Desím sa tabletiek na úpravu hmotnosti, na zvieratách fungujú, hovorí slovenský výskumník

Vedci z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV zisťovali, či sú za problémom pribrať len zlé stravovacie návyky alebo aj niečo iné. Prišli na to, že priberanie nezáleží len od apetítu, ale aj od baktérií, ktoré v každom tele pracujú inak.

Vedecky potvrdili, že aj keď niekto prijme viac energie, ako vydá, ešte to nemusí znamenať, že priberie.

My sme sa rozprávali s Viktorom Bielikom, na výskume však pracovali aj Katarína Šoltys, Adela Penesová, Ivan Hric a Vladimír Baláž.

Viktor Bielik v rozhovore rozpráva aj:

• ako je možné, že dvaja ľudia majú energetický príjem aj výdaj rovnaký, no jeden priberie a druhý schudne;
• to, že vzorec na výpočet kalorického príjmu nie je presný, potrebuje novú veličinu;
• Japonci nemajú gén štíhlosti, ale jedia inak;
• o tom, ako zdravo pribrať.

Pátrali ste, či ľudia, ktorí nevedia pribrať, len majú zlé stravovacie návyky alebo naozaj majú zvýšený metabolizmus. Na čo ste prišli?

Keď sme porovnávali mladých mužov, ktorí nevedia pribrať, a tých, ktorým to ide ľahšie, zistili sme, že pokojový (bazálny) metabolizmus majú rovnaký. To znamená, že ľudia, ktorí nevedia pribrať, nemajú zvýšenú činnosť metabolizmu, ale pes je zakopaný inde.

V štúdii sme nemali ľudí, ktorí nevedia pribrať, pretože málo jedia. Vybrali sme takých, ktorí majú príjem stravy vyšší, teda pri ktorom by bežný človek pribral. Naši respondenti prijímali o približne 400 kilokalórií viac ako tí, ktorí so zvyšovaním telesnej hmotnosti problém nemajú.

Ako je potom možné, že nedokážu pribrať, ak viac energie prijmú ako vydajú?

Vysvetľuje to teória črevného mikrobiómu, na ktorú je teraz upätá veľká pozornosť v rôznych oblastiach medicíny a biológie človeka. V ľudskom organizme sa nachádza isté množstvo baktérií, ktoré osídľujú tráviaci trakt. Baktérie kŕmime tým, čo jeme, a ony produkujú rôzne látky, chemikálie, ktoré ovplyvňujú množstvo funkcií organizmu, dokonca aj naše správanie.

Nie všetko, čo zjeme, cestuje cez tráviaci trakt priamo do krvi. V prípade niektorých potravín sa najprv nakŕmia baktérie, ktoré nám majú pomáhať tráviť alebo využiť látky. To znamená, že ak človek niečo prijme a pozrie si kalorickú hodnotu, reálne nevie, aký je jeho energetický výnos. Ten môže byť nižší, ale aj vyšší, ako je na etikete.

Čo je baktéria v tomto kontexte? Ľuďom sa zrejme baktéria spája väčšinou napríklad s vírusom chrípky…

Vírus je vírus, baktéria je jednobunkový organizmus v tej najjednoduchšej podobe, ktorý dokáže samostatne existovať. Skrátka, jedna bunka zabezpečuje všetko: príjem a výdaj látok, reprodukciu či pohyb.

Takže keď zjem obed, je možné, že moje baktérie sa najedia viac ako baktérie niekoho iného, v mojom tele sa uloží menej energie z jedla, a teda menej priberiem?

Tak nejako. Vieme, koľko energie príde do tela, ale nevieme, koľko z nej konkrétne telo využije, respektíve koľko odíde z tela v podobe stolice.

Zoberte si africké deti. Majú málo jedla a obhrýzajú steblá tráv, ktoré sú pre nás nevyužiteľné. Ony z celulózy dokážu syntetizovať mastné kyseliny s krátkym reťazcom, čím sa obohacujú o energiu.

Ak niekto dlhodobo drží diétu, jeho baktérie sa prispôsobia a správajú sa hospodárnejšie. Na druhej strane, ak niekto je veľa, nemusí z jedla využiť všetku energiu. Niekedy to vidno na toaletnom papieri, napríklad, keď zjete viac kúskov makovej štrúdle.

Asi každý, kto sa snaží schudnúť, sa už zoznámil so vzorcom na výpočet toho, koľko energie treba prijať a vydať, aby schudol. Údaj o efektívnosti baktérií v ňom však nie je. Treba ten vzorec upraviť?

Áno. My tú veličinu však až tak nepoznáme a veľmi ťažko by sa hľadala.

Je ten vzorec neplatný?

Skôr má určité obmedzenia. Skúmali sme morbídne obéznych ľudí, ktorí vážili 175 kilogramov, a to, ako postupne celý rok chudli. Energetický príjem aj výdaj mali počas celého roka približne rovnaký.

Vypočítali sme, že úbytok mal byť po prvých troch mesiacoch 20 kíl, no bolo to až 28 kíl. Po ďalších troch mesiacoch mali schudnúť 20 kíl, ale schudli 24. Až v treťom trimestri schudli to, čo mali schudnúť – 20 kíl.

Je to tým, že na začiatku boli zvyknutí jesť veľmi veľa a ich baktériám dlho trvalo, kým sa naučili, že dostávajú menej jedla, a kým začali pracovať hospodárnejšie. Ak by sme pokračovali ďalšie štyri mesiace, počas ktorých by mali schudnúť 20 kilogramov, schudli by len polovicu.

Toto je ten jojo efekt?

Áno, keď takýto človek prejde na normálnu stravu, v priebehu niekoľkých týždňov sa jeho váha vráti späť. Opäť prijíma kvantá jedla, naučený organizmus sa však správa hospodárne a všetko vstrebáva.

Je rozdielnosť týchto baktérií vrodená?

Áno, aj. Novorodenec je sterilný, no baktérie v priebehu niekoľkých hodín osídlia jeho tráviaci trakt.

Človek však má genetické predispozície pre určité druhy baktérií. Niektorým sa darí viac ako iným, čo môže vysvetľovať, že dcéra nevie pribrať a jej mama bola rovnaká.

Nemôžeme však povedať, že sa rozlišujú typy baktérií medzi jednotlivými ľuďmi, ale ich zastúpenie.

Na toto prišiel váš výskum?

Podľa našich informácií zatiaľ nie je publikovaná práca, ktorá by sa zaoberala ľuďmi, ktorí nevedia pribrať, a hľadala by súvislosť s baktériami. My sme napríklad našli baktériu, ktorá bola zvýšená u ľudí, ktorí nevedia pribrať. Ľudia, ktorí sú obézni, jej majú veľmi málo.

Výskumov na priberanie nie je veľa, pretože to nie je metlou ľudstva, ktorou je obezita, pozornosť sa upriamuje skôr tam.

Čo ste teda našli?

Zatiaľ štyri druhy baktérií, ktoré sú zvýšené u ľudí, ktorí nevedia pribrať.

Akú ste mali vzorku?

Na začiatku osem a osem ľudí, teraz pätnásť a pätnásť. U potkanov by to bola malá vzorka, no u ľudí je to dosť. Výsledok bude pekný.

Čo robí baktéria, vďaka ktorej človek nevie pribrať? Iba je efektívnejšia?

Tu sme úplne na začiatku. Hľadáme, aké prostredie jej vyhovuje, aby sa množila, a hľadáme mechanizmus, ako funguje, aké látky produkuje. Jedna vec je zabraňovanie vstrebávania, ale v krvi okrem iného máme aj malé molekuly, ktoré tvoria tretinu krvi a sú produktom týchto baktérií.

Je možné prijať baktérie cudzieho človeka a na základe toho schudnúť či pribrať?

Už existujú takzvané fekálne transplantáty, keď sa prenáša stolica z darcu (chudého) do príjemcu (obézneho). Zvieracie modely boli úspešné. Robí sa to už aj na ľuďoch. Opačne som sa s tým ešte nestretol. Ale predpokladám, že v blízkej budúcnosti farmabiznis zaplaví trhy probiotikami na chudnutie, ktoré sa dokonca nebudú podávať per rectum (cez análny otvor), ale per os (cez ústa). Až sa toho desím. Lebo každá stolica individuálneho človeka je ako odtlačok prsta. A po aplikácii sa môže spustiť celý rad imunitných odpovedí.

Keď neviete pribrať, treba jesť menej

Koľko ľudí v rámci populácie nevie pribrať?

Do štúdie sa nám prihlásilo veľa ľudí, ktorí samých seba považovali za takých, ktorí nevedia pribrať. Keď sme však spravili týždňový záznam ich energetického príjmu, možno polovici z nich sme povedali, že dôvodom ich nepriberania nie je to, že nemôžu, ale to, že nejedia dostatočne. Často ide o ľudí, ktorým nechutí.

Môžu za to gény. To, že niekto po zahryznutí do jednej kocky čokolády musí zjesť celú tabličku, do určitej miery vysvetľuje génový polymorfizmus.

Treba najprv identifikovať, či naozaj nevie človek pribrať. Stačí si stiahnuť aplikáciu, spraviť si týždenný záznam a pozrieť si energetický príjem. Ak je nižší ako výdaj, je jasné, že musí začať jesť.

Ako to vysvetľuje génový polymorfizmus?

Apetít či pocit sýtosti je tiež geneticky podmienený. V tomto prípade má gén pre apetít viacero variantov. Niekto je od narodenia gurmán a druhý by nejedol, keby nemusel.

Máte štatistiku, koľko ľudí zo sto objektívne nevie pribrať, aj keď jedia normálne?

To číslo nemáme. Musíme rozlišovať, či človek nevie pribrať do svalovej hmoty alebo celkovo. Pri problémoch s priberaním ide často o chlapcov v puberte, ktorí majú predispozície, sú v období rastu. No aj keď veľa jedia, chodia trikrát za deň na stolicu. Niektorí si schopnosť nepriberať udržia celý život a potom sú takí, u ktorých sa to zastaví vo veku 19 až 20 rokov a potom sa zmenia na tých, ktorí nevedia schudnúť.

Tiež takého poznám. Čím to môže byť?

Ak človek veľa je a nevie pribrať, dáme mu ešte viac? Ak je málo a nevie schudnúť, treba, aby jedol ešte menej? Nie, musíme to robiť opačne. Ak málo je a nevie schudnúť, musíme mu zvýšiť obrátky, musí mať pohyb a vyšší energetický príjem.

Ak niekto zje na raňajky desať rožkov s treskou a nevie pribrať, nemôže zjesť pätnásť rožkov, musí jesť menej.

Stávalo sa, že chlapci išli na vojnu tenkí ako prútik, pol roka boli v prijímači („bažanti“), mali menej jedla. Organizmus si zvykol pracovať efektívnejšie s menším objemom jedla.

No keď sa vrátili z vojny, mali o desať až pätnásť kíl viac, lebo neskôr už ako „mazáci“ začali jesť viac a priberali. Telo sa naučilo pracovať hospodárnejšie a prebytok živín si začalo ukladať.

Ako do seba dostať viac stravy, keď telo protestuje?

Často je problém u mladých športovcov, ktorí potrebujú nabrať hmotu a majú veľa tréningov. U nich má význam jesť častejšie a niektoré jedlá mixovať, v tekutej forme sa jedlo lepšie vstrebáva.

Ľudia, ktorí chcú chudnúť, sú odkázaní na rôzne šejky či smoothies, čo je pre nich absolútne nevhodné z hľadiska chudnutia. Mali by jesť bežnú potravu.

Prečo je to nevhodné?

Lebo organizmus míňa energiu aj na hryzenie a žutie potravy. Okrem toho, ak je strava pevná, pomalšie sa vyprázdni žalúdok a neskôr príde hlad.

Kedy je človek taký chudý, že je to zdravotne nebezpečné?

Keď je podvyživený, viete si to vypočítať veľmi jednoducho pomocou BMI indexu, ktorý si „vygooglite“. BMI index do určitej miery nemusí byť objektívny, ak ide o športovca, ktorý má svalovú hmotu. Stačí však, ak ide o bežného človeka.

Aké sú rizika podvýživy?

Náchylnosť na ochorenia. Navonok môže byť človek štíhly a jesť veľa, no môže byť štíhly a jesť málo. Ak je málo, je podvyživený a telu nedokáže zabezpečiť dostatočné množstvo živín, minerálov a vitamínov. Klasickým príkladom je takzvaný skorbut u námorníkov, ktorým chýbal počas plavby vitamín C. Alebo ochorenie beri-beri, ktoré postihuje nervovú sústavu a je dôsledkom nedostatku vitamínu B₁. Zoberme si ľudí bez domova, ktorí neprijímajú dostatok bielkovín. Krv im nenaťahuje vodu, ale zostáva pod kožou. Preto sú opuchnutí.

Deje sa niečo podobné aj pri afrických deťoch, ktoré poznáme z obrázkov, kde majú nafúknuté bruchá?

Tiež je to spôsobené nedostatkom bielkovín. Ak však máme 15-ročného chalana, je chudý a behá, skáče a veľa je, nemusíme sa obávať. Skôr je problém pri 14-ročnom dievčati, ktorému sa v škole smejú pre jej postavu. Začne hladovať a po čase prejde do mentálnej anorexie, ktorá sa môže liečiť až niekoľko rokov.

Súvisí problém otehotnieť s podvýživou?

Samozrejme, podvýživa ovplyvňuje celý organizmus, reprodukciu nevynímajúc. Dokonca, aj keď má atlétka príliš nízke množstvo podkožného tuku, môže mať problém otehotnieť.

Aké sú ešte riziká podvýživy?

Ak sú podvyživené mladé dievčatá, môžu sa im štiepiť nechty, padať vlasy, môže sa im zhoršiť zrak či zvýšiť kazivosť zubov.

Ovplyvňuje podvýživa aj výkon mozgu?

Ak by išlo o chronický nedostatok vitamínov, ovplyvňuje to mozog v rámci celej centrálnej nervovej sústavy. Funguje to aj opačne, obézne deti majú užšiu šedú mozgovú kôru.

Ako sa dá zdravo pribrať?

Má to dva základné piliere. Nestačí, že človek začne veľa jesť, ale potrebuje pohyb. Nestačí, aby behal, potrebuje silový tréning.

Prečo?

Silový tréning je stimul k tomu, aby si organizmus vytváral hmotu – kostnú aj svalovú.

Keby len viac jedol?

Do určitej miery sa môže zvýšiť tvorba svalovej hmoty, ale nie je až taká kvalitná, je viac prerastená tukom. Keď vykrmujú ošípané, niečo naberú aj do svalov. Nestačí len jesť, to je prvá podmienka.

Dva-trikrát do týždňa treba absolvovať silový tréning. Bojíme sa ho, ale treba si uvedomiť, čo je silový tréning. Keď sa novorodenec vyvíja a je mu ťažká hlavička, je to preňho silový tréning, namáha svaly umožňujúce držanie hlavy. Deti už v predškolskom veku skáču, lezú, šplhajú, to všetko je silový tréning.

Zmení sa metabolizmus, keď človek začne cvičiť?

Cvičením sa zvyšuje, rovnako aj energetický výdaj. Po cvičení má organizmus deficit a pýta si živiny. Ak je niekto hospitalizovaný a prevláda pokoj na lôžku, organizmus si energiu nepýta. Hneď ako sa začne hýbať a cvičiť, zvýši sa obrat metabolizmu, začne priberať, lebo organizmus si začne pýtať viac jedla.

Základ je zvýšiť výdaj energie, čiže je to naopak, ako si automaticky myslíme.

Keď som ľudí pripravoval na maratón či na ironmana (náročný typ triatlonu – plávanie, bicyklovanie a beh), nikdy sa mi nestalo, že by schudli. Hneď ako vykonali viac práce, mali vyšší apetít a viac jedli. S týmto sa stretávame aj u vrcholových športovcov. Majú vysoký výdaj, často trénujú aj niekoľko hodín denne, ale majú nadváhu.

Bežnému človeku stačí, aby jedol trikrát za deň. Ale ak niekto chce pribrať a nabrať svaly, mal byť jesť štyri- až päťkrát za deň. Treba mať o približne 500 kilokalórií každý deň vyšší príjem energie ako výdaj, čo je jeden chod navyše.

Keď človek začne priberať, aký objem je normálny?

Pol kila svalovej hmoty za mesiac je úžasný výsledok. V takomto prípade sa absolútne nemožno stresovať, že to ide pomaly. U niekoho to môže byť viac alebo menej. Je dôležité rozlíšiť, či budujeme svalovú hmotu nanovo, tam to ide pomalšie. Dospelý človek, ktorý absentoval v tréningu a schudol, po vrátení sa k posilňovaniu naberie späť svalovú hmotu oveľa rýchlejšie. Uplatňuje sa tu takzvaná svalová pamäť, ktorú vysvetľuje prítomnosť bunkových jadier aj v ochabnutých svaloch. Práve vďaka nim a ich opätovnou aktiváciou sa zrýchli nárast svalovej hmoty. Čiže ľahšie je vrátiť sa k hmote ako začínať na zelenej lúke.

Ako zabezpečiť, aby človek nepriberal len do istej partie tela, napríklad do brucha, do zadku či do stehien?

Ak sa bavíme o tuku, závisí od zastúpenia a aktivity určitých chemických látok (napríklad HSL-hormone sensitive lipase) v konkrétnych častiach organizmu. Preto sú ľudia, ktorí majú veľké brucho či veľký zadok a tenké ruky a nohy.

Silový tréning však vieme nasmerovať tak, že pracujeme na určitých partiách. Typický príklad sú chudí chlapci, ktorí chcú pribrať a zamestnávajú prevažne biceps a prsné svaly. Potom sa im sťahujú ramená dopredu, majú guľatý chrbát a vyzerá to hrozne. Majú väčšie bicepsy ako lýtka. Čiže trup buldoga a nožičky ako ratlík.

Ľudia sú podľa typu postavy rozdelení na rôzne typy – ektomorf, mezomorf či endomorf – a hraničné typy. Majú medzi sebou rozličný metabolizmus?

Nemusia mať. Na druhej strane, keď sa bavíme o ektomorfovi a mezomorfovi, pripadá tam do úvahy aj šírka kostí. Keby som napríklad necvičil ja, so svojim apetítom by som ľahko zdolal hranicu 130 kíl.

Sú vysoké a štíhle dievčatá s tenkými kosťami, o ktorých sa hovorí, že môžu zjesť čokoľvek. Potom sú zas aj nižšie s hrubšími kosťami. Majú na základe typu postavy iné spaľovanie?

Nemusí to tak byť, šírka kostí v tomto nemusí byť smerodajná. Na druhej strane, človek má predispozíciu, ako by mal vyzerať za okolností, že tam nebudú nejaké extrémy. Čím má hrubšie kosti, tým je väčší predpoklad, že bude mať aj viac svalovej hmoty. Dá sa to však výrazne ovplyvňovať.

Somatotypes pic.twitter.com/huBT37J4lw

— Castle GCSE PE (@CastleGCSEPE) March 17, 2013

Japonci nemajú gén chudnutia

Je správne zobudiť sa o polnoci, najesť sa a ísť spať? Ľudia, ktorí naberajú svaly, zvyknú takto postupovať.

Z hľadiska zdravia to nemusí byť správne, pretože potrebujeme, aby si tráviaci trakt oddýchol. Na druhej strane, keď je dieťa vo vývine a matka ho dojčí, dieťa je niekoľkokrát za deň aj v noci. Je to zaužívaná metóda, keď sa do seba snažíme dostať energiu.

Čím viac proteínov, tým lepšie?

Chlapci si dávajú aj dvojité dávky rôznych srvátkových proteínov, no nemá to až taký význam. Bielkoviny sa štiepia na aminokyseliny a celkom rýchlo putujú do krvi. Organizmus ich však nevie toľko využiť a uložiť si ich do zásob, ako to vie s tukmi či so sacharidmi. Keď je zvýšená hladina aminokyselín v krvi, nasleduje proces odbúravania aminokyselín – deaminácia. V pečeni sa začnú metabolizovať, vytvára sa močovina, kyselina močová, amoniak, ktorých sa organizmus zbaví močom alebo potením. Preto niektorí miesiči železa tak smrdia.

Je správne jesť tvaroh vo zvýšených množstvách?

Mliečna bielkovina obsahuje srvátku, ktorá má vyššiu využiteľnosť a rýchlejšie sa vstrebe. Potom je tam kazeín, mliečna bielkovina, ktorá sa nachádza prevažne v tvarohu. Ten sa trochu pomalšie trávi. Je vhodné dať si ho večer, približne polovicu kocky (do 30 gramov bielkovín). Nielen na rast svalovej hmoty, ale aj na chudnutie, pretože organizmus vylúči rastový hormón a tuky sa stávajú preferovaným zdrojom energie.

Nie je však fajn jesť ho každý deň v nadmernom množstve. A zamiešať do toho surové vajcia, to už vôbec nie.

Prečo?

Surové vajcia sa správajú ako alergén. Okrem toho nadmerný príjem bielkovín zaťažuje prácu pečene a obličiek, ktoré sa nadbytočných aminokyselín zbavujú, ako už bolo vysvetlené vyššie.

Čo si pri priberaní myslíte o kreatíne?

Je to látka, ktorá je zdrojom pre tvorbu látky kreatínfosfát. Dáva nám energiu na krátky čas pri krátkych šprintoch či výskokoch. Kreatín viaže vodu, ak je látky v svale viac, naviaže sa viac vody. Človek priberie, ale je to dočasné, je to len voda. Po vysadení znova spľasne.

Má kreatín zdravotné riziká?

Dávka robí jed. Vo vysokých dávkach je nebezpečný, ako aj samotné aminokyseliny BCAA.

Používajú sa na priberanie aj anabolické steroidy?

Vyvinuli ich na medicínske účely pri atrofii či poúrazových stavoch. Tiež sa používajú pri deťoch, ktoré majú nižšiu produkciu rastového hormónu.

Čo by sa stalo, keby sa 16-ročné dievča rozhodlo pribrať pomocou anabolických steroidov?

Hrozí veľa, treba to zadusiť už na začiatku. Ženy sú obzvlášť citlivé. Zoberme si bývalé fitnesky či kulturistky, ktoré dostávali testosterón, zmenili sa aj vizuálne, zhrubol im hlas. Prebrali sekundárne pohlavné znaky mužov. Zmenilo sa aj správanie, ochlpenie. Hovoríme o ére 80. rokov.

Štíhle ženy sa boja, že keď budú silovo cvičiť, nepekne sa im vyrysujú svaly. Aká je pravdepodobnosť, že sa to stane?

Je to veľmi vysoko nepravdepodobné. Kulturistky, ktoré máme pred očami, tak vyzerajú možno týždeň počas sezóny. Na súťaži sú stiahnuté z vody, ale za normálnych okolností majú o päť či desať kilogramov viac. Zdravá mladá baba, ktorá chce pribrať, sa vôbec nemusí báť, že bude mať priveľa svalov a na pohľad viditeľné oddelené svalové snopce

Videl som veľmi peknú fotografiu modelky, ktorá začala v modelingu presadzovať silový tréning a vyzerá výborne. Mala ladné línie, mala svaly, ale vyzerala štíhlo.

O ľuďoch z východnej Ázie sa hovorí, že môžu čokoľvek zjesť a zostanú štíhli.

To si nemyslím. Japonci jedia veľa zelených rias a z celulózy dokážu získavať mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Myslím si, že dôvodom faktu, že sú štíhlejší, je miestna kultúra stravovania. Krásne to vidno na tom, že keď prišli fastfoody, na Okinave sa znížila stredná dĺžka života dlhovekých ľudí.

Keby sa ľudia na Slovensku začali stravovať ako Japonci, je pravdepodobné, že sa dostanú na približne rovnakú váhu?

Je to možné, je to jedlom a tým, ako jedia. Nejedia bagetu z pumpy na tri zahryznutia. Japonci jedia pomalšie a veľa prežúvajú. Vtedy sa živiny dostávajú do tela postupne a telo vydáva signál, že už je najedené. Keď hltáme a jedlo sa rozloží, zjeme štyri bagety.

Strava je tam dosť založená na ryži. Ale veď z nej sa priberá a odborníci radia, že jej porcie treba obmedzovať.

To je pravda, ale oni jej nejedia nadmerne. Okrem toho, konzumujú veľa sóje či rýb.

Môžeme to teda uzavrieť tak, že nemajú špeciálny gén štíhlych ľudí?

Nemyslím si, že sú ním výnimoční.

To je dôvod, prečo majú pôvodom africkí otroci v USA problém s nadváhou? Zmenili stravovacie návyky?

Presne tak. Prijímajú kozmickú stravu procesuálne upravovanú, polotovary, chémiu, stabilizátory, všetko ochutené, sladké, slané. Organizmus zrazu prijme obrovské množstvo energie.

Nezohráva úlohu aj to, že veľa černochov je aj sociálne slabších a nemajú taký prístup k drahšiemu zdravému jedlu?

Áno, presne tak. Zdravé jedlo je čerstvé, má kratšiu dobu spotreby, a preto je drahšie.

Akú úlohu zohráva, že černosi skôr naberú svaly ako belosi? Poznáme to zo športu.

Medzi černochmi v rámci Afriky je taká odlišnosť v génoch ako medzi europoidmi a černochmi. Základné delenie je západ a východ Afriky. Súvisí to aj s termoreguláciou, vytrvalci z Kene a z Etiópie ju majú úžasnú. Majú tenké štíhle končatiny, ktoré sa dobre zbavujú tepla. Afričania zo západu, ktorých doviezli ako otrokov do zámoria, veľmi zle znášajú teplo, sú rýchli, majú oveľa väčšiu tendenciu naberať svaly.

Čím sa prirodzene živia doma v západnej Afrike?

Nemusí ísť o konkrétnu plodinu, ale o jej spracovanie. Hlavný problém, a máme ho aj my na Slovensku, je to, akou úpravou potravina prešla. Keby sme zobrali rôzne krajiny po celom svete a rozprávali sa, kto má akú stravu, a hľadali by sme najviac dlhovekých ľudí, tak zistíme, že Okinava má ryžu, Mexičania fazuľu s kukuricou, Gréci veľa obilnín. Nezáleží na type potraviny, ale na procese, akou sa upraví.

Zoberte si kokosový tuk, ktorý má prívržencov aj odporcov, lebo obsahuje veľa nasýtených mastných kyselín. Lenže jeden môže byť spracovaný a rafinovaný a druhý len mechanicky upravený. A toto je hlavný rozdiel, a to aj v prípade, či hodnotíme jeho vplyv na srdcovo-cievne ochorenia či diabetes.

Samotná paradajka je výborná, ale keď robíme kečup a pridáme syntetiká a škroby, nemôžeme povedať, že kečup je zdravý.