Ekonomický newsfilter: Revolut naučí mladých investovať vreckové na Wall Street, ale mainstream z neho nebude
Dobrý deň,
ekonomický newsfilter pripravujeme preto, aby ste všetky podstatné informácie získali na jednom mieste, stručne a presne a zároveň v správnom kontexte. Dnes 1076 slov, len 4 a ½ minúty čítania, pripravil Konštantín Čikovský.
1. Wall Street sa priblížil aj Slovensku na pár klikov
Britská technologická firma Revolut spustila v druhej polovici septembra aj na Slovensku možnosť kupovať a predávať akcie z americkej burzy s nulovými alebo zanedbateľnými poplatkami.
V čom je služba Revolutu revolučná? V jednoduchosti. Každý majiteľ karty Revolutu môže teraz za svoje peniaze hocikedy cez web nakúpiť akcie niektorej zo 450 firiem obchodovaných na Wall Street za aktuálnu trhovú cenu a hocikedy ich aj predať.
Nemusí pritom podpisovať extra zmluvy s obchodníkom s cennými papiermi a platiť mu za to poplatky.
Čo je Revolut:
- Britský startup, ktorý má podľa Financial Times v súčasnosti už 8 miliónov klientov, rastúce príjmy, ale aj straty, ktoré ospravedlňuje expanziou.
- Revolut získal v Litve bankovú licenciu, pomocou nej bude môcť podnikať v celej Únii ako banka, ale reálne doteraz nerozbehol bankové služby. Momentálne sa preto na jeho produkty ani nevzťahuje európska ochrana vkladov.
- Oslovuje najmä mladú technologicky zdatnú klientelu, u ktorej prerazil pre-paid kartou. Tá pri obchodovaní v zahraničí a medzi rôznymi menami ponúka oveľa výhodnejšie poplatky ako klasické banky.
Čo Revolut môže a čo nemôže zmeniť:
Zážitok z investovania cez Revolut za nulové poplatky a s extrémnou jednoduchosťou vyprovokuje konkurenciu k podobným ponukám. Napríklad slovenský predajca indexových fondov Finax minulý týždeň ohlásil možnosť jednoduchej registrácie klienta len cez porovnanie fotografie človeka urobenej webkamerou s jeho ID kartou, ktorú tiež len nafotí cez web. Presne tak sa masovo predáva karta Revolutu.
Zážitok z investovania aj malých súm priamo na burze môže zmeniť nazeranie generácie dvadsiatnikov a tridsiatnikov na investovanie. Určite však ostane okrajovou záležitosťou, pretože bez podpory tradičných bánk alebo osobného vkladu predajcov sa priame investovanie nemá šancu dostať do mainstreamu.
2. Tesnenia do dverí chladničky musíte vedieť zohnať aj po 9 rokoch a 11 mesiacoch
V utorok začal platiť balík nových európskych zmien, ktoré by mali okrem iného predĺžiť životnosť kľúčových domácich elektrických spotrebičov, ako sú chladničky, práčky, umývačky riadu, displeje, televízory, svetlá či externé zdroje energie.
Pointou sú príkazy výrobcom, ktoré majú zvýšiť opraviteľnosť domácich zariadení (prechodné obdobie na prispôsobenie sa je do roku 2021).
Prečo je to dôležité:
V Európe rastie nespokojnosť spotrebiteľov s tým, že si musia kupovať nové elektrické spotrebiče, pretože na tie pôvodné nemôžu zohnať náhradné diely alebo opravára. Domácnostiam to zdražuje život a Európe zvyšuje ekologické náklady.
Príčinou je neochota výrobcov konštruovať výrobky tak, aby boli opraviteľné ľahko a bez pomoci autorizovaných opravovní.
Výrobcovia hovoria, že v prípade laického zásahu nedokážu ručiť za kvalitu a bezpečnú prevádzku zariadení. Spotrebiteľské organizácie to hodnotia ako snahu sabotovať možnosť lacnej opravy.
Čo po novom prikazuje Únia výrobcom:
- Náhradné diely musia firmy dodávať minimálne 7 rokov po nákupe pre chladiace spotrebiče (10 rokov pre tesnenia dverí) a najmenej 10 rokov v prípade práčok, sušičiek a väčšiny častí umývačiek riadu pre domácnosť.
- Dodávku náhradných dielov musí výrobca zaručiť do 15 pracovných dní.
- Zariadenia musia byť konštruované tak, aby sa náhradné diely dali nasadiť jednoducho a bez toho, aby to spotrebič poškodilo.
- Firmy musia poskytnúť dosť informácií o opravách a údržbe zariadení všetkým opravárom, nielen autorizovaným opravovniam.
3. Forbes má nový rebríček, Tkáčovci podľa neho nie sú najbohatší
Mesačník Forbes zverejnil nový rebríček najbohatších Slovákov.
Poradie na prvých piatich miestach: 1. Ivan Chrenko (HB Reavis, 1,39 mld. eur), 2. Jaroslav Haščák (Penta, 960 mil. eur), 3. Tomáš Chrenek (Moravia Steel, Agel, 680 mil. eur), 4. Milan Fiľo (Eco-invest, 670 mil. eur), 5. Miroslav Trnka (Eset, 660 mil. eur).
Novinka roka: Najbohatším Slovákom už nie je Andrej Babiš. Dôvodom nie je to, že majiteľom Agrofertu je oficiálne zverenecký fond, ale to, že Forbes vedie českého predsedu vlády v globálnom rebríčku ako Čecha.
Pochybnosť roka: Otec Jozef a syn Patrik Tkáčovci majú podľa Forbesu dokopy majetok za 600 miliónov eur, ktorý za posledný rok zveľadili o sto miliónov eur.
Rodina Tkáčovcov však oficiálne zarobila pred dvoma rokmi len na jednej transakcii s podielom v EPH najmenej miliardu eur.
Išlo o obchod, pri ktorom fakticky predávali podiel
