Denník N

Koalícii ide o kšefty a nie o obranu štátu

Nový transportér pre slovenskú armádu dostal meno Vydra. Foto - MO
Nový transportér pre slovenskú armádu dostal meno Vydra. Foto – MO

Ak sa premiér Pellegrini zasekol s ďalšími vojenskými nákupmi, nehľadajme za tým náhly záchvat zodpovednosti, ale vyvažovanie obchodných záujmov v rámci koalície.

Autor je člen predsedníctva SPOLU, expert na obranu a bezpečnosť

V rámci polemiky okolo dočasnej stopky pre armádne meganákupy od premiéra Pellegriniho koalícia konečne priznala, o čo vlastne ide.

Jasnejšie, ako to povedal poslanec za SNS Hrnko, sa to ani nedalo vyjadriť. „Už teraz je veľa lobistických záujmov. (…) Aj v rámci našich koaličných partnerov sú ľudia, ktorí by radi predali svoje nepotrebné súčiastky armáde Slovenskej republiky. SNS túto paradigmu zmenila, a preto sú na nás mnohí kamaráti veľmi nahnevaní,“ poznamenal Hrnko.

Ministerstvo obrany nemalo v celej histórii Slovenska lepšie podmienky na modernizáciu armády. V tejto otázke existuje takmer celospoločenská zhoda, nahráva tomu meniaca sa bezpečnostná situácia aj zvýšený tlak spojencov na plnenie záväzkov.

Väčšina z nás však nikdy nechcela, aby sa koalícia utrhla z reťaze, vypustila dymovú clonu a pod jej rúškom uskutočňovala miliardové obchody bez kontroly verejnosti. Obchody, ktoré vyvolávajú otázniky aj u expertov. Budeme ich splácať po celú generáciu bez presvedčenia, že splnili účel.

Všetky armádne nákupy, ktoré „prešli“, boli viac výsledkom synergie obchodných záujmov koaličných partnerov ako „systémovej a systematickej“ modernizácie. Minister Gajdoš a jeho tajomník Hoľko sa radi chvália nákupom dopravných lietadiel Spartan, vrtuľníkov Black Hawk a 37 modernizovaných prieskumných bojových vozidiel. V skutočnosti ide o obchody ministra Glváča (Smer-SD), ktoré len „dobehli“ za súčasného vedenia obrany.

Ani nákup stíhačiek F-16 nie je až takou čisto národniarskou záležitosťou, ako sa na prvý pohľad zdá. Viacerí experti tušia, že ide o vzájomne výhodný biznis Smeru a SNS. Je pravda, že minister Glváč rokoval o prenájme gripenov. Ale stopka gripenom zo strany nového vedenia obrany prišla vhod proamerickému biznisovému krídlu Smeru na čele s bývalým podpredsedom vlády Kaliňákom. Ten sa podľa kuloárnych informácií okrem amerických vrtuľníkov pre vnútro živo zaujímal práve o americké stíhačky.

Reči absolventa politickej akadémie o potrebe dvojmotorových lietadiel pre letisko Sliač boli len klamným manévrom. Nakoniec sa kúpili jednomotorové americké F-16, podporované časťou Smeru, aj keď premiér Fico formálne vyzýval na európske riešenie. Bonusom pre SNS bolo výrazné predĺženie lukratívnej abonentskej zmluvy na ruské MiG-29. O zainteresovanosti Smeru svedčí to, že na veľké prekvapenie všetkých vrátane velenia ozbrojených síl sa na verejnosť dostala informácia o tom, že Kongres USA schválil predaj vrtuľníkov Bell 429 pre našu armádu. Tento obchod si v tichosti pripravil Smer na konci predchádzajúcej vlády a väzba na nákupy vrtuľníkov na vnútre je zrejmá.

Vyvažovanie záujmov

Ak sa premiér Pellegrini zasekol s ďalšími nákupmi, nehľadajme za tým náhly záchvat zodpovednosti, ale vyvažovanie obchodných záujmov v rámci koalície. Dokonale to ilustruje niekdajšie podmieňovanie obchodov schválením bezpečnostných dokumentov v parlamente, ktoré s končiacim sa volebným cyklom rýchlo ustupuje do úzadia.

Netrúfam si tvrdiť, či ministerstvo obrany zámerne prispôsobilo požiadavky na bojové vozidlá 4×4 jedinému uchádzačovi alebo ten geniálne urobil skladačku presne podľa požiadaviek. To určí až riadne vyšetrovanie. Viem len to, že jediný uchádzač spĺňajúci požiadavky patrí do obchodného okruhu Smeru. Vlastná žiadosť ministerstva obrany na preverenie súťaže Úradom pre verejné obstarávanie musela niektorých v Smere riadne naštvať.

V prípade vozidiel 8×8 tiež došlo k stretu záujmov koaličných „kamarátov“. Ako pán Hrnko správne poznamenal, SNS zmenila paradigmu. Vyhodila podstatne lacnejší smerácky projekt SCIPIO s Poliakmi a nahradila ho vlastným, takmer identickým projektom priamo s fínskym výrobcom Patria. Drahším riešením a pod zámienkou vývoja už dávno odskúšanej integrácie podvozka Patria a veže Turra. To by rozhádalo aj najlepších kamarátov.

Smutnou správou pre nás všetkých je, že nič neprejde vládou, kým nedôjde k vyváženiu obchodných záujmov koaličných partnerov. Vyváženie operačnej potreby vojakov a efektívneho použitia zdrojov v tomto nehrá až takú úlohu.

Modernizáciu potrebujeme

Nikto rozumný ani z opozície nepochybuje, že modernizácia ozbrojených síl je potrebná. Dokonca sa väčšina z nás zhodne aj na tom, že tri megaprojekty na trojdimenzionálne radary, bojové vozidlá 8×8 a 4×4 ozbrojené sily potrebujú. Ale nie za 1,352 miliardy eur a spôsobom, akým ich chce uskutočniť vládna koalícia.

Problém je v tom, že vláda a hlavne ministerstvo obrany nie sú ochotní túto potrebu otvorene komunikovať. A už vôbec nie transparentne, účelne a efektívne realizovať. Všetky tri projekty sprevádzajú vážne pochybnosti, ktoré ministerstvo obrany nerozptýlilo ani len na úrovni spracovania materiálov do vlády. Naopak, pokútne a narýchlo sa ich snažilo pretlačiť.

Táto vláda by už nemala nič schvaľovať. Ak budeme v budúcej vláde, určite budeme pokračovať v modernizácii armády. Ale musí sa robiť transparentne, hospodárne a účelne, pod dohľadom verejnosti a na základe dlhodobého plánu schváleného parlamentom. Vypracujeme aj novú metodiku na meranie hodnoty za peniaze v obrane, kde hlavným kritériom bude rast armádnych spôsobilostí a funkčných jednotiek, nie množstvo preinvestovaných peňazí.

Teraz najčítanejšie