Denník N

Desím sa tabletiek na úpravu hmotnosti, na zvieratách fungujú, hovorí slovenský výskumník

Viktor Bielik. Foto N - Peter Kováč
Viktor Bielik. Foto N – Peter Kováč

Ak chcete pribrať, mali by ste sa začať viac hýbať, hovorí Viktor Bielik.

Vedci z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV zisťovali, či sú za problémom pribrať len zlé stravovacie návyky alebo aj niečo iné. Prišli na to, že priberanie nezáleží len od apetítu, ale aj od baktérií, ktoré v každom tele pracujú inak.

Vedecky potvrdili, že aj keď niekto prijme viac energie, ako vydá, ešte to nemusí znamenať, že priberie.

My sme sa rozprávali s Viktorom Bielikom, na výskume však pracovali aj Katarína Šoltys, Adela Penesová, Ivan Hric a Vladimír Baláž.

Viktor Bielik v rozhovore rozpráva aj:

  • ako je možné, že dvaja ľudia majú energetický príjem aj výdaj rovnaký, no jeden priberie a druhý schudne;
  • to, že vzorec na výpočet kalorického príjmu nie je presný, potrebuje novú veličinu;
  • Japonci nemajú gén štíhlosti, ale jedia inak;
  • o tom, ako zdravo pribrať.

Viktor Bielik (1977)

je motivátorom, lektorom a vedcom v oblasti zdravej výživy a telesného pohybu. Jeho skúsenosti vyplývajú z 15-ročnej praxe v oblasti športovej medicíny. Odborné vedomosti sú podkuté aj vlastným výskumom na Univerzite Komenského v Bratislave, kde je docentom. V súčasnosti so svojimi kolegami skúmajú problematiku črevných baktérií v rámci projektu APVV-17-0099.

V projekte Hýb sa, Slovensko na TV Markíza už tretí rok rozhýbava a učí deti i rodičov ako zdravo žiť. Bol jedným z hlavných účinkujúcich televíznej show Reštart na TV JOJ. 

Pátrali ste, či ľudia, ktorí nevedia pribrať, len majú zlé stravovacie návyky alebo naozaj majú zvýšený metabolizmus. Na čo ste prišli?

Keď sme porovnávali mladých mužov, ktorí nevedia pribrať, a tých, ktorým to ide ľahšie, zistili sme, že pokojový (bazálny) metabolizmus majú rovnaký. To znamená, že ľudia, ktorí nevedia pribrať, nemajú zvýšenú činnosť metabolizmu, ale pes je zakopaný inde.

V štúdii sme nemali ľudí, ktorí nevedia pribrať, pretože málo jedia. Vybrali sme takých, ktorí majú príjem stravy vyšší, teda pri ktorom by bežný človek pribral. Naši respondenti prijímali o približne 400 kilokalórií viac ako tí, ktorí so zvyšovaním telesnej hmotnosti problém nemajú.

Ako je potom možné, že nedokážu pribrať, ak viac energie prijmú ako vydajú?

Vysvetľuje to teória črevného mikrobiómu, na ktorú je teraz upätá veľká pozornosť v rôznych oblastiach medicíny a biológie človeka. V ľudskom organizme sa nachádza isté množstvo baktérií, ktoré osídľujú tráviaci trakt. Baktérie kŕmime tým, čo jeme, a ony produkujú rôzne látky, chemikálie, ktoré ovplyvňujú množstvo funkcií organizmu, dokonca aj naše správanie.

Nie všetko, čo zjeme, cestuje cez tráviaci trakt priamo do krvi. V prípade niektorých potravín sa najprv nakŕmia baktérie, ktoré nám majú pomáhať tráviť alebo využiť látky. To znamená, že ak človek niečo prijme a pozrie si kalorickú hodnotu, reálne nevie, aký je jeho energetický výnos. Ten môže byť nižší, ale aj vyšší, ako je na etikete.

Čo je baktéria v tomto kontexte? Ľuďom sa zrejme baktéria spája väčšinou napríklad s vírusom chrípky…

Vírus je vírus, baktéria je jednobunkový organizmus v tej najjednoduchšej podobe, ktorý dokáže samostatne existovať. Skrátka, jedna bunka zabezpečuje všetko: príjem a výdaj látok, reprodukciu či pohyb.

Takže keď zjem obed, je možné, že moje baktérie sa najedia viac ako baktérie niekoho iného, v mojom tele sa uloží menej energie z jedla, a teda menej priberiem?

Tak nejako. Vieme, koľko energie príde do tela, ale nevieme, koľko z nej konkrétne telo využije, respektíve koľko odíde z tela v podobe stolice.

Zoberte si africké deti. Majú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie