Denník N

Na Harabina nestačia technokrati, súdy potrebujú odvážnych mysliteľov

Daniela Švecová a jej predchodca Harabin
Daniela Švecová a jej predchodca Harabin

Súdnictvo by mali riadiť silné osobnosti so širším pohľadom na svet, než ponúka len mechanické čítanie paragrafov.

Po piatich rokoch sa skončilo funkčné obdobie predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej. Jej zvolenie bolo výsledkom kompromisu, ktorý nepobúril ani jednu časť dovtedy rozhádanej justície.

Švecová nebola v otvorenom konflikte s Harabinom, dokonca s ním mala roky dobré vzťahy, ale nebola ani jeho oddanou prívrženkyňou. Preto keď ho v roku 2014 vystriedala, nedalo sa hovoriť o pokračovaní jeho éry. Naopak, Švecová pracovala na tom, aby s ňou skoncovala. Harabin prišiel aj jej pričinením o funkciu šéfa trestného kolégia na Najvyššom súde a stal sa z neho radový sudca. Ťažko to znášal a svojej bývalej podriadenej vytrvalo komplikoval život.

Švecová priebežne podávala disciplinárne návrhy za jeho nehoráznosti, lenže neuspela s nimi. Postupne ju súboje s agresívnym a vulgárnym sudcom vyčerpali. Aj to nakoniec prispelo k tomu, že si Harabin robí, čo sa mu zachce, a postupne z neho beztrestne vyrástol radikálny politik v talári. Sudcovský stav sa tomu len prizerá.

Švecovej uhladenosť bez priebojnosti, jasne formulovaného a uceleného svetonázoru jednoducho napriek dobrým úmyslom umožnili, aby v justícii vyrástlo politické monštrum (nie veľkosťou, ale

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie