Hluchotou a slepotou sa rozdelené Slovensko spojiť nedá 

Autor je člen predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko

Cez víkend na politickej mape Slovenska pribudla ďalšia strana. Jej čerstvý predseda, exprezident Andrej Kiska v príhovore na ustanovujúcom sneme vyslovil aj tieto vety: „Neexistuje konzervatívne alebo liberálne Slovensko. Neexistuje pravicové alebo ľavicové Slovensko. Je len jedno Slovensko. Naše Slovensko.“ Ak tento pätnásť rokov starý upravený Obamov výrok myslel líder strany Za ľudí tak, že nie je čas ľpieť na ideologických rozdieloch, a treba sa spojiť do jednotného opozičného frontu, potom ťažko rozumieť jeho zdržanlivej reakcii na výzvu koalície PS/Spolu sadnúť si za rokovací stôl.

Pravdepodobnejšie je vysvetlenie, že podľa Andreja Kisku nie sú hodnotové témy dôležité. „My nebudeme viesť kultúrne vojny,“ dodal v prejave. Občiansky preukaz máme všetci rovnaký a podstatné je, či sa nám podarí zbaviť moci stranu Roberta Fica. Tak?

Myslím, že Andrej Kiska sa mýli. Päťdesiattisícový Pochod za život či vášnivé diskusie na internete o potrebe zaviesť životné partnerstvá sú dôkazom, že pre mnohých ľudí na Slovensku sú tieto témy veľmi dôležité a predstavujú často jediný dôvod na verejné angažovanie sa. Nie je to nič prekvapivé, keďže obe sa týkajú toho najdôležitejšieho – života.

Chápem a oceňujem snahu zjednotiť atomizovanú slovenskú spoločnosť. No nemôže sa to podariť, ak budeme hluchí, slepí a nemí, keď príde reč na problémy LGBTI komunity či potraty. Ak rozumní nepopulistickí politici prenechajú túto debatu ľuďom ako Andrej Danko, Štefan Harabin, konšpiračným médiám a sociálnym sieťam, nebude žiadne jedno Slovensko, ale len ešte väčšmi rozdelená krajina. Úlohou rozumných politikov nie je skrývať sa pred touto ťažkou diskusiou, ale ju moderovať, prinášať do nej kritický rozum a vzájomný rešpekt.

Strana Za ľudí môže k súdržnejšiemu Slovensku výrazne prispieť, pretože má na to ľudí aj program. Medzi jej čelnými predstaviteľmi sú aj takí, ktorí by so schválením životných partnerstiev nemali najmenší problém. Ak by svoj postoj otvorene prezentovali a ostatní členovia strany by dokázali akceptovať aj iný názor, ako je oficiálna línia strany, prispeli by k tvorbe novej politickej kultúry, o ktorú sa usilujeme v koalícii PS/Spolu.

Cestou z ustanovujúceho snemu strany A. Kisku som si listoval v ich programovom dokumente. Začína sa kapitolou venovanou zdravotníctvu a píše sa v nej, že „každý pacient je V.I.P.“. To sa mi páči. V rovnakom duchu sa nesie aj kapitola Spravodlivé Slovensko pre každého. Exprezidentova strana sa ide usilovať, aby sa štát správal ku každému občanovi rovnako. V tom sa zhodneme, preto si myslím, že musíme pracovať na odstránení nespravodlivosti voči všetkým občanom, teda aj sexuálnym menšinám.

Možno to ešte nie všetci chápeme. Ale úlohou našich strán nie je len skoncovať s kočnerovskou generáciou politikov. My tiež musíme Slovensko posunúť na vyššiu civilizačnú úroveň. Urobiť z neho moderný spravodlivý štát, v ktorom budú mať všetci rovnaké príležitosti. A tieto dva ciele sú spojené nádoby.

Môj článok môže niekto považovať za prvý spor v ešte nenarodenej trojkoalícii, ale nie je to tak. Sme najbližší spojenci, sme odsúdení na spoluprácu. To ale neznamená, že na niektoré témy nemôžeme mať odlišný pohľad. Pre koalíciu PS/Spolu však nie sú hodnotové témy len akousi marketingovou čipkou, ale dôležitým bodom programu, ako posunúť Slovensko vpred. Pevne verím, že tento prístup si raz osvojí aj strana Andreja Kisku.